Predmetom tohto príspevku je preskúmanie spôsobu, akým zákonodarca pristúpil k definičnému vymedzeniu nelegálneho obsahu vo vnútroštátnych podmienkach v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, a to s prihliadnutím na postupný vývoj konceptu nezákonného obsahu v práve Európskej únie, ktorý kulminoval až do prijatia Aktu o digitálnych službách. Zároveň poukazujeme na potrebu zohľadnenia aj ďalších právnych predpisov, ktoré zakladajú nezákonnosť konkrétneho druhu obsahu, ktoré nie sú reflektované v taxatívnom výpočte kategórií nelegálneho obsahu obsiahnutom v § 151 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách.
The objective of this paper is to examine the manner in which the legislator approached the definition of illegal content in the national context within the meaning of the relevant provisions of Act No. 264/2022 Coll. on media services, taking into account the gradual development of the concept of illegal content in European Union law, which culminated in the adoption of the Digital Services Act. We also highlight the need to consider other legal provisions that establish the illegality of specific types of content that are not reflected in the exhaustive list of categories of illegal content contained in Article 151(2) of the Act No. 264/2022 Coll. on media services.
BACHŇÁKOVÁ RÓZENFELDOVÁ, L.: K definícii nelegálneho obsahu podľa zákona o mediálnych službách; Justičná revue, 78, 2026, č. 3, s. 229 - 241.
1)
Kľúčové slová:
nelegálny obsah, zákon o mediálnych službách, Akt o digitálnych službách.
Key words:
illegal content, Act on Media Services, Digital Services Act.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách).
ÚVOD
Neustále sa zvyšujúce množstvo nezákonného obsahu na internete viedlo k zintenzívneniu snáh zákonodarcov na Európskej i vnútroštátnej úrovni o prijatie právnej úpravy postihujúcej sprístupňovanie a šírenie takéhoto obsahu v digitálnom prostredí. Na úrovni Európskej únie vyústili tieto snahy až do prijatia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (ďalej len
"Akt o digitálnych službách"
), ktorého cieľom je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami stanovením harmonizovaných pravidiel pre bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie, ktoré uľahčuje inováciu a v ktorom sa účinne chránia základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, vrátane zásady ochrany spotrebiteľa. Kľúčovú úlohu pri uplatňovaní a presadzovaní ustanovení predmetného nariadenia zohrávajú koordinátori digitálnych služieb, určení jednotlivými členskými štátmi. Vo vnútroštátnych podmienkach za uvedené zodpovedá
Rada pre mediálne služby
, medzi ktorej právomoci patrí, okrem iného, konať vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu s oprávnením nariadiť poskytovatelovi platformy na zdieľanie obsahu
2)
alebo poskytovateľovi obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
) odstrániť nelegálny obsah a zamedziť jeho ďalšiemu šíreniu v prípade (ne)splnenia zákonných predpokladov. Pre ohraničenie právomoci Rady pre mediálne služby konať v tejto súvislosti je rozhodujúcim spôsob definičného vymedzenia
nelegálneho obsahu
v ustanovení § 151 ods. 2 zákona o mediálnych službách.Na účel bližšieho preskúmania
konceptu nelegálneho obsahu,
reflektujúc príslušné ustanovenia Aktu o digitálnych službách, si v tomto príspevku kladieme nasledujúcu výskumnú otázku:
"Akým spôsobom pristúpil zákonodarca k vymedzeniu nelegálneho obsahu vo vnútroštátnych podmienkach, s prihliadnutím na existujúci koncept nezákonného obsahu obsiahnutý v právnej úprave Aktu o digitálnych službách?"
Z metodologického hľadiska v príspevku prevláda doktrinálny právny výskum založený na preskúmaní aplikovateľnej právnej úpravy, právne nezáväzných dokumentov, ktoré predchádzali jej prijatiu, doposiaľ prijatých rozhodnutí Rady pre mediálne služby v konaní vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu
3)
, ako aj odbornej literatúry. V príspevku nadväzne porovnávame koncept nezákonného obsahu v zmysle ustanovení Aktu o digitálnych službách a nelegálneho obsahu upraveného v zákone o mediálnych službách.Tento príspevok je členený na dve kapitoly. V prvej kapitole približujeme, akým spôsobom sa vyvíjala právna úprava nezákonného obsahu v Európskej únii a ako sa postupne precizovala definícia nezákonného obsahu v kontexte novoprijatých právnych predpisov v tejto súvislosti. V druhej kapitole sa bližšie venujeme spôsobu, akým zákonodarca pristúpil k regulácii takéhoto obsahu vo vnútroštátnych podmienkach, osobitne s prihliadnutím na použitú definíciu
nelegálneho obsahu
v zmysle príslušných ustanovení zákona o mediálnych službách a právomocí Rady pre mediálne služby relevantných v tejto súvislosti.