Autor sa zaoberá predbežnými opatreniami podľa článku 39 rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva.V článku je poukázané najmä na základnú charakteristiku predbežných opatrení, historické aspekty tohto inštitútu, príklady porušení predbežných opatrení, štatistiku vydaných predbežných opatrení a tiež nedostatky mechanizmu predbežných opatrení. Keďže odborná literatúra sa oblasti predbežných opatrení takmer vôbec nevenuje, možno predpokladať, že uvedený článok bude pre čitateľa užitočný.
The author deals with interim measures under article 39 of the Rules of the European Court of Human Rights. In the article is pointed out mainly to basic definition of the interimmeasures, historical aspects of this institute, examples relating to breaches of the interim measures, statistics of granted interim measures and also to lack of mechanism of the interim measures.As the area of the interim measures almost is not analysed in the legal literature, the article should be useful for a reader.
UKROPEC, A.: Predbežné opatrenia v rozhodovaní ESĽP; Justičná revue, 74, 2022, č. 3, s.332 – 344.
Kľúčové slová: predbežné opatrenia, článok 39 rokovacieho poriadku ESĽP, vyhostenie.
Key words: interim measures, article 39 of the rules of ECHR, expulsion.
Právne predpisy/legislation: Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Úvod
Právna úprava predbežných opatrení nie je upravená v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), ale len v článku 39 rokovacieho poriadku ESĽP (ďalej len "rokovací poriadok"). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") však vo svojej rozhodovacej činnosti určil záväznú povahu predbežných opatrení, ktorá je zo strany zmluvných štátov Dohovoru rešpektovaná. Na základe judikatúry ESĽP tiež možno určiť, (i) v ktorých prípadoch sa predbežné opatrenia spravidla vydávajú, (ii) aké sú základné podmienky na ich vydanie, (iii) akú majú povahu predbežné opatrenia, (iv) na akú dobu sa vydávajú a (v) aké sú objektívne prekážky brániace v plnení predbežných opatrení.
Podľa článku 39 rokovacieho poriadku ESĽP platí:
1. Komora alebo, akje to vhodné, predseda sekcie alebo sudca určený podľa odseku 4 tohto článku môže, na žiadosť strany alebo akejkoľvek inej zúčastnenej osoby, alebo z vlastnej iniciatívy, oznámiť stranám akékoľvek predbežné opatrenie, ktoré by malo byť prijaté v záujme strán alebo riadneho vedenia konania.
2. Ak je to vhodné, okamžité oznámenie o prijatých opatreniach v konkrétnom prípade môže byť urobené Výboru ministrov.
3. Komora alebo, akje to vhodné, predseda sekcie alebo sudca určený podľa odseku 4 tohto článku môže požadovať informácie od strán o akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa realizácie vydaného predbežného opatrenia.
4. Predseda súdu môže určiť zo sudcov podpredsedov sekcií na rozhodovanie o žiadostiach na vydanie predbežných opatrení.
Zásadný význam predbežných opatrení zdôrazňuje skutočnosť, že ESĽP ich vydáva zásadne len vo výnimočných prípadoch a na základe dôsledného preskúmania všetkých relevantných okolností. Vo väčšine takýchto prípadov sťažovatelia čelia skutočnému ohrozeniu života a zdravia s následným skutočným rizikom vážnej a nezvratnej škody, čo je v rozpore so základnými ustanoveniami Dohovoru. Zásadná úloha, ktorú zohrávajú predbežné opatrenia v systéme Dohovoru, nielenže podporuje ich záväzný právny účinok na dotknuté štáty, ako sa uvádza v ustálenej judikatúre, ale tiež prikazuje, aby sa mimoriadna dôležitosť pripisovala otázke ich dodržiavania zo strany zmluvných štátov Dohovoru. Akákoľvek nedbanlivosť v tejto otázke by značne oslabila ochranu základných práv ustanovených v Dohovorea nebola by zlučiteľná s jeho hodnotami a duchom.
1)
Predbežné opatrenia zaručujú, že rozhodovanie o ľudských právach zostáva zmysluplné.
2)
ESĽP nemôže dostatočne zvýrazniť osobitný význam predbežných opatrení. Ich účelom je nielen uskutočniť účinné posúdenie sťažnosti, ale tiež zabezpečiť, aby ochrana poskytnutá sťažovateľovi Dohovorom bola účinná; predbežné opatrenia následne umožňujú Výboru ministrov Rady Európy (ďalej len "Výbor ministrov") vykonávať dohľad nad konečným rozhodnutím. Predbežné opatrenia umožňujú zmluvnému štátu Dohovoruzbaviť sa povinnosti splniť konečné rozhodnutie ESĽP.
3)
Zo samotnej povahy predbežných opatrení vyplýva, že rozhodnutie o ich vydaní je potrebné urobiť vo veľmi krátkom čase, s cieľom zabrániť potenciálnej hroziacej škode.
4)
Historický exkurz
Pri prípravných prácach na Dohovorev roku 1949 sa navrhovalo upraviť v ňom aj predbežné opatrenia, pričom nie je zrejmé, či bola o tom vedená aj nejaká ďalšia diskusia.
