Právo účastníka vyjadriť sa k veci

Vydáno: 24 minút čítania
37/2012
Právo účastníka vyjadriť sa k veci
§ 36 ods. 1, 2, § 37, § 39a ods. 1, § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom konaní
§ 6 ods. 1, 3, 4, 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
§ 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov § 10 ods. 2, § 212 ods. 1, § 246c ods. 1 prvá veta, § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak stavebné úrady v územnom konaní sa nevyporiadali s námietkami účastníkov, tak postupovali v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a je to dôvodom, aby správny súd zrušil rozhodnutie o umiestnení stavby.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
3 Sžo 220/2010
Skutkový stav:
Krajský súd
napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného z 5. septembra 2008 a rozhodnutie Mestského úradu P. z 28. mája 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj v konaní vydané predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v danom prípade bola stavba umiestnená za podmienok v zmysle § 6 ods. 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.), pričom žalobcovia namietali nepreukázanie podmienok pre umiestnenie stavby v zmysle § 6 ods. l vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (hlavne presvetlenie a pohoda bývania), ako aj nedodržanie štandardného odstupu stavby od hranice pozemkov. Ďalšia sporná skutočnosť bola nerešpektovanie legitímneho záujmu na ochrane prírody a krajiny, ktorý v tomto prípade mal zastupovať a prezentovať obvodný úrad životného prostredia ako orgán ochrany prírody oprávnený podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, formou svojho vyjadrenie chrániť záujmy ochrany krajiny a prírody, pričom stavebný úrad je v zmysle § 37 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) povinný v celom rozsahu rešpektovať obsah jeho vyjadrenia a premietnuť jeho požiadavky do výrokovej časti územného