Digitalizácia kultúrneho dedičstva a jej (perspektívna) budúcnosť v závislosti od sledovania verejných a súkromných záujmov

Analýza autorskoprávneho prostredia na národnej a európskej úrovni v kontexte digitalizácie kultúrneho dedičstva. Výklad trojkrokového testu ako najdôležitejšieho právneho nástroja na vyváženie súkromných a verejných záujmov v oblasti autorského práva. Výnimky a obmedzenia autorského práva z hľadiska záujmov autorov, odvodených nositeľov práv a používateľov predmetov ochrany. Úvahy o možnosti zmeny európskej autorskoprávnej úpravy a o budúcnosti v oblasti digitalizačných projektov.

V súčasnosti prebiehajúca digitalizácia je v jednotlivých členských štátoch EÚ na rozličnom stupni vývoja. Okrem národných projektov prebieha digitalizácia aj na pod hlavičkou projektu Europeana.¹⁾ V rámci tohto projektu sa už v súčasnosti zdigitalizovalo niekoľko miliónov kultúrnych objektov, ktoré zahŕňajú obrázky (vrátane máp a múzejných predmetov), texty (vrátane kníh, novín, denníkov a archívnych materiálov), zvukové nahrávky, filmy, videá a vysielania. V tomto roku sa plánuje spustenie verzie Europeana 1.0 s prepojením na viac ako 10 miliónov digitálnych objektov.

V sa digitalizácia kultúrneho dedičstva ešte len rozbieha, ale v zmysle štúdie uskutočniteľnosti²⁾ by cieľom do roku 2015 malo byť zdigitalizovanie 3,5 milióna kultúrnych objektov, z ktorých by sa malo 30% aj sprístupniť verejnosti. Všetky digitalizačné projekty bojujú, okrem iného,³⁾ s jedným zásadným problémom. Tým paradoxne nie je fyzické zdigitalizovanie takého veľkého množstva kultúrnych objektov, nakoľko s využitím najmodernejšej techniky je tento problém viac-menej riešiteľný. Omnoho väčším problémom sa ukazuje problematika autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom.⁴⁾ Vysporiadanie práv na relevantné predmety ochrany s cieľom umožniť zdigitalizovanie a následné sprístupnenie zdigitalizovaných predmetov širokej verejnosti musí byť nevyhnutne prvým krokom, ktorý sa uskutoční v rámci každého digitalizačného procesu.

V poslednom období sme mali možnosť sledovať vývoj v spojitosti s masovým digitalizovaním kníh spoločnosťou Google.⁵⁾ EÚ na jednej strane odmietla takéto - minimálne z hľadiska európskeho práva - flagrantné porušovanie autorských práv. Ako sa deklarovalo napríklad v spojitosti s európskymi digitalizačnými procesmi, Europeana si kladie za cieľ absolútne rešpektovať práva autorov a iných nositeľov práv. Z dôvodu odlišného prístupu k digitalizácii z hľadiska autorského práva je však zrejmé, že dlhodobo nebude schopná konkurovať súkromným iniciatívam typu Google Books. Osobitne je to dôležité brať do úvahy v ekonomickom význame so zreteľom na finančne nákladné nadobúdanie licencie.

Načrtnutá problematika je zároveň Cieľom tohto článku bude preto analýza týchto záujmov a z pohľadu dosahovania rovnováhy medzi právami autora, iného nositeľa práv a používateľa.⁶⁾ Zároveň je však zrejmé, že nezodpovedaná zostane otázka, čo bude primárnym cieľom Európskej únie v najbližších rokoch a do akej miery sa budú vytvárať predpoklady pre digitalizáciu kultúrneho dedičstva, mysliac na jeho uchovanie pre budúce generácie, a na prístup širokej verejnosti k chránenému obsahu. Z vývoja posledných rokov možno vyvodiť, že európske inštitúcie na prvom mieste podporujú skôr záujmy odvodených nositeľov práv (napr. vydavateľov), potom záujmy pôvodných nositeľov práv a až následne stoja záujmy používate