Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Sankčný mechanizmus v systéme práva Európskej únie
Cieľom tohto článku je analyzovať medzinárodné sankcie v prostredí Európskej únie a Slovenskej republiky. V prvej časti príspevok vysvetľuje praktické fungovanie a podstatu sankcií. V druhej časti analyzuje zákon č. 289/2016 Z. z. a poukazuje na jeho ťažkú aplikovateľnosť v praxi. V poslednej časti článok rozoberá nariadenie 2271/96 Európskej únie, ktorého cieľom je posilnenie autonómnej politiky EÚ a prvé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, súvisiace s aplikáciou tzv. blokovacieho nariadenia. Rozhodnutie vo veci Melli výrazným spôsobom ovplyvní fungovanie európskych spoločností v prípade ich hospodárskych kontaktov s krajinami, na ktoré boli uvalené sankcie.
The article analyses international sanctions within the context of the European Union and the Slovak Republic. The first part of the article describes the practical functioning and use of sanctions. The second part analyses Slovak Act no. 289/2016 and explains its difficult applicability in practice. In the last part we discuss Regulation 2271/96 of the European Union, which goal is strengthening EU autonomous policy and the decision of the Court of Justice of the European Union related to the so-called blocking regulation. The Melli decision will have a significant impact on the functioning of European entities in the event of their economic contacts with sanctioned countries.
MATUŠKA, P.: Sankčný mechanizmus v systéme práva Európskej únie; Justičná revue, 74, 2022, č. 8-9, s. 901 – 916.
Kľúčové slová: medzinárodné sankcie, aplikovanie sankcií, Európska únia.
Key words: international sanctions, application of sanctions, European union.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 466/2007 Z. z. o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín; Zákon č. 289/2016 Z. z.o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách; Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich, Official Journal L 309, 29/11/1996.
Úvod
Vtrhnutie ruských vojsk na územie Ukrajiny vo februári 2022 viedlo k bezprecedentnému nárastu prijatých sankcií na úrovni Európskej únie (ďalej aj "Únia") voči Ruskej federácii. V krátkom čase boli prijaté viaceré balíčkysankciía v júni 2022 sme hovorili už o tzv.šiestom sankčnom balíčku.
1)
Prijatie nových sankcií iba podčiarklo ich nezastupiteľnú úlohu v medzinárod nom systéme a zvýraznilo potrebu zvýšenej pozornosti smerom k fungovaniu sankcií. Aktuálna situácia odhalila, že Slovenská republika má značné rezervy v tejto oblasti a to nielen po legislatívnej stránke, ale aj po stránke právno-analytickej. Článok objasňuje právnu reguláciu medzinárodných sankcií z pohľadu Slovenskej republiky a členstva v Európskej únii.Medzinárodné sankcie sa stali imanentnou súčasťou právneho poriadku a to nielen na medzinárodnej, ale aj na úrovni jednotlivých štátov.
2)
V posledných desaťročiach sa zvyšuje počet sankcií,avšak na ich efektivitu nie sú jednoznačné názory.
3)
Ekonomické sankcie sú v princípe politický nástroj, ktorého cieľom je zmeniť správanie sa druhej strany.
4)
Právny režim aplikovania sankcií podlieha podobne ako iné odvetvia neustálemu vývoju a zmenám. Historicky sa aplikovali sankcie tzv. celoplošného charakteru, ako napr. uvalenie sankčného režimu na vládnuci režim Saddáma Husajna v Iraku. Následkom prijatia týchto sankcií bolo významné utrpenie civilného obyvateľstva,
5)
avšak v tejto súvislosti prišlo k určitej reforme a konsenzu,
6)
že celoplošné, resp.nediskriminačné sankcie majú výrazný dosah na civilné obyvateľstvo a nedosahujú požadované ciele.
7)
V súčasnosti sa používajú tzv. targeted sanction, t. j. cielené sankcie na jednotlivých predstaviteľov štátu alebo na osoby profitujúce z nelegálnej činnosti, vďaka čomu by mal byť dosah na civilné obyvateľstvo čo najmiernejší. Európska únia predstavuje kľúčového hráča v systéme medzinárodných sankciía to nielen prostredníctvom ich aplikácie, ale aj vďaka prijatiu tzv. blokovacieho nariadenia 2271/96. Snaha o nezávislejšiu sankčnú politiku prostredníctvom tejto legislatívy sa prvýkrát dostala pred Súdny dvor Európskej únie ("SDEÚ") v decembri roku 2021. SDEÚ využil túto možnosť pre zadefinovanie základných aspektov aplikácie tohto nariadenia v praxi, čo bude mať v konečnom dôsledku priamy dosah aj na slovenské subjekty.
