Niektoré skutkové podstaty hospodárskych trestných činov z pohľadu aplikačnej praxe v dimenzii Európskej únie

Príspevok poskytuje komplexný a systematický prehľad o falšovaní eura z pohľadu orgánov presadzujúcich právo v Európskej únii. Článok vo svojom úvode rozoberá všeobecné otázky spojené s falšovaním meny a objasňuje pojem orgány presadzujúce právo. Príspevok sa zameriava na systém ochrany eura v rámci Európskej únie, prioritne je pozornosť sústredená na inštitucionálnu a legislatívnu ochranu meny euro. Osobitne sa práca venuje charakteristike stavu a úrovni trestnej činnosti falšovania meny na území Slovenskej republiky, s poukazom na vývoj po zavedení eura na našom území dňa 1. januára 2009. V príspevku je pozornosť venovaná činnosti polície ako orgánu presadzujúceho právo a možnostiam prevencie pri trestnej činnosti falšovania eura.

Falšovanie peňazí je vyhotovenie akýchkoľvek napodobenín, ktoré vzhľadom na svoju kvalitu môžu byť pri dávaní, hoci iba za určitých okolností (napr. za zníženej viditeľnosti) zamenené s pravými peniazmi, a tak uvedené do obehu (Svoboda et al., 2000).

Možno predpokladať, že s problémom falšovania peňazí sa ľudstvo stretáva už od času vzniku peňazí samotných. V spoločnosti totiž vždy existovali jednotlivci, ktorí sa snažili získať osobný prospech bezprácne. V minulosti národy používali falšovanie ako prostriedok vedenia vojen ako napríklad vo vojne Severu proti Juhu v Spojených štátoch amerických v devätnástom storočí alebo v rámci operácie Bernhard v Európe počas druhej svetovej vojny. V týchto prípadoch hlavnou myšlienkou bolo narušiť ekonomiku nepriateľského štátu veľkým množstvom falzifikátov, čím sa znižovala skutočná hodnota peňazí a dochádzalo tak k útokom na hospodárstvo, ako aj na celú spoločnosť. V súčasnosti falšovanie peňazí, pokračuje a predstavuje hrozbu pre hospodárstvo jednotlivých štátov, ako aj finančné straty pre obyvateľstvo (Counterfeit currency, 2009). I napriek tomu, že v súčasnosti hlavnú motiváciu páchateľov falšovania peňazí predstavuje získať neoprávnený prospech pre jednotlivca či skupinu osôb, falšovanie meny predstavuje závažnú hrozbu pre národné hospodárstvo. S falšovaním peňazí sa v rôznom rozsahu stretávajú takmer vo všetkých krajinách sveta.

Falšovanie peňazí ohrozuje tak hospodárstvo, celú spoločnosť, ako i jednotlivcov. I keď ohrozenie národného hospodárstva falšovaním peňazí páchaným jednotlivcom, resp. organizovanou skupinou je viac menej nereálne (na spôsobenie škody hospodárstvu falšovaním peňazí a následným zvýšením množstva peňazí, hoci aj falšovaných, v obehu, čo môže mať za následok neodôvodenú infláciu, a tým aj poškodenie ekonomiky, by bolo potrebné vyrobiť a uviesť do obehu, vzhľadom na skutočné množstvo pravých peňazí v obehu, obrovské množstvo falzifikátov), je v záujme každej krajiny chrániť jeden zo symbolov svojej suverenity, t.j. národnú menu, a nedovoliť, aby výskyt falšovaných peňazí u obyvateľov vzbudzoval nedôveru v platidlo.

V prípade jednotnej meny euro je však situácia odlišná. Akékoľvek útoky na menu euro už nie sú ohrozením iba ekonomických záujmov jednotlivých štátov, ale predstavujú hrozbu pre záujmy celej Európskej únie a pre ekonomické záujmy Eurozóny osobitne.

Z vyššie uvedených dôvodov je falšovanie peňazí výrazný spoločensky negatívny jav, ktorý možno charakterizovať ako jednu z najzávažnejších foriem ekonomickej trestnej činnosti, ktorý, i keď na našom území v predchádzajúcom období existoval, nebol vzhľadom na rozsah tejto trestnej činnosti a kvalitu falzifikátov až taký citeľný.