Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Ochorenie COVID-19 v trestnoprávnych súvislostiach

Príspevok sa zaoberá hmotnoprávnou analýzou a rozborom skutkových podstát trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Tr. zákona a šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 a § 164 Tr. zákona s osobitným zameraním na ochorenie COVID-19, spôsobené vírusom SARS-CoV-2. V procesnoprávnej rovine sa príspevok zaoberá úskaliami dokazovania tohto špecifického druhu trestnej činnosti.

BAĎO, T. - MORAVANSKÝ, N.: Ochorenie COVID-19 v trestnoprávnych súvislostiach; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 641 - 657.
The article deals with the substantive analysis and analysis of the facts of crimes of general danger according to § 284 and § 285 of the Penal Code and the spread of dangerous contagious human disease according to § 163 and § 164 of the Penal Code with a special focus on COVID-19 disease caused by the SARS-CoV-2 virus. At the procedural level, the paper deals with the pitfalls of investigating this specific type of crime.
Úvod
V súčasnosti takmer všetky krajiny sveta zažívajú doposiaľ bezprecedentnú situáciu - súboj s globálnou pandémiou ochorenia COVID-19, spôsobenou vírusom SARS-CoV-2, ktorým sa v čase koncipovania tohto príspevku celosvetovo nakazilo už viac než 111 miliónov ľudí a podľahlo mu takmer 2,5 milióna ľudí.Zvládnutie pandémie ochorenia COVID-19 je pre každú krajinu výzvou, ktorá značne zaťažuje jej ekonomické, materiálne a personálne zdroje. V súvislosti s pandémiou COVID-19 Slovenská republika prijala množstvo rozličných opatrení smerujúcich k ochrane života a zdravia obyvateľstva a k podpore ekonomiky, ktoré sú v našej histórii bezprecedentné. Postupne sme si zvykli na nosenie rúšok či respirátorov, vyhlásenie a predlžovanie núdzového stavu, na zákaz vychádzania či celoplošné alebo regionálne testovania. Pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace prijaté štátne opatrenia zasiahli nielen do bežného života ľudí, ale aj do právneho života celej spoločnosti takmer vo všetkých oblastiach práva.
Štátne orgány, právnici, ale aj bežní ľudia musia riešiť doposiaľ nepoznané (nielen) právne problémy. Na nepoznané aplikačné problémy sa aktuálne formujú prvé právne názory a možné riešenia. Súčasná situácia neobišla ani otázky súvisiace s uplatňovaním niektorých aspektov trestnej politiky štátu, ktorým, pochopiteľne, doposiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť v teoretickej rovine a ani v rozhodovacej činnosti. Nejde pritom len o otázky trestného práva hmotného, ale aj o nové výzvy na poli dokazovania. Tento príspevok si preto kladie za cieľ prispieť k formovaniu prvých právnych názorov na niektoré aktuálne a spravidla úplne nové trestnoprávne aplikačné problémy, ktoré súčasná výnimočná situácia vyvolala.
Pri čítanítohto príspevku je však dôležité mať na pamäti, že poznatky o SARS-CoV-2 sa neustále vyvíjajú, a to aj v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou vakcináciou obyvateľstva, ktorá môže priniesť ďalšie nové medicínske poznatky, ktoré môžu mať význam aj pre trestné právo. Preto je tento príspevok nevyhnutné chápať ako analytický historický počin v čase jeho vzniku, ktorý vychádza len z informácií, ktoré boli objektívne dostupné v čase jeho písania.
Trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Trestného zákona - všeobecné východiská
Aj keď v súvislosti s rozširovaním ochorenia COVID-19 sa na prvom mieste podvedome ponúka posudzovať takéto konanie v intenciách znakov skutkovej podstaty trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 alebo § 164 Trestného zákona - "Tr. zákona" (ďalej aj "trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby"), z dôvodu subsidiarity označeného trestného činu k trestnému činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Tr. zákona (ďalej aj "trestný čin všeobecného ohrozenia") považujeme za vhodné v našom príspevku venovať pozornosť práve tomuto trestnému činu.
1)
Skutková podstata
trestného činu všeobecného ohrozenia
postihuje typovo oveľa závažnejšie konania páchateľa, ktoré sú spôsobilé vyvolať nepomerne závažnejšie následky, než konania subsumovateľné pod skutkovú podstatu
trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Prv spomenutá skutková podstata trestného činu chráni ľudské zdravie užšie (z pohľadu následku špecifickejšie), než je tov prípade skutkovej podstaty trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Oba vymenované trestné činy sú čo do spôsobeného následku trestnými činmi ohrozovacími.
