Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Európsky vyšetrovací príkaz a jeho nezákonné vydávanie vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ

V tomto príspevku sa budeme zaoberať európskym vyšetrovacím príkazom z pohľadu jeho právnej úpravy Európskou úniou a jej premietnutím do slovenského právneho poriadku s ohľadom na možnosť podania opravného prostriedku proti úkonu, ktorý je predmetom európskeho vyšetrovacieho príkazu, ale aj na možnosť podania opravného prostriedku proti vydaniu európskeho vyšetrovacieho príkazu s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Budeme skúmať či slovenská právna úprava reflektuje na požiadavky zo strany Európskej únie, ktoré musí európsky vyšetrovací príkaz spĺňať, aby ho bolo možné vydať.

KOLLÁROVÁ, B.: Európsky vyšetrovací príkaz a jeho nezákonné vydávanie vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ; Justičná revue, 74, 2022, č. 12, s. 1448 – 1457.

In this article, we will deal with the European investigation warrant from the point of view of its legal regulation by the European Union and its reflection in the Slovak legal order with regard to the possibility of filing a remedy against an act that is the subject of a European investigation warrant, but also the possibility of filing a remedy against the issuance of a European investigation warrant order with regard to the jurisprudence of the Court of Justice.We will examine whether the Slovak legal system reflects the requirements of the European Union, which the European investigation warrant must meet in order to be able to issue it.

Kľúčové slová: európsky vyšetrovací príkaz, opravné prostriedky, ústavná sťažnosť, Súdny dvor EÚ.

Key words: European investigation order, remedies, constitutional complaint, Court of Justice.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov; zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Úvod
Cezhraničná trestná činnosť v súčasnej dobe nie je ničím výnimočným, práve naopak, vzhľadom na neobmedzený pohyb osôb cez hranice jednotlivých štátov Európskej únie, sa tu vyskytujú ďalšie možnosti k páchaniu trestnej činnosti a úniku páchateľov za hranice jednotlivých štátov Európskej únie. Vzhľadom na to je potrebné neustále rozvíjať špeciálne inštitúty v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach, aby tak boli zavedené, ale aj reálne aplikovateľné také nástroje, ktoré nielen zabezpečia prítomnosť obvinených osôb na trestnom konaní a následne ich výkon uloženého trestu odňatia slobody, ako je to pri európskom zatýkacom rozkaze, ale aj také nástroje, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie dôkazov na území jedného členského štátu, pre trestné konanie vedené na území druhého členského štátu, bez ohľadu na to, či ide o dôkaz v prospech alebo neprospech obvineného.
1 Európsky vyšetrovací príkaz ako nástroj justičnej spolupráce v trestných veciach
V Štokholmskom programe, ktorý bol Európskou radou prijatý 10.a 11. decembra 2009, Európska rada zamerala svoju pozornosť na to, aby bol vytvorený ucelený systém, ktorého cieľom by bolo cezhraničné zabezpečovanie dôkazov v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach, pričom tento systém alebo nástroj mal byť založený na koncepte vzájomného uznávania. V tomto smere existovali síce nástroje, ale ich režim bol neucelený. V podstate navrhla, aby nový nástroj nahradil rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach a ktorý by sa podľa možností vzťahoval na všetky druhy dôkazov a lehoty výkonu a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia.
1)
Vzhľadom na uvedené potreby bola prijatá SMERNICA 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014
2)
, ktorá zaviedla nový inštitút založený na jedinom nástroji, a to európskom vyšetrovacom príkaze (ďalej v texte aj "EVP").
EVP ako ďalší nástroj justičnej spolupráce v trestných veciach slúži na zabezpečovanie dôkazov v trestnom konaní. Vydáva sa na účel vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení v štáte, ktorý EVP vykonáva, teda ktorý má zabezpečiť potrebné dôkazy. Tento nástroj zahŕňa aj získanie dôkazov, ktoré sú v dispozícii, držbe vykonávajúceho orgánu. Pozostáva zo štyroch štádií:
- štádium vydania,
- štádium zaslania,
- štádium uznania,
- štádium vykonania.
EVP obsahuje pravidlá na vykonanie vyšetrovacích opatrení vo všetkých štádiách trestného konania, teda aj súdneho, prípadne sa používa aj na opatrenia prijaté počas výkonu rozsudku (napr. počas finančného vyšetrovania na účely identifikácie aktív po prijatí konečného rozhodnutia).
1.1 Právna úprava európskeho vyšetrovacieho príkazu v Slovenskej republike
Úlohou členských štátov Európskej únie bolo zabezpečiť implementovanie SMERNICE 2014/41/EÚ do jednotlivých právnych poriadkov členských štátov do 22. mája 2017
3)
. Do slovenského právneho poriadku tak bola transponovaná prostredníctvom zákona č. 236/2017 Z. z.
4)
, ktorý pozostáva z troch článkov, pričom prvý článok tvorí 5 častí: všeobecné ustanovenia, postup slovenských orgánov ako orgánov štátu pôvodu, postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov, osobitné ustanovenia o niektorých vyšetrovacích úkonoch a spoločné a záverečné ustanovenia. Súčasťou tohto zákona je aj 5 príloh.
Tu je potrebné, aby sme si zadefinovali, čo slovenský právny poriadok vlastne rozumie pod EVP: "1. rozhodnutie vydané justičným orgánom Slovenskej republiky na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu s cieľom získať dôkaz na území iného členského štátu, 2. rozhodnutie vydané justičným orgánom iného členského štátu alebo iným ako justičným orgánom iného členského štátu, ktorý má v tomto členskom štáte právomoc obstarávať dôkazy, ak ním vydané rozhodnutie potvrdil justičný orgán tohto členského štátu, na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu s cieľom získať dôkaz na území Slovenskej republiky."
5)
1.2 Opravné prostriedky a európsky vyšetrovací príkaz
Konkrétne nás bude zaujímať otázka, či v súčasnosti je vlastne možné vydávať EVP v konaniach vedených na území Slovenskej republiky podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy tak, aby bola zároveň rešpektovaná aj judikatúra Súdneho dvora EÚ (ďalej aj "Súdny dvor"). Bližšie sa preto zameriame na ust. § 19 zákona č. 236/2017 Z. z. v časti týkajúcej sa opravných prostriedkov: "Opravný prostriedok nie je prípustný proti a) európskemu vyšetrovaciemu príkazu, b) opatreniu vydanému podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 5." Z tohto ustanovenia je teda zrozumiteľné a jasné, že pokiaľ bude vydaný EVP alebo záznam o preskúmaní EVP podľa § 9 ods. 1 a odmietnutie európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).