Právo spoločného nájmu bytu manželmi zaniká aj v prípade, ak sa jeden z manželov stane výlučným vlastníkom bytu počas trvania manželstva. Ak manželia medzi sebou neuzavreli nájomnú zmluvu k bytu, manželovi, ktorý nie je jeho vlastníkom, právo nájmu k bytu nesvedčí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol dňa 29. októbra 2019 dovolanie vo veci sp. zn. 1 Cdo 37/2019.
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je nájomníčkou bytu. Považoval za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že počas manželstva došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi k tomuto bytu, ani to, že žalovaný sa stal počas trvania manželstva výlučným vlastníkom tohto bytu. Za spornú považoval iba skutočnosť, či došlo k zániku práva spoločného nájmu k tomuto bytu. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že v prípade spoločného nájmu bytu manželov zaniká toto právo aj v prípade, keď sa jeden z manželov (spoločných nájomcov) stane vlastníkom bytu, pretože ide o nedielne spoločné právo a nemôže nastať zánik tohto práva len vo vzťahu k jednému z manželov. K zániku práva spoločného nájmu v tomto prípade dochádza bez ohľadu na to, či k nadobudnutiu vlastníctva bytu jedným z manželov došlo počas manželstva alebo po jeho rozvode, podstata spočíva v tom, že právo spoločného nájmu bytu nezaniká rozvodom, ale ak sa rozvedení manželia nedohodnú na ďalšom nájme bytu, musí o zrušení práva spoločného nájmu rozhodnúť súd. Záver o zamietnutí žaloby založil na konštatovaní, že vzhľadom na to, že v danom prípade sa žalovaný stal počas trvania manželstva výlučným vlastníkom bytu, došlo k zániku spoločného nájmu bytu manželov splynutím v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"). S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 19. októbra 2005, sp. zn. 26 Cdo 1464/2005 ozrejmil, že rovnaký právny názor vyplýva aj zo súdnej praxe, ktorá dôvodila, že v nájomných vzťahoch sa uplatňuje všeobecný dôvod zániku záväzku jeho splynutím (§ 584 OZ) a uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej vzniklo právo nájmu po tom, ako zaniklo právo spoločného nájmu, napokon takúto skutočnosť v priebehu celého konania ani netvrdila. Mal taký názor, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa v byte býva, ešte nezakladá automaticky vznik a existenciu nájomného vzťahu. Na uvedenom základe s poukazom na § 584 a § 703 ods. 1 OZ dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ale keďže si žalovaný v konaní náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania mu nepriznal.