Ohrozovací trestný čin je trestný čin, ktorý z hľadiska svojej objektívnej stránky predpokladá taký charakter (priebeh) skutkového deja (originálny dej), ktorého následkom síce nie je vznik poruchy na zákonom chránených hodnotách, ale kde pri zmene niektorých skutkových okolností by poruchový následok predpokladaný skutkovou podstatou (alternatívny dej) v rozumnej miere pravdepodobnosti mohol nastať, pričom na krajný limit pravdepodobnosti vzniku alternatívneho deja sa neprihliada.
Zjednodušene povedané, z hľadiska trestnej zodpovednosti za akýkoľvek ohrozovací trestný čin bude bez významu taký originálny dej, pri ktorom si jeho alternatívny dej (vznik zodpovedajúceho poruchového následku) možno predstaviť iba abstraktne - ako krajne nepravdepodobný, hyperbolizovaný.
Ergo
pri uvažovaní nad trestnou zodpovednosťou za ohrozovací trestný čin nemožno vymýšľať absurdne nepravdepodobné skutkové kombinácie.
Pre úplnosť dodávame, že pod pojmovým (zákonným) znakom
"ľudí"
sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumie najmenej sedem ľudí.
2)
Zároveň je nevyhnutné dodať, že všeobecné nebezpečenstvo musí existovať pre všetkých (najmenej) sedem ľudí súčasne.
Pri skúmaní trestnej zodpovednosti pre
trestný čin všeobecného ohrozenia
je bez právneho významu taký skutkový dej, ktorý najneskôr v momente, kedy vytvára ohrozenie pre určitú osobu, ohrozenie inej osoby, ktoré je dôsledkom skoršieho pôsobenia toho istého deja, zaniká.
Požiadavka súčasnosti bude splnená napríklad aj vtedy, ak páchateľ otrávi zdroj pitnej vody, pričom jednotlivé poškodené osoby sa z tohto zdroja napijú postupne, jedna po druhej. V takomto prípade nebezpečenstvo vyvolané páchateľom trvá až do odstránenia protiprávneho stavu.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku
trestného činu všeobecného ohrozenia,
možno konštatovať, že množina konaní, ktorými možno spôsobiť všeobecné nebezpečenstvo, je otvorená. Trestnoprávne relevantné konania, ktoré sú v objektívnej stránke predmetnej skutkovej podstaty explicitne vyjadrené, majú iba demonštratívny charakter, čo jednoznačne vyplýva z gramatických formulácií:
"...
iných podobne
nebezpečných látok alebo síl"
a
"...sa dopustí
iného podobného
nebezpečného konania".
Takéto gramatické formulácie majú povahu právne neurčitých pojmov.
Pri právne neurčitých hmotnoprávnych pojmoch, od ktorých sa odvíja trestná zodpovednosť páchateľa, je nevyhnutné pri ich výklade aplikovať zásadu lat.
criminalia sunt restringenda
(zákaz rozširovania podmienok trestnej zodpovednosti). Aplikujúc uvedené na objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu potom platí, že
pod právne neurčitý pojem (znak) možno subsumovať iba také konanie páchateľa, ktoré je aspoň tak (porovnateľne) závažné ako niektoré z konaní, ktoré sú v objektívnej stránke vyjadrené explicitne.
Otázkou, ktorú je v naznačených súvislostiach nevyhnutné vyriešiť, je, či vydanie ľudí do všeobecného nebezpečenstva ich vystavením vírusom spôsobujúcim konkrétne ochorenia, baktériou či iným vyvolávateľom infekčného ochorenia je ohrozením dostatočne závažným pre možnosť jeho podradenia pod objektívnu stránku skutkovej podstaty
trestného činu všeobecného ohrozenia.
Zastávame názor, že podľa konkrétnej povahy infekčného vyvolávateľa môže konanie páchateľa, pri splnení ostatných zákonných podmienok, naplniť skutkovú podstatu
trestného činu všeobecného ohrozenia.
Všeobecné nebezpečenstvo vyvolané vyvolávateľom infekčnej povahy môže byť z pohľadu intenzity ohrozovacieho následku (z pohľadu závažnosti) porovnateľné s ostatnými konaniami demonštratívne vymenovanými v skutkovej podstate
trestného činu všeobecného ohrozenia.
V tejto súvislosti možno spomenúť napríklad ochorenie vírusom chrípky A H3N2, ktorý bol zaznamenaný prvýkrát v septembri roku 1968 v USA. Odhaduje sa, že vírus usmrtil asi 1 milión ľudí celosvetovo a okolo 100 000 obyvateľov USA.