5)
Keďže o otázke predbežných opatrení boli vládni experti a Výbor ministrov aspoň informovaní,
6)
nemožno povedať, že by bola otázka predbežných opatrení v čase prípravy Dohovoruprehliadnutá.
7)
Skutočnosť, že Dohovor neobsahoval ustanovenia týkajúce sa predbežných opatrení, nebola prekvapujúca, nepredpokladalo sa, že systém vytvorený Dohovorom sa bude využívať prakticky tak, ako je to dnes. V čase prípravy Dohovoru nebolo možné predpokladať, akým spôsobom bude používaný európskymi občanmi a ako bude aplikovaný orgánmi Dohovoru.
8)
Treba však uviesť, že Dohovor sa od svojho prijatia vyvíja, bol rozšírený dodatkovými protokolmi o ďalšie práva, spôsob ochrany práv zaručených Dohovorom sa zmenil a počet sťažností sa značne zvýšil. Tiež je dôležité uviesť, že Dohovorsa má vykladať s cieľom zachovávať a presadzovať ideály a hodnoty demokratickej spoločnosti.
9)
Hoci Dohovor neobsahoval ustanovenia týkajúce sa predbežných opatrení, Európska komisia pre ľudské práva (ďalej len "komisia") vytvorila prax, podľa ktorej v prípadoch, keď si to vyžadovali okolnosti, komisia, jej sekretariát alebo generálny sekretariát Rady Európy požadovali alebo vyjadrili želanie, aby príslušná vláda odložila určité konanie do ukončenia konania pred komisiou. V roku 1971 poradné zhromaždenie odporučilo Výboru ministrov prijatie dodatkového protokolu k Dohovoru, ktorým by sa udelilo orgánom Dohovoru, predovšetkým komisii, právo nariaďovať predbežné opatrenia vo vhodných prípadoch. Výbor ministrov považoval existujúcu prax komisie za postačujúcu a úprava predbežných opatrení formou dodatkového protokolu k Dohovoru mohla ovplyvniť takúto prax komisie, v dôsledku čoho by sa jednotlivec mohol dostať do nepriaznivejšej situácie. Okrem toho, ak by došlo k uzatvoreniu protokolu, ale bol by ratifikovaný len určitým počtom štátov, mohlo by tým dôjsť k ohrozeniu existujúcej praxe komisie. Výbor ministrov preto nepristúpil k prijatiu dodatkového protokolu k Dohovoru.
10)
Právna úprava predbežných opatrení, obsiahnutá v článku 39 rokovacieho poriadku, prešla od prijatia rokovacieho poriadku určitými zmenami. Už v pôvodnom znení rokovacieho poriadku z 18. septembra 1959 bola ich úprava obsiahnutá v článku 34, podľa ktorého: "
pred zriadením komory, predseda plenárneho súdu môže na návrh strany, komisie, inej dotknutej osoby alebo z vlastnej iniciatívy upovedomiť strany o predbežnom opa trení, ktoré je vhodné prijať. Komora, keď je zriadená alebo ak nezasadá, jej prezident má takéto právo. O týchto opa treniach je potrebné bezodkladne informovať Výbor ministrov.
" Zmenou rokovacieho poriadku z 24. novembra 1982 sa úprava predbežných opatrení presunula do článku 36, ktorý obsahoval takmer rovnaké znenie ako pôvodný článok 34, pričom bolo možné aj na návrh navrhovateľa upovedomiť strany o predbežnom opatrení, ktoré bolo odporúčané na prijatie. Ďalšou zmenou rokovacieho poriadku z 26. januára 1989 sa zaviedla možnosť upovedomiť o predbežnom opatrení, ktoré sa odporúčalo prijať, aj sťažovateľa, ak to bolo vhodné. V roku 1994 sa úprava predbežných opatrení presunula do článku 38 rokovacieho poriadku a bola zrušená už uvedená zmena rokovacieho poriadku z roku 1982. S účinnosťou od 1. novembra 1998 sa úprava predbežných opatrení presunula do článku 39 rokovacieho poriadku s určitými zmenami, najmä: (i) doplnilo sa, že predbežné opatrenie by malo byť prijaté v záujme strán alebo riadneho priebehu konania, (ii) o predbežných opatreniach bolo aj naďalej potrebné informovať Výbor ministrov, nie však bezodkladne a (iii) komisia mohla požadovať od strán informácie o akejkoľvek veci týkajúcej sa realizácie predbežného opatrenia. Zmenou rokovacieho poriadku z 2015 došlo najmä k týmto zmenám: (i) o predbežných opatreniach bolo aj naďalej potrebné informovať Výbor ministrov, pričom nie už vo všetkých prípadoch, ale len akto bolo vhodné, a okrem toho bolo potrebné informovať Výbor ministrov bezodkladne, ako to bolo pred zmenou rokovacieho poriadku z roku 1998 a (ii) zaviedla sa možnosť predsedu súdu určiť zo sudcov podpredsedov sekcií na rozhodovanie o žiadostiach na vydanie predbežných opatrení.