Dôkazné bremeno

Príspevok skúma dôkazný štandard ako samostatný normatívny prah skutkového záveru v slovenskom civilnom sporovom konaní a odlišuje ho od dôkazného bremena, voľného hodnotenia dôkazov a procesných nástrojov kompenzujúcich dôkaznú núdzu. V nadväznosti na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 506/2024 obhajuje záver, že civilný dôkazný štandard nemožno redukovať na psychologický pocit istoty sudcu ani na číselne vyjadrenú pravdepodobnosť. Presnejšie ho vystihuje racionálne odôvodnené prijatie skutkovej hypotézy, ktorá odolala konkrétnym a vážnym pochybnostiam. Príspevok súčasne zohľadňuje terminologickú a potenciálne aj obsahovú nejednotnosť judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá pracuje tak s absenciou rozumných pochybností, ako aj s veľkou mierou pravdepodobnosti. Príspevok formuluje štvorprvkový test preskúmania naplnenia tohto štandardu a diagnostický model dôkaznej núdze. Podľa neho musí súd najprv určiť zdroj informačného deficitu a až potom zvoliť medzi sprístupnením dôkazov, uľahčením skutkového usudzovania a presunom rizika stavu non liquet. Model je overený na medicínskych a antidiskriminačných sporoch. Na záver sa preukazuje, že rovnosť zbraní neoprávňuje na ad hoc znižovanie miery dôkazu, ale vyžaduje transparentnú a kontrolovateľnú voľbu primeraného dôkazného nástroja.

Skutkový stav Žalobca sa domáhal od žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 2 400 eur z titulu zmluvy o pôžičke, od žalovanej v 2. rade zaplatenia sumy 480 eur...

Dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané,...

"Za situácie preukázaného vzniku škody na strane obchodnej spoločnosti, žalovanú ako (bývalú) konateľku spoločnosti podľa § 135a ods. 3 OBZ zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, akým spôsobom peniaze ňou vybraté z účtu spoločnosti spotrebovala, a že s nimi naložila s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti."

§ 2 ods. 1 a 3 antidiskriminačného zákona§ 11 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Aj v antidiskriminačných sporoch nesie žalobca dôkazné bremeno – súdu musí oznámiť skutočnosti, z ktorých možno dôvodne už na prvý pohľad usúdiť, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a že (zároveň) k jej porušeniu došlo z diskriminačných (napr. rasových alebo etnických) dôvodov. Pokiaľ žalobca túto povinnosť splní, dôkazné bremeno sa presúva na žalovaného, na ktorom potom je, aby preukázal, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/112/2021

Nedávna rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu priniesla nové impulzy pre výklad a aplikáciu pravidiel o zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením ich povinností. Tento článok upriamuje pozornosť na tieto rozhodnutia, ich význam z hmotnoprávneho a procesnoprávneho hľadiska, na ich sporné časti a aj na otvorené otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Oba prípady sa týkajú zodpovednosti konateľov za škodu, ktorú mali spoločnosti spôsobiť porušením povinností pri výkone svojej funkcie.

SKUTKOVÝ STAv Dňa 21. decembra 2015 začal Daňový úrad Žilina (ďalej len "správca dane") u sťažovateľa daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len "daň" alebo "DPH") za zdaňovacie...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2022 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl....

SKUTKOVÝ STAV Krajský súd v Ž. (ďalej len "správny súd") rozsudkom č. k. 30S/15/2016-72 z 13. júna 2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej...

ZSP 43/2021 § 11 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) Pokiaľ žalobca v civilnom sporovom konaní o žalobe...

Autor sa v článku venuje problematike tzv obráteného dôkazného bremena. Cieľom tohto článku je poukázať na prípady, kedy k takejto procesnej situácii dochádza a aký má dosah na procesné strany sporu. The author deals with the issue ofthe so-called the reverse burden ofproof. The aim of this paper is to point out the cases in which such a procedural situation occurs and what effects it has on the procedural parties.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra 2019 predbežne prerokoval sťažnosť dvoch sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods....

  Z odôvodnenia: 1. Ústavný súd SR (ďalej len "Ústavný súd") uznesením sp. zn. I. ÚS 30/2018-27 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Z. H. spol. s r. o. (ďalej...

(1) Za ušlý zisk nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, no len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. (2) Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.

  ZSP 23/2017 Dôkazné bremeno, informačný deficit, zmluva o postúpení pohľadávky § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých...