Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia

 

ZSP 60/2019
Lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia
§ 9 ods. 2 písm. a), c), § 12 ods. 1 písm. d), § 19, § 21 ods. 1, 2 písm. a), § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
§ 47 ods. 2, § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
§ 491 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
§ 244 ods. 1, 2, § 247 ods. 1, § 250i ods. 3, § 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvou vetou, § 212 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 1 prvou vetou, § 250j ods. 2 písm. a), § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
Návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. možno podať v subjektívnej lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky, najneskôr však v objektívnej lehote jedného roka odo dňa, keď k nim došlo.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
8 Sžo 284/2015
.
Skutkový stav:
Krajský súd v Ž. (ďalej len "krajský súd") rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2015 v spojení s upovedomením o vykonaní opravy z 12. októbra 2015, ktorý ako príslušný odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov SR (ďalej len "KVL SR"), vydané 15. januára 2015, ktorým uznal žalobcu podľa § 3 písm. d) siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o KVL SR a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 442/2004 Z.z."), pretože ...
... žalovaný ako člen KVL SR nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, pretože pri psovi plemena bull terrier, samičieho pohlavia, nar. 30. marca 2010, menom "Lady", majiteľov Ivana a Jany, 14. júna 2014 nezabezpečil podporu vitálnych funkcií šteniat vybavených cisárskym rezom odborne spôsobilou osobou, použil bez indikácie pri šteňatách liek Antisedan inj. a. u. v. a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, pretože neuviedol podanie lieku Antisedan inj. a. u. v. pri šteňatách vybavených cisárskym rezom, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. a) cit. zákona - písomné napomenutie. Vo zvyšnej časti návrhu ho DS KLV SR podľa § 3 písm. c) siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KLV SR spod návrhu na začatie disciplinárneho konania oslobodil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že rozhodnutia ako aj postup správnych orgánov sú zákonné, pričom súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a preto bola pri aplikácií § 250j ods. 1 OSP zamietnutá. Jednotlivé žalobné námietky krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
K žalobnému bodu 1/ krajský súd uviedol, že aj na konanie podľa zákona č. 442/2004 Z.z., s odkazom na ustanovenie § 23 ods. 1 cit. normy, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, pokiaľ zákon č. 442/2004 Z.z. neustanovuje inak. Procesná úprava disciplinárneho konania je v zákone č. 442/2004 Z.z. upravená v ustanoveniach § 19 - 22. Ustanovenia zákona č. 442/2004 Z.z. však podrobnejšiu úpravu disciplinárneho konania a vydania správneho rozhodnutia, ktorým sa ukladá disciplinárne opatrenie, neupravujú. V ustanovení § 19 je upravený inštitút disciplinárnej komisie, v § 21 disciplinárne opatrenia a v § 22 je stručne vymedzené disciplinárne konanie.
Krajský súd dospel k záveru, že v kompetencii odvolacieho orgánu - žalovaného, v posudzovanej veci, bolo preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu. Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, keď žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu iba proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie. Napriek tomu žalovaný prerokoval odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu ako celku (aj vo výroku, ktorým žalobcu oslobodil), čo vyústilo vo vydaní napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že konanie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu tvorí jeden celok. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (výrok prvý) obsahovalo skutkové vymedzenie, ktorého sa mal dopustiť žalobca a ktoré je, podľa správneho orgánu, porušením § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 442/2004 Z.z. Súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia je výrok, ktorým uznáva žalobcu za vinného podľa § 21 ods. 2 zákona č. 442/2004 Z.z. a § 3 písm. a) prvej časti Disciplinárneho poriadku, za čo sa mu udeľuje písomné napomenutie (výrok druhý, prvá časť). V druhom výroku druhej časti prvostupňový orgán rozhodol, že vo zvyšnej časti návrhu na začatie konania žalobcu z pod disciplinárneho konania oslobodzuje.
