K otázkam harmonizácie a unifikácie medzinárodného obchodného práva

Introduction to international commercial law, the definition and its sources. The position of international commercial law as an autonomous system of law. Features of autonomous systems of law. Globalization as a motor of harmonization and unification of law. Different ways of harmonization. Comparison of harmonization by internationally binding conventions and by soflaw. Advantages of unification of substantive law by means of softlaw. Current harmonization and unification efforts in international commercial law.

Prvý vzostup medzinárodného obchodného práva nastal v druhej polovici 19. storočia. Na svoj pravý rozkvet však musel počkať až do 20. storočia, keď sa začali intenzívnejšie rozvíjať medzinárodné obchodné vzťahy medzi subjektmi z rôznych štátov. Jeho rozvoju dal silný impulz aj rozmach medzinárodnej obchodnej arbitráže, nakoľko rozhodcovia disponujú väčšou rozhodovacou slobodou, t.j. menšou viazanosťou národným právom, a tým aj širším priestorom na zohľadnenie neštátnych prameňov práva, čím dochádza k ďalšiemu rozvíjaniu medzinárodného obchodného práva.¹⁾

Definície medzinárodného obchodného práva sa v právnej teórii rôznia. Významný prof. Good z univerzity v Oxforde označuje medzinárodné obchodné právo za súbor súkromnoprávnych pravidiel a princípov rôznorodého pôvodu, ktorým sa spravujú medzinárodné obchodné transakcie, a je spoločný väčšine právnych systémov. Zaraďuje medzi ne i nezáväzné súbory právnych noriem, ktoré napriek tomu, že nemajú právnu silu priznanú štátom, predstavujú dôkaz konsenzu o určitých právnych pravidlách.²⁾

Podľa definície docenta Ondřeja však medzinárodné obchodné právo nepredstavuje samostatný systém práva (akým je napr. medzinárodné právo verejné), ani samostatné odvetvie vnútroštátneho práva. Naopak, právo medzinárodného obchodu možno definovať ako "účelovo usporiadaný súbor právnych noriem z rôznych právnych odvetví a rôzneho pôvodu, ktoré spája ich spoločný účel upravovať právne vzťahy vznikajúce pri uskutočňovaní medzinárodného obchodu a medzinárodného hospodárskeho styku.".³⁾

V súlade s uvedenou definíciou je medzinárodný obchod v praxi regulovaný celým súborom právnych noriem, najmä noriem medzinárodného verejného a súkromného práva, práva Európskej únie, ako aj ďalšími normami vnútroštátneho pôvodu z oblasti súkromného a verejného práva, napríklad predpismi devízového alebo menového práva, protimonopolnými predpismi, bezpečnostnými normami a inými.

Zaujímavým je triedenie uznávaného prof. Gooda, ktorý pramene medzinárodného obchodného práva rozdeľuje do nasledovných skupín:⁴⁾

i) - patria sem medzinárodné dohovory, jednotné pravidlá, ako aj nariadenia a smernice Európskej únie,

ii) - zaraďuje medzi ne napr. vzorové zákony, ktoré slúžia ako inšpirácia pre národnú legislatívu, môžu byť akceptované ako celok alebo iba sčasti, tiež môžu byť pozmenené a nevyžadujú proces ratifikácie;