Vlastnícke právo

SKUTKOVÝ STAV Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 10 500 eur s príslušenstvom (konkretizovaným v petite žaloby). Žalobca na odôvodnenie žaloby uviedol, že...

Príspevok prezentuje niektoré dôležité otázky súvisiace s rekodifikáciou vecných práv v historickom a komparatívnom kontexte s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom a maďarskom Občianskom zákonníku. Autor sa najskôr zaoberá otázkami systematiky právnej úpravy vecných práv. Následne sa pozornosť autora sústreďuje na vecné otázky rekodifikácie vecných práv.

SKUTKOVÝ STAV Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby bol žalovaný súdom zaviazaný zaplatiť im náhradu za obmedzenie ich vlastníckych práv vo výške 5 936,52 eur. V žalobe, podanej 2....

Autor: JUDr. Martin Mihók, PhD., LL.M. Príspevok pojednáva o uspokojení pohľadávky veriteľa bez nutnosti jej uplatnenia súdnou cestou, a to výkonom záložného práva na základe dobrovoľnej dražby vrátane jej právnej úpravy v slovenskom právnom poriadku, neopomínajúc dôvody neplatnosti dražby. Zameriava sa na oneskorený začiatok dražby, ktorý môže spôsobovať neplatnosť dražby. Zároveň ponúka náhľad, kedy neskorší začiatok dražby aj bez splnenia striktne určených zákonných podmienok nemusí a priori znamenať jej neplatnosť.

Príspevok sa zaoberá výhradou vlastníckeho práva ako inštitútom, ktorý má zásadný vplyv na funkčnosť plnenia zmluvných vzťahov s akcentom na oprávnenia predávajúceho a povinnosti kupujúceho v kúpnej zmluve, vrátane jeho vplyvu na ochranu vlastníctva predávajúceho a to aj v prípade konkurzného konania, pričom namiesto toho, aby bola najmä v zmluvnej praxi bez výhrad akceptovaná, je tu skôr opačný trend, čo je v tomto období veľmi smutné.

„45.1. ... podstatným dôvodom na eventuálny odklon od striktného uplatňovania zásady „nemo plus iuris“ musí byť výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť nadobúdateľa s následkom jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou princípu materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy ústavne súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu konajúci senát ústavného súdu úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však k tejto otázke pristupuje zdržanlivo. 47. ... v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Materiálna publicita údajov katastra je teda de lege lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený. 53. Možnosti dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnej veci od nevlastníka aj v čase podania žaloby v slovenskom právnom poriadku existovali, (....) ale na skutkové okolnosti veci sťažovateľov sa ani jedna z nich nevzťahovala. Rovnaká úprava je platná dosiaľ, pričom jednotlivé výnimky sú explicitne vymedzené jednoznačne formulovanou právnou normou. Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že de lege lata vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať.“

  ZSP 52/2018 Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním veci a vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových...

V súvislosti s rekodifikáciou občianskeho práva sa na Slovensku intenzívne diskutuje o otázke, či je potrebné sa v našom právnom poriadku vrátiť k princípu superficies solo cedit, ktorý bol z neho odstránený v roku 1950 (pozri teraz § 120 ods. 2 OZ). V príspevku sme sa pokúsili priblížiť tento problém zo zorného uhľa princípu akcesie, ktorý je jedným zo základných princípov ovládajúcich vecné práva v európskom súkromnom práve. Z princípu akcesie vo vzťahu k vlastníckemu právu k pozemku vyplýva, že všetko, čo vzíde na pozemku prirodzeným (rastlinstvo) alebo umelým spôsobom (stavby) a je so zemou trvalo spojené, je súčasťou pozemku. Opustenie superficiálnej zásady práve vo vzťahu k pozemku a stavbe spôsobuje v súdnej praxi rozdielne názory, či výsledok stavebnej činnosti možno vôbec kvalifikovať ako stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ, ktorá nie je súčasťou pozemku, ale môže byť prí­slušenstvom pozemku alebo inej stavby (§ 121 ods. 1 OZ), alebo či nejde o stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ, ktorá podľa § 120 ods. 2 OZ už môže byť súčasťou pozemku. Rozporné názory súdnej praxe v týchto veciach a z toho vyplývajúcu právnu neistotu považujeme za významný argument, ktorý podporuje prinavrátenie superficiálnej zásady do nášho občianskeho práva tak, ako sa to stalo v novom českom občianskom zákonníku.

  ZSP 42/2017 Vylúčenie veci z exekúcie, vlastnícke právo k bytu a nebytovému priestoru v bytovom dome § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej...

  ZSP 25/2018 Ochrana vlastníckeho práva Určovacie žaloby čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky § 126 Občianskeho zákonníka § 137 písm. e) Civilného sporového poriadku Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či...

Nedôsledné spravovanie pozemkovej knihy na našom území,1) experimentovanie zákonodarcu s právnou úpravou nakladania s nehnuteľnosťami v období od roku 1948 do roku 19922) a v rýchlosti pripravená veľká novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 viedli k vytvoreniu stavu, keď zápis vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností (ďalej aj "kataster") je neraz predmetom zdĺhavých súdnych sporov o určenie existencie či neexistencie vecného práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu v takomto spore sa spravidla odvíja v značnej miere od toho, či strana sporu svoje právo k nehnuteľnosti odvodzuje od originárneho alebo derivatívneho spôsobu nadobudnutia príslušného práva, pričom pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti, všeobecné súdy dôsledne vychádzajú zo zásady "nemo plus iuris". Ako signál nesúhlasu so súčasnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov vnímane nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015. 3)

Rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015-33, bola prelomená kľúčová zásada "Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet" alebo "nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má".

 (Dokončenie z predchádzajúceho čísla) Výklad vybraných odsekov právnej úpravy Čl. I, § 4 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov...

Problematika nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v intenciách súčasnej právnej úpravy v slovenskej republike - 3. časť JUDr. Adam Nociar Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (Dokončenie z predchádzajúceho...

Problematika nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v intenciách súčasnej právnej úpravy v slovenskej republike - 2. časť Výklad právnej úpravy § 1 a § 2 zákona č. 140/2014 Z. z....

Dňa 16. mája 2014 schválila Národná rada Slovenskej republiky, prostredníctvom 79 hlasov zo 127 prítomných poslancov, vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný právny predpis, zverejnený v Zbierke zákonov SR dňa 31. mája 2014 a následne v novelizovanej podobe 10. júna 2015, predstavuje významnú legislatívnu zmenu v oblasti pozemkového práva, prakticky zasahujúcu do práv a povinností vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ale aj záujemcov o ich nadobudnutie, a to predovšetkým v rámci procesu scudzovania takýchto nehnuteľností. Cieľom tohto príspevku je predostrieť podrobnejší právny, ale aj vecný pohľad na aktuálnu právnu úpravu nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v Slovenskej republike.

Poznámky k úpravě nabývání vlastnického práva od neoprávněného v českém občanském zákoníku jako možném zdroji inspirace pro slovenskou rekodifikaci soukromého práva JUDr. Petr Tégl Ph.D. Mgr. Jaromír Zajíc I....