I Medzinárodné sankcie
V posledných dekádach
8)
sa medzinárodné sankcie zaradili medzi najpoužívanejšie spôsoby, prostredníctvom ktorých štáty alebo medzinárodné organizácie vplývajú na iné štáty, vojenské skupiny
9)
alebo jednotlivcov.Slovenská republika ako člen OSN a EÚ uplatňuje schvá lené sankcie v rámci právnych režimov OSN a EÚ. V prípade OSN hovorímeo sankciách Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sú pre Slovensko záväzné nielen z titulu členstva v OSN, ale aj pre ich všeobecnú záväznosť, ktorú im priznáva medzinárodné právo.
10)
V EÚ ide o mechanizmus, kedy Rada EÚ ukladá tieto reštriktívneopatrenia v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Rada najskôr prijme rozhodnutie podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia predpokladané v uvedenom rozhodnutí Rady sa vykonávajú buď na úrovni EÚ (prostredníctvom nariadenia), alebo na vnútroštátnej úrovni. Jednotlivé opatrenia ako napríklad zbrojné embargo alebo cestovné obmedzenia implementujú priamo členské štáty. Ďalšie opatrenia, ako je zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, sa vykonávajú prostredníctvom nariadenia prijatého Radou na základe spoločného návrhu Komisie a Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v zmysle článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. EÚ prijíma sankcie (reštriktívne opatrenia) buď ako vlastné opatrenia EÚ (t. j. autonómne sankcie), alebo s cieľom vykonať uznesenia Bezpečnostnej Rady OSN.
Špecifickou kategóriou sú sankcie prijaté pre porušovanie ľudských práv.Pre tento typ sankcií vytvorila EÚ v decembri 2020 "Globálny sankčný režim EÚ pre oblasť ľudských práv."
11)
Špecifikom tohto právneho mechanizmu je odklon od geografického prístupu, ktorý charakterizoval predchádzajúce obdobie smerom k tzv. tematickému prístupu, t. j. v tomto prípade ide o porušovanie ľudských práv na univerzálnej úrovni. Inšpiráciou pre EÚ
12)
bola novelizácia tzv. Magnitského zákona
13)
z roku 2016, ktorou Spojené štáty americké vytvorili "Global Magnitsky Human Rights Accountability Act".Do tretej kategórie možno zaradiť tzv. unilaterálne sankcie, ktoré prijíma jednotlivý štát samotne, t. j. bez závislosti od medzinárodnej organizácie.V tomto prípadeexistuje podmnožina sankcií,keď sa delia na tzv.primárne a sekundárne.Primárne sankcie sú sankcie, keď je adresátom konkrétna krajina alebo subjekt a tento je zaradený na sankčný zoznam. V praxi je oveľa problematickejším aspektom aplikovanie tzv. sekundárnych sankcií, ktoré sú založené na nepriamom vplyve sankcií. Efekt sekundárnych sankcií je postavený na pozícii ekonomickej sily, keďže znemožňujú subjektu obchodovať so sankcionovanými subjektmi pod hrozbou vylúčenia krajiny, ktorá uvalila sankcie, z trhu.
Príkladom sú sankcie Spojených štátov amerických voči Iránu, keď by akákoľvek spoloč nosť, ktorá by obchodovala so sankcionovanými subjektmi, čelila konzekvenciám.Za nedodržanie týchto sekundárnych sankcií môžu osoby mimo USA čeliť sankciám vrátane sankcií, ktoré, okrem iného, zahŕňajú rôzne obmedzenia účasti na americkom trhu (verejné obstarávanie, bankovníctvo, majetok).
14)
Výsledkom je tzv. odstrašujúci charakter, keďže entita odmietne nadviazať ekonomický/zmluvný vzťah z obavy o možné nepriame alebo priame
15)
konzekvencie.
16)
Prijatie sekundárnych sankcií je z pohľadu štátu, ktorý ich uvaľuje, potrebné aj pre zvýšenie ekonomického nátlaku primárnych sankcií, pretože takto sa výrazne zužuje okruh subjektov ochotných podieľať sa na obchode so sankcionovaným subjektom.
17)
Sekundárne sankcie majú extrateritoriálny aspekt, ktorý podčiarkuje ich kontroverzný charakter.
18)
V americkej literatúre sa často používa popri termíne sekundárne sankcie aj termín "odvetné" sankcie. Ide o situáciu, keď štáty neukladajú priame sankcie, ale skôr hľadajú spôsob, ako odrezať zahraničné subjekty od prístupu na finančné a obchodné trhy Spojených štátov amerických.Tento mechanizmus sa uplatňuje v prípade, ak tieto subjekty podnikajú spôsobom, ktorý sa považuje za škodlivý pre zahraničnú politiku USA.
