Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, pričom spočiatku sa venuje problematike prípravného konania ako samostatného štádia trestného konania a momentu skončenia vyšetrovania. Následne sa zameriava na zmysel a význam predmetného procesného inštitútu samostatne, ako aj v kontexte práva obvineného na obhajobu. V závere sa príspevok koncentruje na vývoj súvisiacej legislatívnej úpravy a prináša úvahy o možnej budúcej právnej úprave.
The right to review investigation file after the investigation closure – formalism of criminal law or significant procedural right?
The article addresses the issue of the reviewal of investigation file after the closure of an investigation. Initially, it deals with the preliminary proceedings as a separate stage of criminal proceedings and with the moment at which an investigation is closed. Subsequently, it focuses on the meaning and importance of the procedural mechanism in question, both in its own right and in the context of accused’s right to present a defence. Finally, it analyses the evolution of relevant legislation and offers insights into potential future developments.
Kľúčové slová: Preštudovanie spisu, prípravné konanie, vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie, skončenie vyšetrovania, právo obvineného na obhajobu
Key words: Reviewal of investigation file, preliminary proceeding, investigation, summary investigation, investigation closure, accused's right to present a defence
Úvod
Kontradiktórnosť je výrazným ovplyvňujúcim faktorom trestného konania, nevyhnutne majúcim vplyv na jeho výsledok a to prostredníctvom realizácie procesných oprávnení strán trestného konania, t. j. obžaloby reprezentovanej prokurátorom a osoby, proti ktorej je vedené trestné konanie (t. j. obvineným, resp. obžalovaným) za možnej účasti obhajcu.[1]
V štádiu prípravného konania sa však prvky kontradiktórnosti vyskytujú iba obmedzene, keďže vo všetkých európskych krajinách, t. j. v krajinách kontinentálneho právneho systému, sa kontradiktórnosť konania rozvíja naplno až v štádiu hlavného pojednávania, na ktoré bolo prenesené ťažisko dokazovania.[2]
Aktivita strán trestného konania však môže byť len taká veľká, aký priestor stranám poskytuje zákonodarca v rámci pozitívnej právnej úpravy a nie naopak[3], pričom jedným z procesných inštitútov, v ktorom možno identifikovať prvky kontradiktórnosti aj v predsúdnom štádiu, je právo preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania a s tým súvisiace oprávnenie navrhnúť doplnenie vyšetrovania.
Článok sa zaoberá procesným inštitútom preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, ktorému v odbornej literatúre spravidla nebýva venovaná širšia pozornosť. Primárnou úlohou článku je poukázať na význam a dôležitosť tohto procesného inštitútu, ktorý býva v aplikačnej praxi častokrát označovaný iba za nevyhnutnú trestno-procesnú ,,formalitu“. Okrem toho je ambíciou článku, na podklade doterajšieho vývoja právnej úpravy a komparácie slovenskej a českej právnej úpravy, zamyslieť sa nad možnými zmenami de lege ferenda, ktoré by boli spôsobilé prispieť k efektívnejšiemu napĺňaniu účelu dotknutého procesného inštitútu.
1. Prípravné konanie ako štádium trestného konania
V podmienkach Slovenskej republiky sa trestné konanie rozdeľuje na dve základné časti, a to predsúdnu a súdnu časť, ktoré sa následne rozdeľujú na viacero relatívne samostatných a do istej miery ohraničených procesných štádií v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,TP“ alebo ,,Trestný poriadok“).
Predsúdnu časť možno rozdeliť na dve štádiá, a to postup pred začatím trestného stíhania (ust. § 196 až ust. § 198 TP) a prípravné konanie (ust. § 119 až 236 TP). Súdnu časť zákonodarca diferencuje na štyri štádiá, a to: predbežné prejednanie, resp. preskúmanie obžaloby (ust. § 251 až 245 TP); hlavné pojednávanie (ust. § 246 až ust. § 290 TP); odvolacie konanie (ust. § 306 až ust. § 329 TP) a vykonávacie konanie (ust. § 406 až ust. § 476 TP).[4]
S prihliadnutím na pozitívnu procesnoprávnu úpravu možno uviesť, že prípravné konanie predstavuje samostatné a procesne ohraničené štádium trestného konania, ktoré možno vymedziť exaktným momentom jeho začiatku a ukončenia.
Prípravné konanie sa začína momentom začatia trestného stíhania, pričom o začatí trestného stíhania rozhoduje policajt formou uznesenia, proti ktorému zákonodarca nepripúšťa opravný prostriedok.[5] Moment začatia trestného konania a možnosť jeho identifikácie je dôležitou otázkou nie len z pohľadu orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len ,,OČTK“) (a neskôr obžaloby), ale aj z pohľadu obhajoby, keďže začatie trestného stíhania umožňuje orgánom prípravného konania vykonávať procesne použiteľné úkony podľa TP, smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe.[6]
V kontradikcii s týmto musí mať obhajoba reálnu možnosť preveriť zákonnosť