Proces tvorby interných normatívnych inštrukcií vo verejnej správe
JUDr.
Radomír
Jakab
Košice: Fakulta verejnej správy UPJŠ v Košiciach
JAKAB, R.: Proces tvorby interných normatívnych inštrukcií vo verejnej správe. Právny
obzor, 95, 2010, č.6, s.556 - 570.
Súčasťou správneho procesu v širšom ponímaní je aj proces tvorby interných normatívnych
inštrukcií, tzv. riadiaci normatívny správny proces. Práve týmto procesom sa zaoberá autor v tomto
článku. Konkrétne podstatou a charakteristikou internej normatívnej inštrukcie, jej odlíšením od
iných správnych aktov, ako aj následne postupom orgánov verejnej správy pri tvorbe a publikácii
interných normatívnych inštrukcií. Cieľom autora je jednak poukázať na praktické nedostatky pri
realizácii tohto procesu, ale aj navrhnúť určité legislatívne, resp. praktické zmeny na jeho
skvalitnenie.
I. Úvod
Vo verejnej správe prebieha viacero druhov správnych procesov. Okrem notoricky známeho
aplikačného procesu - správneho konania, je to aj normotvorný proces, ako aj proces vnútorného
riadenia verejnej správy, resp. riadiaci proces vo verejnej správe.
Jedným z typických znakov riadiaceho procesu vo verejnej správe je to, že sa týka vzťahu
medzi organizačne nadriadeným orgánom verejnej správy na jednej strane a organizačne podriadenými
orgánmi verejnej správy na strane druhej. Okrem toho, riadiaci proces vo verejnej správe zahŕňa aj
vzťah medzi nadriadeným pracovníkom (pracovníkmi) orgánu verejnej správy a jeho podriadeným
pracovníkom, resp. pracovníkmi. Ak tento vzťah v rámci verejnej správy nie je budovaný na princípe
organizačnej nadriadenosti a podriadenosti, svoje uplatnenie nachádzajú obvykle ďalšie dva druhy
správneho procesu, a to normotvorný správny proces (vo forme normatívnych právnych aktov alebo
normatívnych zmlúv) alebo aplikačný správny proces (vo forme individuálnych správnych aktov). V
týchto prípadoch ide o uplatnenie princípu funkčnej (materiálnej) nadriadenosti a
podriadenosti.1)
Riadiaci proces vo verejnej správe pozostáva po obsahovej stránke z výkonu určitých
činností, ktoré sú podstatou samotného riadenia. Ide predovšetkým o plánovanie, organizovanie,
samotné vedenie ľudí a kontrolu. Na tieto činnosti následne nadväzuje ich vykonávanie. Riadiaca
činnosť môže byť pritom realizovaná dvoma spôsobmi, a to spôsobom naprogramovania určitej aktivity,
ktorá sa pri splnení daných podmienok bude opakovať, alebo spôsobom stanovenia jednorazovej aktivity
pre konkrétne subjekty. V prvom prípade hovoríme o normatívnom spôsobe regulovania určitých vzťahov,
v druhom o individuálnom, aplikačnom spôsobe regulácie. Riadiaci proces vo verejnej správe môže mať
jednak normatívny charakter, tzv. riadiaci normatívny proces, alebo aplikačný charakter, tzv.
riadiaci aplikačný proces.
Toto rozlišovanie riadiaceho procesu je smerodajné z hľadiska výslednej formy rozhodnutia
v rámci riadiaceho správneho procesu. V prípade riadiaceho normatívneho procesu je výsledkom
riadiacej činnosti normatívny akt riadenia, v teórii označovaný ako interná normatívna inštrukcia.
Výsledkom riadiacej činnosti v prípade aplikačného riadiaceho procesu je individuálny, aplikačný akt
riadenia, tzv. individuálny interný (služobný) pokyn. Samozrejme, vydaním takýchto aktov riadenia
nie je riadiaci proces vo verejnej správe definitívne ukončený. Je obvykle podnetom na jeho
vykonanie alebo na prijatie iných aktov riadenia.
II. Charakteristika internej normatívnej inštrukcie
Internú normatívnu inštrukciu je možné charakterizovať jednak vymedzením jej
charakteristických znakov, ako aj jej odlíšením od iných obdobných inštitútov, a to najmä od
normatívneho právneho aktu, ako aj od individuálneho interného pokynu či individuálneho právneho
aktu.
Základnou charakteristickou črtou internej normatívnej inštrukcie je jej normatívna povaha
a význam. Vyvodzuje sa to predovšetkým z jej abstraktnej povahy. To znamená, obsahuje všeobecné
pravidlá správania aplikujúce sa na prípady rovnakého druhu, no neurčitého počtu. Aplikujú sa teda
na určitý okruh neurčitého počtu subjektov v neurčitom počte prípadov alebo aj na určité subjekty,
ale v neobmedzenom počte prípadov rovnakého druhu. Abstraktnosť je vyjadrená buď v subjekte, alebo
predmete, pričom nie je nevyhnutné, aby bola vyjadrená v oboch súčasne.2)
Okrem toho, jednorazovou aplikáciou internej normatívnej inštrukcie nedochádza k "skonzumovaniu" jej
aplikačnej spôsobilosti; je totiž určená na opakované použitie.3) Týmto
znakom sa interná normatívna inštrukcia líši od individuálnych aktov či už individuálneho interného
pokynu, alebo aj individuálneho právneho aktu.
Druhým významným znakom internej normatívnej inštrukcie je jej účinok len voči organizačne
podriadeným subjektom, t.j. voči organizačne podriadeným orgánom či iným osobám alebo voči
organizačne podriadeným pracovníkom. V interných normatívnych aktoch sú vyjadrené normy upravujúce
pracovnú činnosť úradných osôb, prípadne ostatných pracovníkov začlenených v organizačnej štruktúre
správnych