§ 10 ods. 2 Trestného zákona
§ 25 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
§ 42 ods. 2 Trestného zákona
Pri posudzovaní konania obrancu v nutnej obrane výklad „záujmu chránenému trestným zákonom" nemôže stáť izolovane bez súvzťažného výkladu pojmu „útok". Útok človeka je vždy sprevádzaný fyzickou a psychickou zložkou, ktorou neživé predmety (napr. DVD, socha alebo pálenica) nedisponujú, a preto ne-možno tvrdiť, že napríklad pirátske DVD možno zničiť konaním v nutnej obrane. Takýto výklad síce zodpove-dá izolovanému výkladu „záujmu chránenému trestným zákonom", nie však súvzťažnému a neoddeliteľnému výkladu „útoku človeka", ktorý obranca odvracia.
Nemožno akceptovať ani akademické „úvahy", že „pri trestnom čine dvojmanželstva možno obmedziť osobnú slobodu ženíchovi, ktorý sa práve chystá uzavrieť druhé manželstvo", s vysvetlením, že ide o konanie v nutnej obrane. Takéto úvahy považuje najvyšší súd za rozporné nie len s § 25 ods. 2 Trestného zákona ale aj so sa-motnou podstatou nutnej obrany. Konanie v nutnej obrane nemožno posudzovať a hodnotiť len izolovaným výkladom jednotlivých pojmov uvedených v § 25 Trestného zákona, pretože iba všetky spoločne tvoria obsah, filozofiu a podstatu nutnej obrany.
Za rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na rozhodnutie zrušené na podklade podaného dovolania podľa § 386 ods. 2 piata veta Trestného poriadku je potrebné považovať okrem obsahovo nadväzujúcich rozhodnutí vydaných v tej istej trestnej veci, v ktorej bolo podané dovolanie (napr. rozhodnutia o započítaní väzby – § 45 ods. 1 TZ, o započítaní obmedzenia osobnej slobody – § 45 ods. 2 TZ, o započítaní trestu – § 45 ods. 3 TZ, o nariadení výkonu trestu – § 408 TP, o odklade výkonu trestu – § 409 TP, § 410 TP, o zmene spôsobu výkonu trestu – § 411 TP, o prerušení výkonu trestu – § 412 TP, o upustení od výkonu trestu – § 413 TP, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody – § 415 TP, o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia – § 419 TP, rozhodnutie o amnestii, ak nebola amnestia alebo milosť vyhlásená s účinkami zahladenia), tiež obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ktoré boli vydané v iných trestných veciach vedených proti tomu istému obvinenému, ohľadom ktorého došlo k zrušeniu rozhodnutia napadnutého do-volaním, pokiaľ ich výrok (prípadne jeho časť) obsahovo nadväzuje na výrok zrušený na podklade podaného dovolania.
Za také obsahovo nadväzujúce rozhodnutie (§ 42 ods. 2 Trestného zákona) možno označiť aj rozhodnutie vydané v inej neskoršej trestnej veci, ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie napadnuté dovolaním, vo vzťahu ku ktorému bol nadväzujúcim – neskorším rozhodnutím v inej trestnej veci uložený súhrnný trest pod-ľa § 42 ods. 1 Trestného zákona alebo upustené od súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona. Upuste-nie od súhrnného (alebo ďalšieho) trestu podľa § 44 Trestného zákona, na rozdiel od upustenia od potresta-nia podľa § 40 Trestného zákona, nemá za následok fikciu neodsúdenia.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/10/2022
| SKUTKOVÝ STAv |
| Najvyšší súd SR uznesením zo 14. septembra 2022, sp. zn. 1Tdo/10/2022 rozhodol tak, že: |
„Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2020, sp. zn. 1To/22/2019, bol porušený zákon v ustanoveniach § 10 ods. 2, § 246 ods. 1 Trestného zákona a § 319 Trestného poriadku v neprospech obvineného Bc. Ľ. L. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku
- zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2020, sp. zn. 1To/22/2019, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. Ľ. L,
- zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 3. júna 2021, sp. zn. 7To/1/2021,
- zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I z 21. októbra 2020, sp. zn. 7T/35/2018, v časti – vo výroku o upustení od súhrnného trestu a vo výroku o treste prepadnutia veci.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol“.
| Z odôvodnenia |
- Rozsudkom Okresného súdu Svidník z 5. decembra 2018, sp. zn. 1T/170/2015, bol obvinený Bc. Ľ. L. (spolu s obvineným P. K.) uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 246 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 21. februára 2015 v čase od 23.30 hod. do 00.30. hod. dňa 22. februára 2015 obaja po tom, čo sa dozvedeli, že v obci Krajná Bystrá, okres Svidník, bol odhalený pamätník Dr. Vasiľovi Biľakovi po predchádzajúcej vzájomnej dohode pricestovali na motorovom vozidle do obce Krajná Bystrá pred budovu obecného úradu, kde bol pamätník (busta) umiestnený a následne spoločným konaním pylón a na ňom umiestnenú bustu pomaľovali červenou farbou, ktorú si na tento účel doniesli so sebou, pričom na pylón napísali hanblivé slovo („SVIŇA“), kde potom si výsledok svojho konania fotograficky zadokumentovali a pred pomaľovaným pamätníkom sa aj odfotografovali. Svojím spoločným konaním spočívajúcom v znehodnotení pamätníka spôsobili pre Krajskú radu Komunistickej strany Slovenska so sídlom v Prešove, ulica Sabinovská 5089/12 ako vlastníka pamätníka škodu vo výške 80,00 eur.
Za to bol menovanému podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému Bc. L. povinnosť (spoločne a nerozdielne so spoluobvineným P. K.) nahradiť poškodenej Komunistickej strane Slovenska so sídlom v Bratislave, Hattalova 12, škodu vo výške 80 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú stranu so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. mája 2020, sp. zn. 1To/22/2019, rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolania obvineného Bc. L. a poškodenej strany – Komunistickej strany Slovenska.
- Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený Bc. Ľ. L. dovolanie argumentujúc naplnením dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Obvinený Bc. Ľ. L. v dovolaní uviedol:
„ ... postavenie pamätníka vo všeobecnosti vyjadruje úctu a pochvalu osobe, ktorej bol postavený, rovnako v ľuďoch vzbudzuje pocit úcty k osobe, ktorej bola busta postavená. Na pylóne tejto busty je uvedené, že Vasiľ Biľak bol čelným funkcionárom Komunistickej strany Československa (KSČ). Aj tento nápis svedčí o zámere, pohnútke a cieli konania Bc. Ľ. L., ktorým bolo i) chrániť spoločnosť pred spochybňovaním existencie, resp. ospravedlňovaním zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii a ii) chrániť základné práva a slobody pred ich potláčaním. Obhajoba sa stotožňuje s tvrdením znalkyne PhDr. K. B .j, CSc., ktorá vo výpovedi uviedla, že umiestnením pamätníka Vasiľa Biľaka na verejnom priestranstve bola spoločnosti spôsobená nevyčísliteľná morálna škoda. Touto skutočnosťou sa konajúce súdy vôbec nezaoberali. Pri osadzovaní pamätníku nebol posudzovaný vplyv na spoločnosť, nebezpečnosť propagácie takejto ideológie a podobné faktory. Bol spísaný len súhlas občanov obce formou petície. To, že s odhalením pamätníka nesúhlasila verejnosť, je zrejmé aj