Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Diskriminácia - nepretržité vykonávanie práce v spojení s čerpaním materskej dovolenky (ZSP 12/2025)
§ 11 ods. 11 a 12 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
§ 166 ods. 1 a § 168 ods. 4 Zákonníka práce
§ 2 ods. 3 a ods. 11 písm. a) Antidiskriminačného zákona
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
Záver o tom, že žena, plniac biologickú funkciu manželstva, pri prípadných opakovaných pôrodoch a s tým súvisiacich materských dovolenkách, nebola v dostatočnej miere vystavená rizikovým faktorom pracovného prostredia v takej miere, aby to nemalo vplyv na jej zdravotný stav a bez potreby realizácie preventívnych opatrení (rehabilitačný pobyt), je nesprávny.
Neposkytnutie rekondičného pobytu zamestnankyni z dôvodu, že nesplnila podmienku nepretržitého výkonu práce v rizikovom prostredí iba pre čerpanie materskej dovolenky, ktoré je podľa zákona v určitom trvaní zákonnou povinnosťou, a plnila si tak funkciu pri tehotenstve, pôrode a starostlivosti o dieťa vo veku do 9 mesiacov, ktorému postaveniu právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje osobitnú ochranu, znaky nepriamej diskriminácie napĺňa.
Pojem „nepretržité vykonávanie práce“ v zmysle § 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. je potrebné vykladať tak, že nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie z dôvodu tehotenstva a pôrodu, resp. čerpanie materskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 4 Zákonníka práce.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 99/2022
Skutkový stav
Žalobkyňa sa domáhala určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu so žalobkyňou. Zároveň sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť upustiť od protiprávneho konania a priznať jej nárok na rekondičný pobyt, poskytnúť žalobkyni pracovné voľno v rozsahu dvoch týždňov s náhradou mzdy v sume jej priemerného zárobku ako reštitučný nárok za každý rekondičný pobyt.
Žalobkyňa mala za to, že postup, na základe ktorého jej žalovaný odmietol poskytnúť rekondičný pobyt pre nesplnenie podmienky nepretržitého výkonu práce je formalistický, sociálne nespravodlivý a diskriminačný voči ženám, matkám, ktoré si plnia svoju povinnosť a spoločenskú funkciu v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a materstvom. Tento postup podľa žalobkyne zásadne obmedzuje jej právo na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci v súvislosti s výkonom rizikovej práce a nárokom na rekondičný pobyt v porovnaní s mužskými kolegami. Žalobkyňa poukázala na čl. 38 ods. 1 až čl. 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1, čl. 6 a čl. 8 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZP“) a na § 13 a § 144a ods. 1 písm. a) a § 168 ods. 4 ZP.
Z dôvodu psychickej záťaže pri výkone práce riadiaceho letovej prevádzky (ďalej aj „RLP“) sú zamestnanci vykonávajúci toto povolanie zaradení orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie rizikových prác, v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. V súlade s § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 124/2006 Z. z.“) je zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Na účel poskytovania rekondičného pobytu je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie.
V septembri 2015 žalobkyňa zistila, že ju žalovaný nezaradil medzi účastníkov rekondičného pobytu s odôvodnením, že nesplnila podmienku nepretržitého výkonu práce zaradenej do tretej kategórie, keďže si plnila po dobu 25 týždňov povinnosti súvisiace s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa (§ 11 ods. 11 posledná veta zákona č. 124/2006 Z. z.). Žalovaný žalobkyňu ďalej informoval, že v zmysle odpovede k žiadosti o usmernenie, o ktoré žalovaný požiadal Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR sa doba 5 rokov nepretržitého výkonu práce zaradenej do 3. kategórie začína počítať odznova.
Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa vykonávala prácu zaradenú do tretej kategórie nepretržite po dobu cca 4 roky a 3 mesiace a následne čerpala materskú dovolenku v podobu 25 týždňov. To znamená, že žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienku nároku na mandatórny rekondičný pobyt, keďže nevykonávala činnosť zaradenú do 3. kategórie po dobu najmenej piatich rokov a prerušenie vykonávania práce RLP trvalo viac než 8 týždňov. Žalovaný má za to, že pojem „výkon práce“ podľa § 144a ZP nemožno stotožňovať s pojmom „nepretržitého vykonávania práce“ podľa zákona č. 124/2006 Z. z. Zákon č. 124/2006 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu k Zákonníku práce osobitne definuje, čo považuje za nepretržité vykonávanie práce, a z tohto pohľadu určuje, že ide o výkon činnosti, ktorá objektívne, bez ohľadu na dôvody, nebola prerušená na viac ako 8 týždňov. Zákonodarca vychádzal z toho, že keď zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu preruší výkon rizikovej činnosti na viac než 8 týždňov, a teda počas tejto doby nebude vystavený faktorom pracovného prostredia, potreba rekondičného pobytu už nevznikne, a preto sa môž
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 2/2025
