Žaloba spoločníka v mene spoločnosti voči štatutárnemu orgánu. (actio pro socio) - Druhá časť.

Mgr. Ľubica Gregová Širicová PhD.

Vydáno: 01. 12. 2016 71 minút čítania

Mgr.

Ľubica

Gregová Širicová

PhD.

Odborná asistentka na Ústave medzinárodného práva a európskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

GREGOVÁ ŠIRICOVÁ, Ľ.: Žaloba spoločníka v mene spoločnosti voči štatutárnemu orgánu (

actio pro socio

) - Druhá časť. Právny obzor, 99, 2016, č. 6, s. 501 - 524.

Derivative action (

actio pro socio

) against director - Second part.

This paper of two parts is an analysis of the mechanism also known as

actio pro socio

(or derivative action). It is focused on the law suit brought by a share holder of a corporation on its behalf to claim damages caused to the company by its director. The various names for that legal instrument, its doctrinal bases (reflective loss) and historical and comparative back ground are examined in the first chapter. The second chapter is focused on the conditions to bring

actio pro socio

according to the Slovak Commercial Code. We identified several question marks in the statutory provisions (changes in the person of the share holder, changes in the person of the director, disposition withthe claim). The third chapter deal swith the effectivity of

actio pro socio

considering the low number of cases in the Slovak courts. Through out the analysis we take into account the Czech recodification of private law as a possible inspiration for there adjustment of the

actio pro socio

in the Slovak recodification of private law.

Key words:

law suit by a share holder in the name of a corporation,

actio pro socio

, derivative action, reflective loss

V prvom diele článku sme priblížili teoretické východiská žaloby ,ktorú podáva spoločník v mene spoločnosti s cieľom vymôcť náhradu škody, ktorú spoločnosti spôsobil jej štatutárny orgán. Ďalej sme pozornosť zamerali na jednotlivé súčasti mechanizmu

actio pro socio

a poukázali sme na to, kto môže

actio pro socio

iniciovať. V analýze mechanizmu

actio pro socio

budeme pokračovať v druhom diele tohto článku priblíženíms trany žalovaného. Následne prinesieme prehľad slovenskej judikatúry a budeme sa zamýšľať nad dôvodmi, prečo je

actio pro socio

v praxi málo využívaná. V rámci rozboru budeme brať do úvahy českú rekodifikáciu súkromného práva ako možnú inšpiráciu pre novú úpravu

actio pro socio

pri rekodifikácii slovenského súkromného práva.

2.2 Žalovaný pri

actio pro socio

Typicky je pasívne legitimovaným v konaní o

actio pro socio

štatutárny orgán spoločnosti (člen štatutárneho orgánu), hoci v Spojených štátoch amerických okruh žalovaných nijakým spôsobom obmedzený nie je.¹⁾ V kontinentálnej Európe sa

actio pro socio

spája s presadzovaním zodpovednosti štatutárneho orgánu, v niektorých štátoch sa pripúšťa aj žaloba voči členom dozornej rady, výkonným riaditeľom, audítorom spoločnosti.²⁾ Podľa úpravy v slovenskom Obchodnom zákonníku³⁾ môže byť nasmerovaná nielen voči štatutárnemu orgánu, ale aj voči ostatným spoločníkom (§ 122 ods. 3 ohľadne spoločnosti s ručením obmedzenýma § 182 ohľadne akciovej spoločnosti). Zatiaľ čo pri štatutárnom orgáne ide o akýkoľvek nárok, ktorý má voči nemu spoločnosť, pri spoločníkoch sú nároky špecifické (napr. na splatenie vkladu/emisného kurzu akcií, na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi/akcionárom v rozpore so zákonom). V tomto článku sa zameriavame na nároky voči štatutárnemu orgánu.

Viaceré právne poriadky umožňujú presadzovanie zodpovednosti aj voči osobe, ktorá má rovnaký faktický vplyv na riadenie spoločnosti ako štatutárny orgán (tzv. faktický orgán,

faktischer Geschäftsführer, shadow director,

de facto

director

). V českom práve bolo judikatórne odvodené, že žalovaným v

actio pro socio

môže byť aj faktický orgán, ktorý bol Obchodním zákonníku upravený v § 66 ods. 6.⁴⁾ Nejvyšší soud České republiky v uznesení sp. zn. 29 Cdo 3663/2008 uviedol: "

Vycházeje z toho, že jednatelé odpovídají společnosti za škodu, kterou jí způsobí svým jednáním (§ 194 odst. 5 obch. zák.), přičemž nárok společnosti na náhradu škody lze prosadit prostřednictvím žaloby o náhradu škody, již je jménem společnosti proti jednateli oprávněn podat každý společník (§ 131a odst. 1 obch. zák.), Nejvyšší soud neshledal důvod, aby byl vedle žaloby společnosti konstruován další samostatný nárok společníka na náhradu této újmy. Na tomto základě pak formuloval závěr, podle něhož společníci nemají proti jednateli nárok na náhradu újmy vzniklé na jejich podílech v důsledku škody na majetku společnosti, způsobené jednáním statutárního orgánu, neboť odstranění této újmy se mohou domoci tím, že jménem společnosti uplatní (její) nárok na náhradu škody. S přihlédnutím k ustanovení § 66 odst. 6 obch. zák. lze tyto závěry bezezbytku vztáhnout i na jiné osoby, které nejsou orgány ani členy orgánů společnosti, ovlivňujíli podstatným způsobem chování společnosti, bez zřetele k tomu, jaký vztah ke společnosti mají

.".