19)
T. Ruys a C. Rynagert považujú pojem sekundárne sankcie do veľkej miery za totožný s termínom extrateritoriálne sankcie.
20)
Sekundárne sankcie však nie sú automaticky výkonom "extrateritoriálnej jurisdikcie", keďže sekundárne sankcie môžu byť založené napríklad na fakte, že štát používa menu alebo technológie štátu, ktorý inicioval sankcie.
21)
Relevantné je však to, či takéto sankcie skutočne smerujú k regulácii cudzieho správania, t. j. vzťahov medzi tretím štátom a cieľovým štátom, bez ohľadu na územné väzby na cieľový štát.
22)
V tejto súvislosti možno ešte uviesť, že v prípadeprijatia ekonomických sankciíje možné, že bude zasiahnutá aj ekonomika krajiny, ktorá sankcie iniciovala. V prípade uvalenia sankcií na väčšiu ekonomiku je riziko jednoznačne vyššie a preto možno pozorovať aj určitú neochotu aplikovať sankcie z obáv pre ich dosah na domácu ekonomiku.Takýto prípadnastal pred druhou svetovou vojnou, keď Taliansko po invázii do Etiópie čelilo sankciám iniciovaných Ligou národov (predchodca OSN) a podporovaných 52 krajinami, avšak v prípade Nemecka už prevládla obava o ich dosah na ekonomiky európskych krajín vzhľadom na ekonomickú silu vtedajšieho Nemecka.
23)
II Zákon 289/2016 o vykonávaní medzinárodných sankcií
Slovenská republika má pre implementáciu medzinárodných sankcií platný
lex specialis -
zákon č.289/2016 Z. z.o vykonávaní medzinárodných sankcií,ktorý nahradil predchádzajúcu právnu úpravu.
24)
Zákon upravuje prijatie medzinárodných sankcií v
"záujme dosiahnutia cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie a cieľov Charty OSN."
Zákon definuje medzinárodnú sankciu ako obmedzenie, príkaz alebo zákaz v predpisoch o medzinárodnej sankcii, ktorými sú v zmysle zákona sankcie Bezpečnostnej rady OSN, právne záväzný akt Európskej únie, nariadenie vlády Slovenskej republiky, prípadne iný právny akt, ktorý súvisís vykonávaním medzinárodnej sankcie. Zákon ako taký neupravuje tzv. unilaterálne sankcie, t. j. sankcie, ktoré by uvalila iba Slovenská republika.
25)
Nariadenie vlády plní,podľa zákona, iba určitú "transpozičnú" funkciu, keďže sa využíva len v prípade, ak predpis o medzinárodnej sankcii nie je priamo uplatniteľný.
26)
Špecifikom sankcie vyhlásenej podľa nariadenia vlády je, že v zmysle § 3 ods. 2ide o prípady, keď sú sankcie vedené proti osobám, "...
ktoré vykonávajú alebo u ktorých je dôvodné podozrenie z vykonávania, podpory alebo financovania terorizmu alebo šírenia zbraní hromadného ničenia."
Toto ustanovenie obsahuje užšíokruh než definícia v § 1, podľa ktorej sú medzinárodné sankcie prijaté na účel "...
zabezpečenia, udržania a obnovy medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochrany základných ľudských práv, boja proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia a v záujme dosiahnutia cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie a cieľov Charty Organizácie Spojených národov."
Zoznam sankcionovaných subjektov sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Zbierke zákonov SR.
27)
Ako najväčší nedostatok právnej úpravy možno označiť jej "difúzny" charakter, t.j. rozptýlenosť a to najmä v súvislosti s otázkou zodpovedného orgánu za implementáciu medzinárodných sankcií. V zmysle zákona č. 289/2016 Z.z.o vykonávanímedzinárodných sankcií neexistuje jeden ústredný orgán, ktorý by zodpovedal za ich aplikovanie v praxi.Slovenská právna úprava hovoríiba všeobecne, že príslušným orgánom štátnej správy je orgán štátnej správy, ktorý je v rozsahu svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu príslušný a zodpovedný za zabezpečovanie vykonávania medzinárodných sankcií, vrátane príslušnosti na správne konanie, rozhodovanie a iný úradný postup vo veciach vykonávania medzinárodnej sankcie.
28)
Zákon ukladá povinnosť tzv. vykonávajúcemu subjektu,
29)
aby v prípade, že zistí prítomnosť sankcionovaného majetku, nahlásil túto skutočnosť vecn
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 8-9/2022
