Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Slovenské technické normy ako súčasť skutkovej vety trestného činu

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2024 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), nebyť stíhaný alebo pozbavený slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy, byť trestne postihnutý len za také konanie, ktoré ako trestný čin ustanoví zákonodarca podľa čl. 49 Ústavy, a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3Tdo/26/2022 z 31. mája 2023 a prijal ju na ďalšie konanie v celom rozsahu.
K porušeniu uvedených práv malo dôjsť
uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/26/2022 z 31. mája 2023
, ktorým bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa v jeho trestnej veci, v ktorej bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
Okresný súd Topoľčany svojím
rozsudkom č. k. 1T/83/2015-1370 z 3. decembra 2019
uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Ako vyplýva z výroku rozsudku okresného súdu, tento prečin sťažovateľ spáchal tým, že počas vykonávania skúšky mostového žeriava v rozostavanej montážnej hale uviedol tento žeriav do pohybu, avšak
"... pred začatím pohybu sa nepresvedčil, či môže vykonať tento pracovný úkon a či je smer, v ktorom sa mal most žeriava horizontálne pohybovať, úplne voľný, následkom čoho most žeriava prešiel dráhu cca meter a tu vo výške asi 7 až 8 metrov narazil do zdvíhacej nožnicovej plošiny... na ktorej vo výške asi 10 metrov vykonával elektromontážne práce
..." poškodený. Sťažovateľ v čase uvedeného nárazu
"... sledoval zavesené bremeno na háku žeriava a túto zdvihnutú plošinu nevidel, nakoľko k nej stál chrbtom a následkom nárazu došlo k bočnému pádu plošiny..
.", pri ktorom utrpel poškodený viacero zranení.
Okresný súd vo výroku svojho rozsudku (v tzv. skutkovej vete) ďalej uviedol, že opísaným konaním sťažovateľ
"...porušil ustanovenia § 12 odsek 2 písmeno a), písmeno c) bod 1-2 zák. NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a ustanovenia článku 54 a článku 68 normy STN 27 0143:1968 (zdvíhacie zariadenia)"
.
Podľa okresného súdu, práve porušenie povinností vyplývajúcich z už uvedených zákonných ustanovení a článkov príslušnej technickej normy znamenalo, že sťažovateľ spáchal prečin ublíženia na zdraví závažnejším spôsobom konania - a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona [§ 138 písm. h) Trestného zákona].
V deň, keď bola vykonávaná úradná skúška žeriavov, prebiehali v montážnej hale súčasne elektromontážne práce s pomocou pojazdných zdvíhacích nožnicových plošín, a to v takej výške, ktorá zasahovala do dráhy ramien mostových žeriavov. Poškodený, ktorý bol jedným z pracovníkov vykonávajúcich elektromontážne práce, mal vedomosť o tom, že v montážnej hale prebiehali skúšky žeriavov, a tiež o tom, že do pracovného priestoru žeriava môže s plošinou vstupovať len v čase, keď je hlavný spínač žeriava vypnutý, čo vyplývalo z návodu na obsluhu pojazdnej zdvíhacej plošiny.
V čase spáchania skutku už boli skúšky vo 4. dráhe ukončené a druhá osoba, s ktorou sťažovateľ skúšky vykonával, odišla vykonať práce v inej žeriavovej dráhe. Z výpovede sťažovateľa a svedkov vyplýva, že po ukončení skúšky bolo úlohou sťažovateľa naložiť bremeno používané pri skúške žeriava na motorové vozidlo a následne malo byť bremeno prevezené do inej žeriavovej dráhy. Pri nakladaní bremena sťažovateľovi pomáhal, ako viazač bremena, vodič motorového vozidla, ktorý vypovedal, že keď s motorovým vozidlom prišiel k miestu, kde sa bremeno malo naložiť, nevšimol si, že by v dráhe ramena žeriava bola zdvihnutá plošina. Samotný sťažovateľ uviedol, že predtým, ako začal nakladať bremeno, zisťoval, či je niekto v dráhe žeriava, zbadal však len dve zložené pojazdné nožnicové plošiny (t. j. plošiny, ktoré nezasahovali do jazdnej dráhy ramena žeriava). Následne sa sťažovateľ otočil k bremenu. Podľa výpovede vodiča motorového vozidla, samotné upevnenie bremena trvalo približne 3 až 4 minúty, počas ktorých sťažovateľ sledoval bremeno a viazača a po upevnení bremena sťažovateľ toto bremeno pomocou žeriava zdvihol a pohol žeriavom, avšak bez toho, aby sa predtým ubezpečil, či má voľnú jazdnú dráhu, a preto nemohol zaznamenať prítomnosť poškodeného, keďže tento stál na zdvihnutej plošine za jeho chrbtom.
Z výpovede sťažovateľa vyplývalo, že poškodeného si všimol vodič motorového vozidla, ktorý potom, ako sťažovateľ začal manipulovať so žeriavom, sťažovateľovi gestikuláciou naznačil, že sa niečo deje za sťažovateľovým chrbtom. Sťažovateľ sa otočil, zbadal poškodeného, pustil ovládací prvok žeriava, čo je štandardný postup, žeriav však hneď nezastal, pretože má dojazd z dôvodu, aby pri prudkom zastavení nedošlo k rozkývaniu bremena. Vzhľadom na to došlo k nárazu do plošiny, na ktorej pracoval poškodený.
Okresný súd pri zhodnotení uvedeného skutkového stavu, ktorý samotný sťažovateľ nespochybňoval, zohľadnil, okrem iného, výsledky znaleckého dokazovania. Okresný súd konštatoval, že dvaja zo znalcov (Ing. Hric a Ing. Priputen) tvrdili, že sťažovateľ pri manipulácii so žeriavom príslušné predpisy neporušil, keďže v zmysle čl. 54 technickej normy STN 27 0143:1968 (zdvíhacie zariadenia) mal povinnosť presvedčiť sa o tom, či je jazdná dráha žeriava voľná len pred začatím prevádzky, teda pred zapnutím hlavného spínača žeriava. Jeden z týchto znalcov tiež uviedol, že technická norma sa na skúšky žeriava, ktoré sťažovateľ vykonával, nevzťahuje. Samotný sťažovateľ pri svojej obrane v trestnom konaní vychádzal z už uvedených tvrdení znalcov a tvrdil, že k vzniku úrazu došlo porušením povinností zo strany stavebníka a poškodeného.
Okresný súd však uvedené závery znalcov a na nich založenú obranu sťažovateľa považoval za nedôvodné, keďže vychádzal z tvrdení ďalšieho znalca (Ing. Sabo), ktorý podal v trestnom konaní znalecký posudok č. 3/2017. Tento znalec tvrdil, že sťažovateľ bol v zmysle čl. 54 technickej normy povinný presvedčiť sa o tom, či je dráha žeriava voľná, pred každým pohybom so žeriavom. Okresný súd síce konštatoval, že predpisy o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci porušili, okrem sťažovateľa, aj stavebník a poškodený, avšak konanie sťažovateľa bolo pre spôsobenie škodlivého následku dostatočne významné, aby bola naplnená skutková podst
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).