Umelá inteligencia

Inštitút moderácie zmluvnej pokuty súdom predstavuje kľúčový nástroj na zabezpečenie spravodlivosti v záväzkových vzťahoch, pričom jeho aplikácia závisí od výkladu neurčitého právneho pojmu "neprimerane vysoká" pokuta. Súčasný nástup umelej inteligencie do právnej oblasti ponúka možnosti na analýzu rozsiahlej judikatúry, no naráža na problém "čiernej skrinky", ktorý je v rozpore s požiadavkou odôvodnenia súdnych rozhodnutí. V príspevku skúmame potenciál vysvetliteľnej umelej inteligencie pri objektivizácii kritérií pre moderáciu pokút v kontexte slovenskej právnej úpravy. Na základe analýzy právnej doktríny a praktickej skúšky technických možností vysvetliteľnej umelej inteligencie v predkladanom príspevku hodnotíme, či je možné pomocou algoritmov poskytnúť právne relevantné odôvodnenie pre moderáciu zmluvnej pokuty. V predkladanom príspevku dospievame k záveru, že najvhodnejším modelom je využitie umelej inteligencie ako pomocníka v hybridnom systéme, kde konečné posúdenie primeranosti ostáva v kompetencii ľudského sudcu.

Príspevok sa venuje dvom témam, ktoré majú spolu bližšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tou prvou sú princípy legislatívy. Príspevok na dvoch nosných princípoch poukazuje na napätie, ktoré medzi princípmi legislatívy panuje. Tou druhou je umelá inteligencia chápaná ako faktor, ktorý na princípy legislatívy vplýva, pričom ich môže posilňovať, ale súčasne ohrozovať. A to vnáša do princípov legislatívy nový, zatiaľ skôr nepreskúmaný rozmer.

O tom, ako sa umelá inteligencia mení na každodenný pracovný nástroj právnikov a čo prinesie prepojenie Libry s databázou ASPI na Slovensku, sme sa rozprávali s Klárou Rábel Glosíkovou, riaditeľkou slovenskej pobočky Wolters Kluwer. 

To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

Cieľom tohto príspevku je poukázať na praktické príklady sankcionovania užívateľa umelej inteligencie - právneho zástupcu účastníka súdneho konania, či už v podobe uloženia poriadkovej pokuty, alebo odmietnutia podania súdom, a na príklady vzniku administratívnej a trestnej zodpovednosti prevádzkovateľa umelej inteligencie.

ÚVOD Dňa 13. júna 2024 bol Európskym parlamentom a Radou (EÚ) nariadením 2024/1689 prijatý Akt o umelej inteligencii (ďalej aj ako "nariadenie") 1) , ktorým sa ustanovujú harmonizované pravidlá...

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

RASSI, J.: Možnosti a meze využití umělé inteligence v občanskoprávním řízení; Justičná revue, 77, 2025, č. 10, s. 976 - 985.*) 1) I Úvod Obecně 1.1 V současné době jsme...

Úvod V rámci verejných diskusií k (vtedy) pripravovanému zneniu európskeho Aktu o umelej inteligencii 1) vydala Rada advokátskych komôr a právnických spoločností európy (CCBE) Stanovisko k návrhu nariadenia, ktorým...

Článok sa zaoberá právnymi a environmentálnymi výzvami, ktoré prináša regulácia umelej inteligencie v kontexte udržateľného rozvoja. Analyzuje rôzne prístupy k regulácii – všeobecnú a sektorovú – a skúma možnosti implementácie na národnej i globálnej úrovni. Zvláštny dôraz je kladený na environmentálne aspekty, vrátane energetickej a vodnej náročnosti, produkcie emisií CO₂ a vzniku elektroodpadu. Diskutuje sa aj paradox technologickej efektívnosti (Jevonsov paradox), ktorý spochybňuje predstavu, že vyššia účinnosť automaticky znižuje spotrebu zdrojov. Autor porovnáva aktuálnu legislatívu Európskej únie s potenciálnymi nástrojmi, ako sú priama regulácia, zavedenie indexu udržateľnosti a limitovanie spotreby zdrojov. Záver zdôrazňuje potrebu globálnej spolupráce a zmeny spoločenského i právneho vedomia smerom k ekologickejšiemu a menej antropocentrickému rámcu.

Úvod Článok je venovaný miestu a úlohe, ktorých význam značne narastá v dôsledku dynamického vývoja umelej inteligencie a rozširovania jej pôsobnosti do oblastí pôvodne vyhradených ľudským aktivitám. V jeho...

Poznámka na úvod: všetky časti nasledujúceho textu, ktoré sú napísané kurzívou, boli vytvorené jazykovým modelom s umelou inteligenciou (ChatGPT). Problémom by pre neho nebolo napísať celý úvodník, súdne rozhodnutie ­zatiaľ skôr áno.

Článek chce být příspěvkem k hledání odpovědi na stále aktuální problematiku plagiátorství při zpracování kvalifikačních prací posluchačů vysokých škol a v širším kontextu i habilitačních prací akademických pracovníků. Analyzuje, i na pozadí judikatury správních soudů, právní úpravu a posuzování důsledků plagiátorství, tak jak je upravena v zákoně o vysokých školách. Zvláštní pozornost pak věnuje tomu, jak se může promítnout stále rostoucí využívání AI při formulování kvalifikačních prací studentů a snaží se najít odpověď na otázku, kdy je ještě přípustná a ve které kvalitě i kvantitě se jedná o plagiát.

Európska únia zverejnila vzorové zmluvné doložky na obstarávanie riešení s podporou umelej inteligencie (AI), ktoré boli preložené do všetkých úradných jazykov EÚ vrátane slovenčiny. Tieto doložky majú verejným obstarávateľom pomôcť...

HEINKE, E.: Umělá inteligence a advokacie na příkladu ChatGPT-4; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1147 – 1161.

Autor sa v predmetnom článku zaoberá dosahmi najnovšej technológie spojenej s generovaným obsahom a generatívnou umelou inteligenciou, pomocou ktorej dochádza aj k výrobe detskej pornografie. Popisuje technologický fenomén generovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov prostredníctvom umelej inteligencie, ktorý umožňuje vytváranie realistických, ale napriek tomu falošných záznamov a ich dosah na trestnú činnosť súvisiacu s detskou pornografiou. Článok analyzuje súčasné právne rámce týkajúce sa tejto problematiky a zároveň zdôrazňuje potrebu novelizácie legislatívy na boj proti tomuto fenoménu.

Úvod Umelá inteligencia (AI) podľa štúdie spoločnosti PwC prinesie do roku 2030 zvýšenie HDP vo svete v priemere o 14 %. 1) Pre Európu by využívanie umelej inteligencie malo...

Všeobecná charakteristika Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú...

Otázky týkajúce sa dopadu využitia umelej inteligencie pri poskytovaní tovarov či služieb na vznik právnej zodpovednosti rezonujú aktuálne vo viacerých domácich aj zahraničných právnických diskusiách a boli aj predmetom Bratislavského právnického fóra 2023 v panelovej diskusii na tému „Umelá inteligencia ako výzva pre právo, právnické vzdelávanie a právny štát.“ Aké postavenie môže teda zohrať umelá inteligencia v rozhodovacom procese orgánov verejnej správy?

Komunikační techniky ChatGPT lze využít pro vygenerování velkého množství cvičení na jednotlivé komunikační dovednosti. Jednou z klíčových kompetencí mediátora je umět vysledovat poziční výroky stran a identifikovat v nich zájmy...