Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Alternatívne tresty a trest zákazu účasti na verejných podujatiach
V teórii trestného práva, ani v súdnej praxi, neexistuje zhoda na tom, ktoré tresty, obsiahnuté v Trestnom zákone, možno považovať za alternatívne tresty. Príspevok sa snaží poukázať na znaky, ktoré sú, podľa názoru autora, kľúčové pre posúdenie jednotlivých druhov trestov ako alternatívnych, s osobitným dôrazom na trest zákazu účasti na verejných podujatiach.
There is no consensus in criminal law theory or in judicial practice as to which penalties contained in the Criminal Code can be considered as alternative punishments. The article tries to point out the features that are, in the author’s opinion, key to the assessment of individual types of punishment as alternative, with special emphasis on the penalty of banning participation in public events.
ROSINSKÝ, K.: Alternatívne tresty a trest zákazu účasti na verejných podujatiach; Justičná revue, 74, 2022, č. 11, s. 1312 – 1326.
Kľúčové slová: alternatívny trest ako náhrada nepodmienečného trestu, kritériá pre posúdenie trestu ako alternatívy, zákaz účasti na verejných podujatiach.
Key words: alternative punishment as a substitute for unconditional punishment, criteria for assessing punishment as an alternative, ban on participation in public events.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon v platnom znení.
Druhy trestov
Jednotlivé druhy trestov sú taxatívne vymenované v § 32 Trestného zákona, podľa ktorého možno dospelej fyzickej osobe uložiť nasledujúce tresty: a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia, c) trest povinnej práce, d) peňažný trest, e) trest prepadnutia majetku, f) trest prepadnutia veci, g) trest zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach, j) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, k) trest straty vojenskej a inej hodnosti, l) trest vyhostenia.
Mladistvým páchateľom podľa § 109 písm. e) Trestného zákona tiež možno uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach.
Ukladanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach
(1) Trest zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na športových, kultúrnych alebo iných verejných podujatiach v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.
(2) Súd môže uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu, ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku.
(3) Ako samostatný trest môže byť trest zákazu účasti na verejných podujatiach uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.
Uvedený trest možno uložiť výlučne páchateľovi úmyselného trestného činu, a to buď ako trest samostatný (iba v prípade spáchania prečinu), alebo ako trest vedľajší, teda ukladaný popri inom treste (v prípadoch spáchania prečinu aj zločinu). Rovnaké podmienky musia byť splnené aj v prípade mladistvých páchateľov, ale horná hranica trestu je v zmysle § 112a Trestného zákona stanovená na maximálne päť rokov.
Všeobecne k alternatívnym trestom
Trestný zákon termín alternatívny trest nepoužíva. Obsah uvedeného pojmu sa pokúša ustáliť teória trestného práva, ale v odbornej literatúre nepanuje jednotný názor na to, ktoré tresty, upravené Trestným zákonom, patria medzi alternatívne.
Pomerne často sa možno stretnúť s tým, že jednotliví autori zvýrazňujú, že ide o alternatívu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a podčiarkujú povahu nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trestu
ultima ratio
. Medzi konkrétne alternatívne tresty však niektorí paradoxne radia aj také druhy trestov, ktoré nemôžu byť plnohodnotnou alternatívou k nepodmienečným trestom odňatia slobody a súd by nimi nepodmienečný trest reálne nikdy nenahradil.L. Tobiášová uvádza, že v medzinárodných dokumentoch sú alternatívne tresty najčastejšie definované ako opatrenia, ktoré je súd oprávnený uložiť v prípade, keď by inak mohol páchateľa odsúdiť na nepodmienečný trest odňatia slobody. Ďalej konštatuje, že spoločným menovateľom a zmyslom týchto trestov je, že majú nahrádzať ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vhodných, spravidla menej závažných prípadoch trestnej činnosti, znížiť väzenskú populáciu a náklady na väzenský systém, keďže represívna sankčná politika predstavuje neúnosné ekonomické bremeno pre štát.
1)
Alternatívy trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia slobody, ich výkon je spojený s nižšími nákladmi a nie sú prekážkou pre opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti, ale naopak, v rade prípadov mu účinne napomáhajú. U páchateľov menej závažných trestných činov s menej narušenou štruktúrou osobnosti prináša nepodmienečný trest viac škody než úžitku, najmä sa záporne prejavuje okolnosť, že sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného sociálneho prostredia.
2)
E. Szabová konštatuje, že alternatívne tresty bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody,
zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody
. Alternatívne tresty tak posilňujú zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť prostriedkom
ultima ratio
.
3)
J. Záhora správne upozorňuje, že
od alternatívnych trestov je potrebné odlišovať tresty nespojené s odňatím slobody
, ktorými sú všetky tresty uvedené v § 32 písm. b) až písm. l). Platí všeobecné pravidlo, že všetky alternatívne tresty sú zároveň aj tresty nespojené s odňatím slobody. Toto pravidlo však neplatí naopak, teda nie všetky tresty nespojené s odňatím slobody sa považujú za alternatívne tresty. Alternatívnymi trestami rozumieme tresty, ktoré bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Alternatívou sa rozumie možnosť zvoliť si medzi dvoma alebo viacerými spôsobmi riešenia. Pri ukladaní trestov to znamená, že sudca pri ukladaní trestu má možnosť uložiť odsúdenému trest odňatia slobody alebo trest, ktorý bude vykonaný na slobode. Alternatívna povaha trestných sankcií sa nestráca, ak sú niektoré z nich spojené s obmedzením osobnej slobody (napríklad trest domáceho väzenia alebo trest povinnej práce).
