Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Neuvedenie konkrétnej formy zavinenia v rozsudkoch a trestných rozkazoch po uznaní viny páchateľa za spáchanie trestného činu s alternatívnou formou zavinenia a porušenie princípu právnej istoty

V Trestnom zákone existujú trestné činy, ktoré možno spáchať úmyselne aj z nedbanlivosti (alternatívna forma zavinenia). V praxi sa možno stretnúť so súdnymi rozhodnutiami, v ktorých vôbec nie je konkretizovaná forma zavinenia páchateľa, prípadne súdy nesprávne uvádzajú existenciu alternatívnej formy zavinenia.

There are criminal offenses in the Criminal Code that can be committed intentionally also through negligence (alternative formof guilt). In practice, it is possible to meet with court decisions in which the form of fault of the perpetrator is not specified at all, or the courts incorrectly state the existence of an alternative form of fault.

ROSINSKÝ, K.: Neuvedenie konkrétnej formy zavinenia v rozsudkoch a trestných rozkazoch po uznaní viny páchateľa za spáchanie trestného činu s alternatívnou formou zavinenia a porušenie princípu právnej istoty; Justičná revue, 74, 2022, č. 4, s. 472 – 483.

Kľúčové slová: forma zavinenia páchateľa, výrok rozsudku.

Key words: form of fault of the offender, statement of judgement.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon.


Trestný zákon upravuje úmyselnú a nedbanlivostnú formu zavinenia v ustanoveniach § 15 a § 16.
Podľa § 15 Trestného zákona:
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 16 Trestného zákona:
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Všeobecným pravidlom je, že pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 17 Trestného zákona).
Zákonodarca pri niektorých trestných činoch pripúšťa obidve formy zavinenia a vyjadruje to slovami - čo aj z nedbanlivosti, alebo - hoci aj z nedbanlivosti. Teda páchateľ môže trestný čin spáchať buď úmyselne, alebo z nedbanlivosti.
Ide napríklad o zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákonaje to najčastejšie sa vyskytujúci trestný čin s alternatívnym zavinením (
kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného
), ohrozovanie pohlavnou chorobou podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).