Posúdenie dovolania a platnosti právnych úkonov (ZSP 25/2024)

I. Skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júna 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 28. februára 2023, sp. zn. 5Cdo/66/2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) v časti, v ktorej bolo dovolanie zamietnuté (ďalej len „napadnutá časť rozsudku“). Navrhuje v napadnutej časti výroku o zamietnutí dovolania rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pred všeobecnými súdmi, ktorého predmetom bolo určenie vlastníctva z titulu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, vystupovala sťažovateľka v procesnej pozícii žalovanej.

2.1. Podaniu žaloby žalobcom Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) 16. októbra 2018 predchádzali namietané prevody, a to: (1) uzavretie kúpnej zmluvy 23. septembra 2015, ktorej predmetom bol byt č. 2 na 1. poschodí vo vchode č. 1 domu č. 37 so spoluvlastníckym podielom 12618/23933 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku /.../ a (2) uzavretie darovacej zmluvy 24. mája 2018 medzi kupujúcim, ktorý je synom sťažovateľky, a sťažovateľkou, ktorej predmetom boli tie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu kúpnej zmluvy.

3. Okresný súd primárne posudzujúci absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 37 v spojení s § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva rozdelenie domu č. 37 na dva samostatné byty v právnom zmysle. Skutočnosť, že rodinný dom nie je a nebol tvorený dvomi samostatnými bytmi, vyplynulo aj z rozhodnutia Okresného úradu Žilina z 8. marca 2018 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu z roku 2018“). Myšlienkové postupy okresného súdu vo formulovaní jeho skutkových a právnych záverov viedli v rozsudku z 8. júna 2020, sp. zn. 41C/82/2018 ku konštatovaniu dôvodnosti žaloby, a tak k určeniu, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej ako dom, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 160 m