Anotácia
Príspevok sa zameriava na problematiku zmenšenej príčetnosti na strane páchateľa, pričom spočiatku sa venuje významu a definícii pojmu zmenšenej príčetnosti a následne sa koncentruje na jej možné hmotnoprávne následky vo vzťahu k trestaniu zmenšene príčetných páchateľov. Príspevok poukazuje na význam a špecifiká zákonných ustanovení, ktoré modifikujú postup súdu vo vzťahu k ukladaniu sankcií zmenšene príčetným páchateľom.
Annotation
This article focuses on the issue of the diminished sanity of an offender, initially addressing the meaning and definition of the concept of diminished sanity and then concentrating on its possible consequences stemming from substantive law in relation to sanctioning offenders with diminished sanity. This article points out the importance and specifics of legal provisions that modify the court's procedure for imposing sanctions on offenders with diminished sanity.
Kľúčové slová
zmenšená príčetnosť, príčetnosť, nepríčetnosť, ochranné liečenie, mimoriadne zníženie trestu, upustenie od potrestania
Keywords
diminished sanity, sanity, insanity, protective treatment, extraordinary sentence reduction, waiver of punishment
Úvod
Príčetnosť je jednou z obligatórnych podmienok vzniku trestnej zodpovednosti a to bez ohľadu na skutočnosť, že zákonodarca v Trestnom zákone neupravuje legálnu definíciu tohto pojmu. Z pohľadu doktrinálnej definície však možno príčetnosť charakterizovať ako spôsobilosť byť páchateľom trestného činu v závislosti na duševných schopnostiach páchateľa, resp. ako stav fyzickej osoby, ktorá v čase spáchania skutku vie rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje konanie.
1)
Uvedená doktrinálna definícia má svoj základ vo vymedzení pojmu "nepríčetnosť", ktorý zákonodarca upravuje v treťom oddiele druhého dielu všeobecnej časti Trestného zákona a to ako stav, kedy páchateľ činu inak trestného pre duševnú poruchu nemohol rozpoznať protiprávnosť činu alebo ovládať svoje konanie.
Na viacerých miestach Trestného zákona sa ale možno stretnúť s pojmom
"zmenšená príčetnosť"
. Aj keď zákonodarca opätovne neponúka legálnu definíciu tohto pojmu, spája s jeho existenciou významné hmotnoprávne dôsledky a to predovšetkým pri sankcionovaní páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti.V tomto článku sa autor zaoberá problematikou zmenšenej príčetnosti, obsahom a definíciou tohto pojmu a následne hmotnoprávnymi dôsledkami spojenými so zmenšenou príčetnosťou na strane páchateľa a to predovšetkým s poukazom na otázku sankcionovania zmenšene príčetných páchateľov.
1. Zmenšená príčetnosť
Z pohľadu skúmania príčetnosti, zmenšenej príčetnosti a nepríčetnosti páchateľa v čase spáchania skutku je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že zákonodarca konštruoval nepríčetnosť v Trestnom zákone na základe tzv. biologického kritéria, ktoré predpokladá významnú odchýlku od normy v psychike páchateľa, pozostávajúcu z duševnej poruchy alebo choroby, ktorá je prítomná v čase spáchania skutku a bráni páchateľovi chápať protiprávnosť konania alebo svoje konanie ovládať.
2)
Možno však konštatovať, že príčetnosť a nepríčetnosť sú slová s protikladným významom a preto je ťažko predstaviteľný stav, ktorý by sa mal nachádzať niekde na ich pomedzí.
Kým slovenský právny poriadok legálnu definíciu pojmu zmenšená príčetnosť neobsahuje, ust. § 27 Trestného zákona Českej republiky ju definuje nasledovne:
"Kto pre duševnú poruchu v dobe spáchania činu mal podstatne zníženú schopnosť rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, je zmenšene príčetný."
3)
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že
zmenšenú príčetnosť je nevyhnutné dôsledne odlišovať od nepríčetnosti
, čomu napovedá už samotný názov tohto trestnoprávneho inštitútu. Z pohľadu gramatického výkladu totiž zákonodarca používa slovo "príčetnosť", z čoho je zrejmé, že v prípade zmenšenej príčetnosti bude páchateľ za svoje protiprávne konanie, ktoré je možné sankcionovať normami trestného práva, trestne zodpovedný a môže mu byť uložený trest ako následok spáchania trestného činu.Pod zmenšenou príčetnosťou teda možno rozumieť stav, v ktorom bola v dôsledku duševnej poruchy podstatne znížená (oslabená) rozpoznávacia schopnosť alebo ovládacia schopnosť u páchateľa, prípadne obidve tieto schopnosti zároveň. Nemôže ale ísť o prípad, kedy u páchateľa plne absentuje niektorá z týchto schopností, nakoľko v takomto prípade by už bolo potrebné hovoriť o nepríčetnosti. Zmenšená príčetnosť ale vychádza z rovnakých kritérií ako nepríčetnosť, od ktorej sa odlišuje ich intenzitou.
4)
V kontexte vyššie uvedeného je možné zmenšenú príčetnosť charakterizovať ako určitý priestor medzi príčetnosťou a nepríčetnosťou, v ktorom môže byť ovládacia alebo rozpoznávacia zložka znížená rôznou mierou. Tento medzipriestor medzi príčetnosťou a nepríčetnosťou je pomerne široký a osoby, ktoré do neho spadajú, buď v plnej miere nechápu protiprávnosť svojho konania, prípadne nemajú potrebné zábrany proti trestnému konaniu, alebo oboje. Takéto osoby sú z právneho hľadiska zodpovedné, ale ich vina v porovnaní s úplne zdravým človekom je menšia. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že dotknutí páchatelia sú príčetní so zmenšenou vinou a teda aj zmenšene zodpovední.
5)
Vyjadrenie miery zníženia rozpoznávacích a ovládacích schopností prostredníctvom slova "podstatne" je ale značne