Právo EÚ

OBLASŤ OBČIANSKEHO PRÁVA C-393/25 - Okresný súd Banská Bystrica Dátum podania návrhu: 13. júna 2025 Právna oblasť - ochrana spotrebiteľov Pôvod prejudiciálnej otázky: Ústavný súd Slovenskej republiky Položená prejudiciálna...

NEMECKO - SPOLKOVÝ ÚSTAVNÝ SÚD [Rozsudok Achmea, C-284/16] Prednosť práva EÚ - Rozhodcovské doložky - Dohody o ochrane investícií v rámci EÚ Spolkový ústavný súd, v dôsledku rozsudku Súdneho...

NEMECKO - SPOLKOVÝ SÚDNY DVOR [Rozsudok W.GmbH, C-67/23] Reštriktívne opatrenia - Zákaz dovozu tíkového dreva pochádzajúceho z Mjanmarska - Trestné odsúdenie - Čiastočné oslobodenie V nadväznosti na rozsudok Súdneho...

GRÉCKO - DVOR AUDÍTOROV [Rozsudok ACHILLEION, C-313/22] Štrukturálne fondy - Nariadenie (ES) č. 1260/1999 - Spolufinancované investičné operácie Plénum Dvora audítorov vyhovelo odvolaniu, ktoré podala spoločnosť Achilleion Anomymi Xenodocheiaki...

BULHARSKO - NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD [Rozsudok Agentsia po vpisvaniyata, C-200/23] Ochrana osobných údajov - Uverejnenie spoločenskej zmluvy v obchodnom registri - Absencia súhlasu dotknutej osoby - Právo na vymazanie...

ÚVOD Dňa 13. júna 2024 bol Európskym parlamentom a Radou (EÚ) nariadením 2024/1689 prijatý Akt o umelej inteligencii (ďalej aj ako "nariadenie") 1) , ktorým sa ustanovujú harmonizované pravidlá...

Dátum podania návrhu: 17. august 2022 Právna oblasť: - aproximácia právnych predpisov Pôvod prejudiciálnych otázok: Okresný súd Bratislava II Položené prejudiciálne otázky 1. Je možné považovať za súladný s...

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1529 z 15. septembra 2021 sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (v angličtine "Instrument for PreAccession assistance", ďalej len "nástroj IPA III") na obdobie trvania viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027, stanovujú sa ciele nástroja IPA III, rozpočet na obdobie rokov 2021 - 2027, formy pomoci Únie a pravidlá jej poskytovania.

Mnoho regulačných orgánov pre hospodársku súťaž a ochranu súkromia podporilo integrovaný prístup k dohľadu nad hlavnými online platformami. Tento prístup bol odôvodnený tým, že hospodárska súťaž a ochrana údajov sa navzájom dopĺňajú. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) a rozhodnutie nemeckého úradu pre hospodársku súťaž (Bundeskartellamt - BKartA) týkajúce sa Facebooku možno teda považovať za pokrok vo formujúcom sa regulačnom prístupe spájajúcom trhovú silu a silu údajov. Napriek tomu sa domnievame, že princípy, ktoré Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) potvrdil vo svojom rozhodnutí vo veci Meta, zrejme neriešia tieto otázky definitívne.

Dňa 21. septembra 2023 nadobudol účinnosť Európsky akt o čipoch, ktorý zavádza komplexný súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok, odolnosti a technologického prvenstva EÚ v oblasti polovodičových technológií a aplikácií.

Článok poskytuje komplexný prehľad o súčasnej a pripravovanej regulácii kryptoaktív a súvisiacich otázok v práve EÚ. Predmetom analýzy je právna úprava vyplývajúca zo Stratégie v oblasti digitálnych financií pre EÚ v podobe Nariadenia MiCA, Nariadenia DLT a Nariadenia DORA. Osobitne akcentuje požiadavky na získanie povolenia a s tým súvisiace pravidlá činnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív a emitentov kryptoaktív, vyplývajúce z novej úpravy.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je aktuálne jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľom príspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. Tretí a posledný z trojice príspevkov venuje pozornosť tým revíznym postupom, ktoré sú v zmluvách upravené mimo rámca čl. 48 Zmluvy o EÚ.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je dnes jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľompríspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. Druhý zo série troch príspevkov venuje pozornosť zjednodušeným revíznym postupom upraveným čl. 48 ZEÚ, konkrétne jeho odsekmi 6 a 7.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je dnes jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľom príspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. V prvom z troch príspevkov venujeme pozornosť sumarizácii záverov Konferencie o budúcnosti Európy, pri ktorých sa revízia javí ako nevyhnutná, a následne prvému z revíznych postupov, ktorým je riadny revízny postup.

