Zodpovednosť obce za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Výkon verejnej moci so sebou nevyhnutne prináša aj zodpovednosť ako prostriedok na zabránenie svojvôle pri jej uplatňovaní. Vychádzajúc zo širších teoretických súvislostí a platnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci článok analyzuje predpoklady, kedy je obec nositeľom tejto zodpovednosti a poukazuje na niektoré praktické problémy.

Prvotným predpokladom pre úvahy o obci ako subjekte zodpovednom za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je analýza postavenia obce ako nositeľa a vykonávateľa verejnej moci z pohľadu otázok, kedy obec vykonáva verejnú moc a ako obec vykonáva verejnú moc. Zodpovedanie týchto otázok je určujúce predovšetkým s poukazom na dvojjediné postavenie obce ako subjektu, ktorý je jednak nositeľom a vykonávateľom verejnej moci, ale aj adresátom verejnej moci, subjektom, vo vzťahu ku ktorému je verejná moc vykonávaná. Povedané inak, obec má postavenie subjektu disponujúceho právomocou upravovať určité spoločenské vzťahy (regulovať práva a ukladať povinnosti účastníkom týchto vzťahov) a zároveň je sama účastníkom spoločenských vzťahov, resp. právnych vzťahov regulovaných, upravovaných odlišnou autoritou taktiež disponujúcou verejnou mocou.

Podstata otázok kedy a ako obec vykonáva verejnú moc indikuje, že obec je nositeľom verejnej moci, verejná moc jej patrí a obec verejnú moc aj reálne vykonáva. Záver, že obec je nositeľom verejnej moci, vyplýva jednak z Ústavy Slovenskej republiky a následne aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Obec je chápaná ako verejnoprávna korporácia a je zahrnutá do obsahu ústavného pojmu právnická osoba. Obce vystupujú v právnych vzťahoch svojím menom a nesú zodpovednosť, ktorá z týchto vzťahov vyplýva. Ústava teda poníma obec ako samosprávnu jednotku vykonávajúcu verejnú moc, ale rozsah tejto samosprávy je podmienený a vymedzený.¹⁾

Obec sa podľa ústavy vytvára ako privilegovaná právnická osoba. Ako jediná právnická osoba má právne postavenie upravené v osobitnej hlave ústavy. Na rozdiel od iných právnických osôb ústava a zákon jej zveruje normotvornú právomoc.²⁾

Osobitosť obce je v tom, že je subjektom, právnickou osobou verejného i súkromného práva.³⁾

Obec teda môže v určitých právnych vzťahoch vystupovať ako súkromnoprávny subjekt a v iných právnych vzťahoch ako verejnoprávny subjekt. V každom konkrétnom prípade je preto potrebné rozlišovať, v akom postavení obec v danom vzťahu vystupuje, či vystupuje ako nositeľ súkromnoprávnej subjektivity alebo ako nositeľ verejnoprávnej subjektivity.

Verejnoprávna subjektivita spočíva v spôsobilosti donucovať, teda na nerovnom postavení a nadriadenosti subjektov,⁴⁾ a je predpokladom pre výkon verejnej moci, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov či už priamo, alebo sprostredkovane a subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu.⁵⁾ Z uvedeného vyplýva, že obec je nositeľom verejnej moci, keď vystupuje v konkrétnom vzťahu ako subjekt verejného práva, resp. ako subjekt disponujúci verejnoprávnou subjektivitou a rozhoduje o právach a povinnostiach iných subjektov.

V zmysle uvedených úvah by bolo možné považovať otázku, kedy obec disponuje verejnou mocou, za zodpovedanú. V praktickej rovine komplikovaných právnych vzťahov, kedy identifikovať hranice medzi verejným a súkromným právom, medzi verejnoprávnym a súkromnoprávnym subjektom, je veľmi obtiažne, nadobúda táto otázka širší rozmer a vyžaduje hlbšiu analýzu.

V prvom rade je potrebné rozlišovať v rámci verejnoprávnej subjektivity medzi spôsobilosťou niesť verejnoprávne povinnosti, t.j. nechať si verejnou mocou stanoviť rozsah práv a povinností a spôsobilosťou jednostranne stanovovať práva a povinnosti.⁶⁾ A nemožno opomenúť ani zmysel a účel, ktorý sa výkonom verejnej moci sleduje, a síce uspokojovanie verejných potrieb a záujmov.