3)
Je však nepochybné, že nie každý vyvolávateľ infekčného ochorenia je tak nákazlivý a má takú vysokú úmrtnosť a smrtnosť, a preto, ak sa chceme zaoberať otázkou, či sa možno dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia v súvislosti s ochorením COVID-19, musíme podrobne poznať všetky jeho najvýznamnejšie medicínske aspekty.
O ochorení COVID-19 sme sa prvýkrát v globálnom rozmere dozvedeli v decembri 2019, kedy sa objavil pomerne ťažký zápal pľúc medzi zákazníkmi a personálom trhu s morskými živočíchmi vo Wuhan, Provincia Hubei, v Číne. Po analýze prípadov bol izolovaný vírus SARS-CoV-2 ako pôvodca infekcie.
Koronavírusy sú v prírode široko rozšírené u cicavcov, vtákov aj u človeka.
4)
Prostredníctvom rôznych divoko žijúcich zvierat (napr. netopiere, šupinavce, cibetky a pod.) vírus dokázal prekonať medzidruhové bariéry a preniesol sa na človeka. Tento mechanizmus prenosu bol opísaný už pre vírusy SARS-CoV a MERS-CoV v roku 2003 aj 2012.
5)
Podobná situácia sa pravdepodobne odohrala aj na konci roka 2019, kedy sa vírus SARS-CoV-2 preniesol na človeka.
SARS-CoV-2 patrí medzi RNA vírusy. Vírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou pri bezprostrednom kontakte. Inkubačná doba varíruje medzi 2 až 14 dňami. Medián predstavuje cca 5,1 dňa.
6)
Prenos vírusu SARS-CoV-2 z človeka na človeka je možný aj v bezpríznakovom období (v inkubačnej dobe), no najrizikovejší je prenos približne 1-3 dni pred objavením sa príznakov ochorenia a počas nasledujúcich 5-7 dní trvania príznakov. Ohrození sú predovšetkým jedinci v tesnej blízkosti infikovanej osoby menej ako dva metre a v čase trvania kontaktu viac ako 15 minút. Pri novších mutáciách aj menej. Podstatne vyššie riziko prenosu je v uzatvorených priestoroch, pri hlasnom hovore, smiechu či speve. Pripúšťa sa aj prenos nákazy kontaminovaným jedlom. K prenosu môže dôjsť aj infikovaným močom a stolicou. Vírus SARS-CoV-2 napáda bunky slizníc, najčastejšie nosohltana, kde sa množí. Takto prebieha pod obrazom nádchy a lokálna imunita s ním intenzívne bojuje. Infekcia môže pri malej infekčnej dávke vírusu prebehnúť aj bezpríznakovo. Špecifické protilátky sa ani nemusia v organizme vytvoriť.
Ak vírus za rôznych okolností preniká nižšie do dýchacích ciest a do pľúc, vzniká vírusový zápal priedušiek či pľúc. V danej súvislosti sa už môže prejaviť kašeľ či zvýšená telesná teplota alebo horúčka. Najvýznamnejší dôsledok postihnutia pľúc, najmä v zmysle pľúcnej krvnej cirkulácie, je
hypoxia,
teda nedostatok okysličovania organizmu, a to práve v dôsledku poškodenia pľúc vírusom, čo sa prejavuje aj stavom dychovej tiesne. Daný stav si už spravidla vyžaduje intenzívnu starostlivosť, prípadne umelú pľúcnu ventiláciu či iné postupy vedúce k zvýšeniu okysličenia krvi a prognóza ochorenia COVID-19 sa výrazne zhoršuje.
Z epidemiologického hľadiska a nepriamo aj z hľadiska forenzného pri dokazovaní dôsledkov prípadného porušenia karanténnych opatrení má význam upozorniť na nasledovné pojmy a súvislosti.
Nákazlivosť
(kontagiozita)
znamená rýchlosť a schopnosť infekčného vyvolávateľa (napr. vírusu) šíriť sa medzi vnímavou populáciou.
Reprodukčné číslo
je počet osôb, ktoré v typickom prípade nakazí jeden infikovaný jedinec. Infekcia sa šíri, ak je číslo vyššie ako 1. Hodnota reprodukčného čísla pod 1 znamená, že epidémia vyhasína.
Úmrtnosť
(mortalita)
je podiel počtu zomrelých na určité ochorenie k počtu všetkých obyvateľov ohrozených daným ochorením za konkrétne časové obdobie.
Smrtnosť
(letalita)
je podiel zomrelých na určité konkrétne ochorenie k počtu osôb postihnutých touto chorobou. Pri ochorení COVID-19 je letalita od cca 3,4 %. V niektorých krajinách môže pri nekontrolovanej pandémii stúpať až na 10 % a vyššie, a to aj podľa aktuálnej situácie a p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).