II OBSAHOVÉ VYMEDZENIE DÔVODOV DOČASNÉHO POZASTAVENIA ÚČINNOSTI KOMUNÁLNEHO PRÁVA
Dôvody dočasného pozastavenia účinnosti podľa
§ 362 Správneho súdneho poriadkusú normované (i) pozitívne a (ii) taxatívne. Na procesný úspech (vyhovenie návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu) teda v tomto smere postačí, ak žalobca unesie procesné povinnosti a procesné bremená vo vzťahu čo i len k jedinému dôvodu dočasného pozastavenia účinnosti právneho predpisu.
4)
Je však procesne prípustné, aby aktívne legitimovaný subjekt v návrhu kumuloval dôvody podľa
§ 362 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Takýto postup je v praxi (najmä) prokuratúr vystupujúcich v pozícii žalobcov
5)
pomerne frekventovaný.
Podľa § 362 ods. 1 Správneho súdneho poriadku môže správny súd dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak (i) ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, (ii) ak hrozí značná hospodárska škoda, (iii) ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí, (iv) ak hrozí iný vážny nenapraviteľný následok.
Zákonodarca uvedené dôvody bližšie nekonkretizuje (príkladmo alebo vyčerpávajúco).
Kriticky sa žiada poznamenať, že odôvodnenia rozhodnutí podľa
§ 362 Správneho súdneho poriadkunie sú (až na niekoľko výnimiek)
6)
príliš výdatným zdrojom ich všeobecnej (abstraktnej) interpretácie.
Správne súdy sa pri vyhovení návrhu obvykle obmedzia na konštatovanie dôvodnosti návrhu a formálne zopakovanie zákonných dôvodov.
7)
Vzhľadom na obsahovú príbuznosť dôvodov dočasného pozastavenia účinnosti právnej normy v správnom súdnictve a ústavnom súdnictve
8)
nie je vylúčené, aby súdna prax primerane vychádzala aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR,
9)
najmä z inštruktívneho odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2016 zo dňa 21. septembra 2016.
Ohrozenie základných práv a slobôd podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR znamená, že ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu hrozí (i) zúženie chráneného rozsahu chráneného priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo (ii) podmieňovanie (sťažovanie) ich výkonu neprimeranými podmienkami či prekážkami. Pri vymedzení základných práv a slobôd je potrebné v kontexte dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia vychádzať z
II. hlavy Ústavy SR (
čl. 12 až čl. 54 Ústavy SR),
10)
prípadne aj z
Listiny základných práv a slobôd.
Za hrozbu značnej hospodárskej škody je potrebné považovať najmä hrozbu zániku, respektíve vážneho postihnutia celého alebo podstatnej časti určitého odvetvia, jednoznačný a likvidačný vplyv na všetky alebo aspoň citeľnú časť podnikateľských subjektov, prípadne hrozbu výrazného zaťaženia verejných rozpočtov s rizikom, že dôjde k ohrozeniu niektorých funkcií štátu.
Tretím dôvodom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia je hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí. Domnievame sa, že pri jej vymedzení možno inšpiratívne a ideovo vychádzať z definície ekologickej ujmy podľa zákona č.
17/1992 Zb.o životnom prostredí.
11)
Podľa
§ 10 tohto zákona sa ekologickou ujmou rozumie strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov, vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti. Tento dôvod predstavuje adaptáciu medzinárodnoprávnych záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z
Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (
Aarhuský dohovor).
Pod pojem "iný vážny nenapraviteľný následok" možno, podľa názoru Ústavného súdu SR, zahrnúť zvyšné hrozby, ktoré savo svetle naliehavosti a intenzity približujú zvyšným dôvodom. Krajský súd v Trnave dodáva, že zákonodarca týmto pojmom "...
mal na mysli prípady, ktorých dopad bude mať vážny nenapraviteľný hospodársky, morálny, sociálny alebo iný následok, kde prichádza k flagrantnému porušeniu základných ľudských práv a slobôd chránených príslušnými článkami Ústavy SR.
"
12)
S týmto vnútorne štruktúrovaným a pomerne abstraktným názorom možno sčasti
polemizovať
, a to vo dvoch momentoch. Dá sa s ním súhlasiť v jeho prvej časti, teda potiaľ, že iný vážny nenapraviteľný dôsledok implikuje prípady, ktorých dosah bude mať vážny nenapraviteľný hospodársky, morálny, sociálny alebo iný následok. Namieste je však otázka - musí v kontexte iného vážneho nenapraviteľného následku dochádzať k (i)
porušeniu
základných ľudských práv a slobôd, ktoré musí byť (ii)
flagrantné
?
Voľbou slovesa "hrozí"normotvorca zakotvil možnosť poskytnúť dočasnú súdnu ochranu vo vzťahu k
následkom
dvojakého druhu. Následkom uplatňovania všeobecne záväzného nariadenia nemusí byť len (i)
porucha
právom chráneného statku, ale aj jeho (ii)
ohrozenie
.
13)
Ak súdna prax iný vážny nenapraviteľný dôsledok (a hypoteticky aj ktorýkoľvek iný dôvod dočasného pozastavenia účinnosti) viaže výhradne na porušenie právom chránenej hodnoty, nedôvodne redukuje aplikovateľnosť príslušného dôvodu len na prípady, ak napadnutá úprava už vyvoláva nepriaznivé následky. To by znamenalo, že dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia nemožno v prípadoch, ak nepriaznivé dosahy ešte len hrozia. Takýto výklad je však v zrejmom rozpore so zákonnou dikciou, ktorá je v tomto smere exaktná, nepripúšťajúca konkurujúcu interpretáciu.
Druhým sporným momentom je použitie adjektíva "flagrantný". Jazykoveda vykladá to