4)
Podstatou ukladania alternatívnych trestov je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade uspokojí záujmy obetí trestného činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života.
5)
F. Púry zdôrazňuje, že u menej narušených páchateľov, hlavne ak sú odsúdení prvýkrát, by sa mohli nepriaznivo prejaviť niektoré škodlivé dôsledky spojené s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tie spočívajú najmä v násilnom vytrhnutí páchateľa z prirodzeného sociálneho prostredia, narušení jeho sociálne užitočných zväzkov a v riziku negatívneho vplyvu viac narušených osôb v dobe výkonu trestu.
6)
V systéme trestov prevažujú druhy trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody a s izoláciou páchateľa od spoločnosti (tzv. alternatívne tresty). Alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody sú u časti menej narušených páchateľov trestných činov podstatne účinnejšie z hľadiska odstránenia hrozby recidívy ako nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý u odsúdených prehlbuje pocit nezáujmu spoločnosti o ich osud, frustrácie a krivdy, zvlášť ak dôjde k zásadnému narušeniu rodinných a spoločenských vzťahov, strate zamestnania i bývania. Alternatívne tresty poskytujú šancu na uspokojivé začlenenie páchateľov do spoločnosti pri zachovaní rodinných i spoločenských vzťahov.
7)
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Urtos/6/2020, z 18. novembra 2020 (rovnako ako v skoršom uznesení, sp. zn. 4Urtos/8/2019, z 12. novembra 2019), okrem iného, konštatuje: "V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na koncepciu zavádzania alternatívnych trestov do právneho poriadku. Tieto tresty boli chápané najmä ako tresty, nahrádzajúce trest odňatia slobody, pretože tento trest je veľmi často spojený s tzv. "prizonizáciou", teda negatívnym vplyvom väzenského prostredia na odsúdených a na ich bezprostrednú budúcnosť po prepustení z väzby. Negatívne ovplyvnenie je zjavné nielen u odsúdených s dlhodobým trestom, ale aj v prípade krátkodobých trestov, pobyt vo väzení je totiž vo väčšine prípadov spojený so stratou zodpovednosti odsúdeného za seba samého, za svoje chápanie a za svoju budúcnosť. Odsúdený po prepustení z väzenia v určitej miere stráca schopnosť žiť na slobode bežným spôsobom života, stráca potrebné sociálne zručnosti a návyky, čo môže viesť k tzv. syndrómu "otáčavých dverí", podľa ktorého prepustený nie je schopný života v normálnej spoločnosti nezaťaženej kriminálnou minulosťou. V mnohých prípadoch preto začne vyhľadávať taký typ prostredia, ktorý pozná a vie sa v ňom pohybovať, teda niektorú kriminálnu subkultúru. Tým sa pravdepodobnosť ním páchanej pokračovacej trestnej činnosti zvyšuje. Alternatívny spôsob potrestania páchateľa dnes predstavuje najmä v prípadoch páchateľov menej závažnej trestnej činnosti hlavnú metódu práce s odsúdeným, hlavným zmyslom alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí je primeraná reakcia na spáchaný trestný čin. Ide predovšetkým o obnovenie vzájomných vzťahov medzi poškodeným a odsúdeným, osobami z blízkeho sociálneho a rodinného prostredia, či snahu o pozitívnu motiváciu odsúdeného."
Konkrétne k určeniu okruhu alternatívnych trestov v literatúre a súdnej praxi
V literatúre ani v praxi nepanuje zhoda pri určení okruhu alternatívnych trestov vo vzťahu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Prevláda však ich užšie vnímanie. Rozpory existujú aj v prípade trestu zákazu účasti na verejných podujatiach. Ide o relatívne nový trest. V súdnej praxi bol už uložený v desiatkach prípadov, aj keď pomerne malým počtom súdov (vychádzame zo súdnych rozhodnutí uverejnených na stránke Ministerstva spravodlivosti SR). Najväčší počet trestných vecí, v ktorých bol uložený uvedený trest, rozhodol Špecializovaný trestný súd Pezinok a to v prípadoch trestných činov extrémizmu.
Všeobecná časť dôvodovej správy k zákonu č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí v platnom znení, ktorým bol novelizovaný Trestný zákon, okrem iného, konštatuje: "V rámci trestného konania prináša návrh zákona nový alternatívny druh trestu - trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rámci ktorej sa dopustil trestného činu. Páchateľovi bude v súlade so zásadami pre ukladanie trestu vrátane zásady primeranosti uložením trestu zákazu účasti na verejných podujatiach zakázané, aby sa spolu so svojou komunitou zúčastňoval na určených verejných športových podujatiach "svojho" družstva, klubu, v rámci konkrétnej súťaže alebo aj na verejných podujatiach všeobecne."
Podľa dôvodovej správy ide teda jednoznačne o alternatívny druh trestu. V odbornej literatúre sa možno stretnúť so zhodným názorom, keď autori radia trest zákazu účasti na verejných podujatiach medzi alternatívne tresty, ale aj s opačným názorom. S tvrdením, že ide o alternatívny trest, sa nestotožňujeme z dôvodov, ktoré sú vysvetlené v ďalšom text
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2022
