Vzatie do väzby a jej ďalšie trvanie je z hľadiska procesného práva viazané tak na formálne, ako aj materiálne podmienky väzby. Z formálneho hľadiska musí byť splnená podmienka vznesenia obvinenia (a, samozrejme, začatia trestného stíhania). Materiálne hľadisko vyžaduje (i) kvalifikované podozrenie, že skutok, ktorý má znaky konkrétneho trestného činu, sa stal, a je dôvodný predpoklad, že ho spáchal obvinený, (ii) dôvodnú obavu z tzv. útekového, kolúzneho, pokračovacieho konania, a (iii) nemožnosť náhrady väzby (subsidiarita). To všetko sú podmienky vyplývajúce priamo a výslovne z § 71 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj "Trestný poriadok" alebo "TP"). Judikatúra však nad to všetko vyvodzuje ďalšiu podmienku, a to urýchlenosť konania, resp. absenciu nedôvodných prieťahov tak v prípravnom konaní,
1)
ako aj v konaní pred súdom,
2)
ktoré môžu vo svojich dôsledkoch viesť k prepusteniu obvineného/obžalovaného z väzby, hoci by boli splnené všetky podmienky trvania väzby. Je potrebné podotknúť, že ani podmienka subsidiarity väzby nebola prvotne explicitne uvedená ako podmienka väzby (k jej zakotveniu došlo až zákonom č. 308/2021 Z. z.
3)
), napriek tomu z nej judikatúra vychádzala.
4)
Otázkou, na ktorú poskytuje odpoveď tento príspevok, je, či takouto ďalšou podmienkou, ktorá nevyplýva z Trestného poriadku explicitne, môže byť aj očakávaný (predpokladaný) trest pre prípad uznania viny. Základná téza príspevku preto znie, že predpokladaný trest tvorí materiálnu podmienku väzby.Status quo v skratke
Na úvod je potrebné ozrejmiť, že očakávaným trestom, ktorý "hrá" proti väzbe, máme na mysli trest nespojený s odňatím slobody (alternatívne tresty). Je to kvôli faktickej totožnosti výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby. Teda, ak vo veci nemožno rozumne očakávať eventuálne uloženie trestu odňatia slobody, nemala by byť osoba vzatá a ďalej držaná vo väzbe. Očakávaná sankcia ako podmienka väzby je pritom na európskom kontinente úplne bežne obsiahnutá v procesných kódexoch (napr. Česko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Nemecko, Chorvátsko a Fínsko). Slovenské procesné právo podmienku predpokladaného trestu neustanovuje, aspoň nie explicitne. Rovnako tak túto podmienku neustanovoval socialistický procesný kódex (zákon č. 141/1961 Zb.). Napriek absencii výslovného zakotvenia tejto podmienky väzby ju súdy bežne uvádzajú vo svojich väzobných rozhodnutiach. Zrejme po Slovensku koluje akýsi univerzálny vzor väzobného odôvodnenia, kde sa uvádza, že
"zo zásady primeranosti vyplýva, že väzba nie je na mieste, pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím opatrením s prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest"
. Často je však uvedená veta iba floskulou, ktorú sudcovia uvedú len abstraktne a bez toho, aby ju na konkrétny prípad aplikovali. V tých lepších prípadoch sa obmedzia len na konštatovanie rozpätia trestnej sadzby, z ktorej má trest odňatia slobody nepriamo vyplývať [v kontexte § 34 ods. 6 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej aj "TZ")].Zásada primeranosti ako legitimačný nástroj
Legitimitu tejto podmienky väzby okolité štáty vyvodzujú z univerzálneho ústavného princípu proporcionality. Ústavný súd ČR
5)
k princípu proporcionality pri väzbe uviedol, že by bolo v rozpore s princípom proporcionality, ak by jednotlivci museli v štádiu vyšetrovania či trestného stíhania znášať väčšie obmedzenia a s tým spojené negatívne dopady, než akým môžu byť podrobení v