Záväzné pokyny v koncernoch v poľskom práve

Slovenské ¹⁾ právo obchodných spoločností neobsahuje komplexnú úpravu koncernového práva. Ustálené nie sú ani názory na to, do akej miery môže materská spoločnosť dávať záväzné pokyny svojej dcérskej spoločnosti. Legislatívny zámer rekodifikácie slovenského práva obchodných spoločností však s úpravou koncernového práva a aj určitej formy pokynov počíta. ¹⁾ Z toho dôvodu by mohol byť pre čitateľa zaujímavý aj pohľad na aktuálny vývoj legislatívy v zahraničí.

Novela poľského Zákonníka obchodných spoločností z 9. februára 2022 (ďalej aj "KSH") ²⁾ zaviedla do poľského práva po prvýkrát úpravu koncernov. Jedným z kľúčových nástrojov zlepšenia fungovania spoločností v rámci holdingových štruktúr sa stáva v súčasnosti mechanizmus vydávania záväzných pokynov (poľ. ). Dôvodom využitia tohto právneho nástroja v praxi je zlepšenie riadenia zložitých kapitálových štruktúr pri vyvážení záujmov jednotlivých spoločností zaradených do týchto štruktúr. Treba pritom podčiarknuť, že sa zákonodarca pri zavádzaní nástroja záväzného pokynu zameral na jeho dobrovoľnú aplikáciu konkrétnymi materskými spoločnosťami.

V čl. 21²§ 1 KSH totiž určil, že materská spoločnosť môže - ale nemusí - vydať záväzný pokyn dcérskej spoločnosti, ktorá je súčasťou koncernu (doslova po poľsky: ), pokiaľ ide o obchodné vedenie spoločností (doslova po poľsky: ). Zdá sa teda, že tento nástroj sa bude využívať v prípade konfliktnej situácie medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou alebo pri potrebe okamžitého strategického rozhodnutia pre skupinu spoločností.

Podľa dôvodovej správy k návrhu novely má záväzný pokyn súčasne zabezpečiť materskej spoločnosti efektívne riadenie skupiny spoločností. Predkladateľ návrhu zdôraznil, že vzhľadom na doterajšiu platnú úpravu bola možnosť vydávať záväzné pokyny zo strany materskej spoločnosti v prípade dcérskych akciových spoločností v podstate vylúčená (čl. 375¹KSH). ³⁾ Avšak v prípade spoločností s ručením obmedzeným len uviedol, že zákaz vydávania záväzných pokynov valným zhromaždením bol v zásade akceptovaný judikatúrou a literatúrou. ⁴⁾

O vzťahu čl. 21² KSH a doterajšej úpravy v čl. 375 KSH sa vedie diskusia. Predkladateľ novely podčiarkol, že čl. 21² KSH je vo vzťahu k uvedenému čl. 375¹ KSH. Žiada sa však súhlasiť s názorom vyjadreným v doktríne, podľa ktorého je čl. 375¹ KSH prísne "vnútrokorporačný" a upravuje zákaz vydávania záväzných pokynov len v rámci jednej spoločnosti, zatiaľ čo novozavedený čl. 21²KSH presahuje tento rámec a už by sa s ním malo zaobchádzať ako s "mimokorporačným", teda koncernovým ustanovením. ⁵⁾ Je to preto, lebo orgán, ktorému bol v materskej spoločnosti uložený vnútor