Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na rovnosť v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 17Co/188/2018 zo 17. decembra 2020 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 7Cdo/110/2021 z 28. februára 2023 a prijal ju na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Sťažovateľ sa ako žalobca v konaní o zaplatenie 7 369,00 EUR s prísl. domáhal zaplatenia zostatku nároku na náhradu škody voči žalovanému. Sťažovateľ je pozemkové spoločenstvo, ktoré zmluvne prenajalo žalovanému hospodárske lesy patriace do lesného hospodárskeho celku sťažovateľa, pričom sa zmluvné strany dohodli na maximálnej ťažbe dreva žalovaným. Žalovaný neoprávneným výrubom stromov nad dohodnutý limit spôsobil sťažovateľovi škodu, za čo bol aj právoplatne odsúdený v trestnom konaní a sťažovateľ bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na jej uplatňovanie v civilnom konaní. Sťažovateľ podal civilnú žalobu 7. decembra 2016.
Okresný súd žalobe vyhovel. Vo vzťahu k vecnej legitimácii sťažovateľa poukázal na § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o pozemkových spoločenstvách"), z ktorého vyplýva, že pozemkové spoločenstvo na účely spoločného užívania spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim (okrem iného) hospodári v lesoch. Obsahom vlastníckeho práva je aj právo poberať plody z veci a do tohto práva zasiahol žalovaný neoprávnenou ťažbou. Sťažovateľ obhospodaruje a zveľaďuje spoločný majetok v jeho správe a výnosy z hospodárenia neplynú priamo vlastníkom, ale spoločenstvu, ktoré o ňom rozhoduje, či ho rozdelí alebo nie, prípadne, ako ho rozdelí. Vzhľadom na povahu protiprávneho zásahu bolo zrejmé, že nárok na náhradu škody má uplatňovať sťažovateľ.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom namietal, že sťažovateľ nemôže mať aktívnu vecnú legitimáciu, a to ani v trestnom konaní a ani v civilnom konaní, pretože nie je poškodenou stranou. Ku škode došlo na konkrétnom lesnom poraste, pričom tieto sú súčasťou ne