Cieľom tohto článku je analyzovať medzinárodné sankcie v prostredí Európskej únie a Slovenskej republiky. V prvej časti príspevok vysvetľuje praktické fungovanie a podstatu sankcií. V druhej časti analyzuje zákon č. 289/2016 Z. z. a poukazuje na jeho ťažkú aplikovateľnosť v praxi. V poslednej časti článok rozoberá nariadenie 2271/96 Európskej únie, ktorého cieľom je posilnenie autonómnej politiky EÚ a prvé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, súvisiace s aplikáciou tzv. blokovacieho nariadenia. Rozhodnutie vo veci Melli výrazným spôsobom ovplyvní fungovanie európskych spoločností v prípade ich hospodárskych kontaktov s krajinami, na ktoré boli uvalené sankcie.

Autori príspevku sa venujú aktuálnemu vývoju problematiky cezhraničných premien spoločností v práve Európskej únie a čiastočne aj v kontexte slovenského právneho poriadku. Harmonizačný proces sa v tejto problematike obnovil po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud. Cieľompríspevku, ktorý je rozdelený na dve časti, je priniesť analýzu rozsudku vo veci Polbud (1. časť) a kľúčových aspektov prijatej smernice, ako aj dôsledkov tohto rozsudku a prijatej smernice na aktuálnu úpravu cezhraničných premien spoločností v Slovenskej republike a transpozičných výziev pre slovenského zákonodarcu (2. časť).

Cieľom tejto štúdie je analyzovať rozhodnutie vo veci Weiss a jeho možný dosah na fungovanie práva Európskej únie. V prvej časti vysvetlíme fungovanie programu PSPP a jeho ekonomické dosahy. V druhej časti poukážeme na rozdielny prístup zo strany SDEÚ a Karslruhe k jeho vytvoreniu a fungovaniu.V poslednej časti poukazujeme na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a analyzujeme, či možno očakávať podobné rozhodnutie aj od slovenských súdov. The study analyses the Weiss decision and its possible impact on the functioning of European Union law. In the first part, we will explain the functioning of the PSPP program and its economic impacts. In the second part, we point out the different approach of the CJEU and Karslruhe to its creation and functioning. In the last part, we explain the case law of the Constitutional Court of the Slovak Republic and analyse whether it is possible to expect a similar decision from the Slovak courts. 1)

Článok v prvej časti vysvetľuje historický vývoj preverovania investícií a motívy, ktoré viedli k vytvoreniu mechanizmu preverovania investícií.V druhej časti analyzuje špecifické charakteristiky Nariadenia 2019/452 a najmä jeho komplikované aplikovanie v praxi. V poslednej časti článok kriticky analyzuje novelu zákona č. 45/2011, ktorou sa do slovenského právneho poriadku narýchlo a bez širšej diskusie vložili určité prvky preverovania investícií. The article in the first part explains the historical development of investment screening and the motives that led to the creation of the investment screening mechanism. In the second part article analyses distinct aspects of Regulation 2019/452, especially its complicated application in practice. In the last part, the article critically analysed the amendment to Act No. 45/2011, which quickly and without a wider discussion implemented certain elements of investment screening into the Slovak legal system.

Štúdia analyzuje na Slovensku pomerne často opomínanú problematiku bilaterálnych investičných zmlúv. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov.

Autor sa v predmetnom článku zaoberá v našom štáte veľmi ojedinelou prehliadkou iných priestorov a pozemkov, a to prehliadkou súkromných colných skladov, na ktoré sa okrem vnútroštátneho práva takisto vzťahuje aj právo Európskej únie, hlavne Colný kódex únie.V článku autor rozoberá prehliadku týchto skladov s poukazom na povinnosti, ktoré orgánom činným v trestnom konaní vyplývajú predovšetkým z noriem práva Európskej únie.