Podľa nového českého zákona o obchodních korporacích (ďalej aj len "ZOK")⁵⁾ je možné spoločnícku alebo akcionársku žalobu podať aj voči "vplyvnej osobe", ak spôsobí spoločnosti ujmu.⁶⁾ Uvedené pravidlo nadväzuje na všeobecné vymedzenie zodpovednosti podnikateľských zoskupení za škodu v § 71 a § 72 ZOK. Ak by vplyvná osoba nenahradila spoločnosti ujmu, ktorú jej na základe svojho vplyvu spôsobila, a ani sa žiadnym zo zákonných dôvodov nevyviní, môžu spoločníci podať spoločnícku alebo akcionársku žalobu.⁷⁾ Koncepcia vplyvnej osoby (či faktického orgánu) nateraz v slovenskom právnom poriadku nebola vytvorená. Csach uvádza viaceré možnosti, ktorými by bolo možné súdnou cestou zodpovednosť faktického orgánu odvodiť.⁸⁾ Následne by koncepcia faktických orgánov mala vplyv na okruh žalovaných osôb pri

actio pro socio

2.2.1. Podmienky zodpovednosti štatutárneho orgánu

Vzhľadom na zameranie tohto článku sa nebudeme venovať rozboru jednotlivých skutkových podstát zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu a sústredíme sa len na otázku jej presadzovania.⁹⁾ V predchádzajúcich statiach sme sa však venovali aj výkladu nového českého ZOK, preto tu uvádzame niekoľko poznámok k zodpovednosti štatutárnych orgánov v spojitosti so "společnickou"a "akcionářskou" žalobou.

Havel uvádza, že spoločnícka žaloba v ZOK je primárne namierená voči konateľovi (členovi predstavenstva), ktorý spoločnosti spôsobil ujmu konaním v rozpore s jeho fiduciárnymi povinnosťami.¹⁰⁾ Pri rozbore rozsahu fiduciárnych povinností ďalej odvodzuje, že ak zákon nestanovil dôvod, pre ktorý je možné sa dovolávať náhrady ujmy, myslí sa tým širší okruh fiduciárnych povinností ako len starostlivosť riadneho hospodára. Ako príklad situácie, keď spoločníckou žalobou bude presadzovaná škoda, ktorá nebola spôsobená porušením povinností riadneho hospodára, uvádza porušenie zákazu konkurenčné hokonania.¹¹⁾

2.2.2. Zmeny v osobe štatutárneho orgánu

V nasledujúcich statiach sa zameriame na dôsledky zmien v osobe štatutárneho orgánu na konanie o

actio pro socio

.¹²⁾ Do úvahy prichádzajú dve situácie. Po prvé, pozornosť sústredíme na situáciu, ak v čase, keď spoločník podáva

actio pro socio

už osoba, ktorá počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu spôsobila spoločnosti škodu, viac nie je štatutárnym orgánom. Po druhé, môže nastať aj situácia, keď osoba prestane byť štatutárnym orgánom počas trvania konania o

actio pro socio

, v ktorom je žalovaná.

Dve načrtnuté situácie zmien v osobe žalovaného Lasák vyslovene nerozlišuje. Poznamenáva, že pokiaľ osoby, ktoré škodu spôsobili, už viac nie sú členmi štatutárneho orgánu, je na aktuálnom štatutárnom orgáne, aby sa príslušného práva na náhradu škody od nich domáhal. V opačnom prípade je možné usudzovať, že sami nevykonávajú svoje povinnosti so starostlivosťou riadneho hospodára a zodpovedajú spoločnosti za škodu, ktorú tým spôsobili.¹³⁾ Z uvedeného usudzujeme, že spoločník by až v prípade ich nečinnosti mal k dispozícii

actio pro socio

(a nežaloval by bývalého člena štatutárneho orgánu, ale aktuálny štatutárny orgán za škodu, ktorú spôsobuje tým, že nepresadzuje zodpovednosť bývalého člena štatutárneho orgánu).

Dědič dvom vyššie uvedeným situáciám pripisuje rozdielne dôsledky. Podľa jeho mienky by právo spoločníka zastupovať spoločnosť malo byť zachované v situácii, keď zodpovedná osoba prestane byť členom predstavenstva alebo konateľom