Nájom bytu

Článok sa zaoberá hľadaním hraníc medzi nájmom bytu ako pasívnou správou vlastného majetku a nájmom bytu vykonávaným ako zárobková činnosť, ktorá môže nadobudnúť charakter podnikania. V kontexte slovenského právneho poriadku článok analyzuje podmienky, za ktorých sa nájom bytu považuje za podnikanie podľa Obchodného zákonníka, živnostenského zákona a judikatúry. Právna úprava nájmu bytu je konfrontovaná s ustanoveniami o zmluve o ubytovaní, ako aj s českou právnou úpravou. Osobitná pozornosť je venovaná problémom spojeným s využívaním digitálnych platforiem na sprostredkovanie krátkodobého ubytovania (napr. Airbnb). Cieľom článku je kriticky zhodnotiť právnu úpravu nájmu bytu a navrhnúť možné riešenia de lege ferenda.

Text pojednává o nájmu obecně, o nájmu bytu a nájmu domu, nájmu družstevního bytu a nájmu služebního bytu. Pojednává též o nájmu prostoru sloužícího k podnikání, pronájmu věcí movitých a o nájmu dopravního prostředku. Obsahem článku je i pacht, zemědělský pacht a pacht závodu.

SKUTKOVÝ STAv Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 21. októbra 2019 uložil žalovanej povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v znení uvedenom vo...

SKUTKOVÝ STAv Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovanému mestu (ďalej aj len „žalovaný“) povinnosť uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva v žalobe označeného bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach...

Anotácia Súčasný stav riešenia bytovej otázky v Slovenskej republike je výsledkom zložitého historického vývoja v prostredí rôznych hospodárskych a politických pomerov. Pred rokom 1989 sa celý systém financovania výstavby odvíjal od systému plánovaného riadenia národného hospodárstva. Na financovaní výstavby sa v rámci systému komplexnej bytovej výstavby podieľal v celom rozsahu štát, a teda aj starostlivosť o bývanie a zodpovednosť za bývanie bola v zásadnej miere záležitosťou štátu. Privatizácia bytového fondu, ku ktorej došlo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia celkom prepísala koncepciu bytovej otázky - zo Slovenska sa stala krajina "vlastníkov" a zodpovednosť za bývanie sa preniesla zo štátu na občana. Z dostupných štatistík vyplýva, že iba 10 % našej populácie si svoje obydlie prenajíma, z toho nájom bytov predstavuje necelých 6 %, v rámci ktorých tvorí nájom dojednaný v tzv. zvýhodnenom režime iba približne 3 %. Táto nelichotivá situácia vyvoláva požiadavku na riešenie už dlhodobo, no napriek proklamovaným stratégiám a prijatým koncepciám bol úspech dosahovaný skôr formálne než reálne. Prijatie zákona o štátnej podpore nájomného bývania z roku 2022 by mohol posunúť veci k lepšiemu, keďže však jeho realizácia závisí od politických priorít a tie sa budú v blízkej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou opäť meniť, jeho efektívnosť, meraná dosahovaním konkrétnych výsledkov, je otázna.

Problematika modifikácie výšky nájomného je vzhľadom na súčasnú svetovú situáciu a vývoj ekonomiky veľmi aktuálna. Predkladaný článok má preto za cieľ bližšie analyzovať právnu úpravu zmeny výšky nájomného v oblasti bývania, jej prípadné nedostatky, ako aj to, ako súdy nazerajú na túto problematiku. V článku sú rozobrané nasledujúce právne problémy: (1) zmena nájomného všeobecne, (2) porovnanie právnej úpravy zmeny nájomného pri jednotlivých druhoch nájmov, (3) dohoda o zmene nájomného, (4) jednostranné zvýšenie nájomného prenajímateľom, (5) modifikácia nájomného súdom a (6) porovnanie slovenskej právnej úpravy vo veci nájomného s právnou úpravou v Českej republike vrátane úvah de lege ferenda.

SKUTKOVÝ STAV Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom bytu (ktorý v žalobe špecifikoval spolu s domom a spoločnými časťami a zariadeniami domu, v ktorom sa...

Právo spoločného nájmu bytu manželmi zaniká aj v prípade, ak sa jeden z manželov stane výlučným vlastníkom bytu počas trvania manželstva. Ak manželia medzi sebou neuzavreli nájomnú zmluvu k...

Anotácia Príspevok sa zameriava na právny status nájomcu bytu a z toho vyplývajúci rozsah právnej ochrany nájomcu. Vo všeobecnosti platí, že nájom bytu je chránený, pričom za slabšiu stranu vzťahu sa považuje nájomca, ktorý si prostredníctvom nájmu uspokojuje svoje základné sociálne právo - právo na bývanie. Je však tento predpoklad splnený aj v prípade, ak je nájomcom bytu právnická osoba? Annotation The article focuses on the legal status of tenants of flats and the related scope of the legal protection of the tenant. In general, the lease of an apartment is protected, while the weaker side of the relationship is considered to be a tenant who, through the lease, satisfies his basic social right - the right to housing. However, is this requirement fulfilled if the tenant of the flat is a legal person?

Príspevok pojednáva o diskutovanej otázke - nájomcovi bytu so statusom právnickej osoby. Autorka sa odvoláva na názory publikované v odbornej literatúre, na rozhodnutia súdov, ako aj na vývoj práva v tejto oblasti v Českej republike. Formuluje vlastné závery, ktoré sa čiastočne odrazili v prvej ucelenej pracovnej verzii návrhu nového Občianskeho zákonníka z roku 2015.

33/2016 Jednostranné zvýšenie nájomného za nájom bytu a nebytového priestoru § 686 Občianskeho zákonníka § 696 a nasl. Občianskeho zákonníka § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a...

55/2015 Výpoveď z nájmu bytu § 665 Občianskeho zákonníka § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka Nesprístupnenie bytu nájomcom pre účely ocenenia bytu a vyhotovenia znaleckého posudku z...