Vo väzbe na ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. bolo povinnosťou správnych orgánov vo výroku rozhodnutia uviesť skutkové okolnosti, ktoré boli porušením povinností žalobcu, uviesť zákonné ustanovenia, ktoré žalobca porušil a pokiaľ dospel správny orgán k záveru, že žalobcovi treba uložiť disciplinárne opatrenie, uviesť aj disciplinárne opatrenie, ktoré v súlade so zákonom č. 442/2004 Z.z., ukladá. Všetky zákonom predpísané náležitosti disciplinárneho rozhodnutia prvostupňové rozhodnutie obsahuje. Výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s výrokom prvostupňového rozhodnutia tvorí neoddeliteľný celok, je dostatočne zrozumiteľný a určitý. Neobstojí tvrdenie, že žalovaný rozhodol v rozpore s odvolaním žalobcu a správny orgán bol viazaný formulovaním odvolacích dôvodov a návrhom žalobcu, ako má rozhodnúť.
Súd poukázal aj na to, že je pravdou, že žalobca napádal iba výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol uznaný vinným za porušenie zákona a ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, lebo len tieto dva výroky boli spôsobilé zasiahnuť do jeho práv. Preto je logické, že nenapadol výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol, vo zvyšnej časti návrhu, disciplinárnym senátom oslobodený. Potom práve táto časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostala nedotknutá (právoplatná) a žalovaný mohol a bol spôsobilý rozhodnúť len o tých častiach výroku prvostupňového rozhodnutia - o uznaní za vinného a uložení disciplinárneho opatrenia. Aj keď žalovaný opomenul túto procesnú situáciu uviesť vo výroku svojho rozhodnutia (že tento výrok prvostupňového rozhodnutia je (nedotknutý) bez zmeny), toto opomenutie však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napokon aj s tretím výrokom prvostupňového rozhodnutia sa žalobca stotožňuje, takže jeho "potvrdenie" rozhodnutím žalovaného nemohlo a nemôže spôsobiť ujmu na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Tento žalobný bod krajský súd vyhodnotil ako nedôvodný.
K žalobnému bodu 2/, v ktorom žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože predseda dozornej komisie nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo, krajský súd konštatoval, že sťažnosť bola doručená KVL SR, Bratislava, 30. júla 2014. Zo smernice žalovaného o centrálnej evidencii a postupe pri prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností na výkon povolania členov KVL SR a postupe pri prerokovaní upozornení a poznatkov orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti o výkone súkromných veterinárnych činností členmi KVL SR, podmienkach samosprávy KVL SR (ďalej len "smernica"), ktorú predložil žalovaný v konaní, krajský súd zistil, že v čl. 2 smernice komora upravila prijímanie a centrálnu evidenciu sťažností tak, že podľa čl. 2 ods. 2 každá sťažnosť podaná KVL SR sa eviduje na sekretariáte KVL SR. V čl. 4 uvedenej smernice je (okrem iného) uvedené, že dozorná komisia KVL SR vykonáva prešetrenie sťažností a predseda dozornej komisie alebo jej poverený člen, ktorému bola sťažnosť postúpená na prešetrenie, je povinný, okrem iného, zistiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a vnútornými predpismi KVL SR, vyhotoviť o prešetrení sťažnosti zápisnicu [čl. 4 bod 7 písm. g), h)] a podľa čl. 4 bod 7 písm. i) predložiť predsedovi dozornej komisie výsledok prešetrenia sťažnosti písomne s odôvodnením, či sťažnosť je opodstatnená alebo neopodstatnená, uvedie dôvod na odloženie veci a podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania do 30 dní od prevzatia poverenia.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Dozorná komisia KVL SR rozhodnutím z 13. novembra 2014 rozhodla, že sťažnosť sťažovateľov je opodstatnená a predseda dozornej komisie podá na žalobcu návrh na začatie disciplinárneho konania. Rozhodnutie bolo podpísané JUDr. MVDr. I. R.
Dozorná komisia KVL SR 13. novembra 2014 podala návrh na začatie disciplinárneho konania na žalobcu, so zhodným skutkovým vymedzením, ako je výroková časť napadnutého rozhodnutia. Dňa 1. decembra 2014 došlo k vymenovaniu senátu, kde predseda disciplinárnej komisie MVDr. Ľ. K. pridelil vec na prerokovanie senátu MVDr. G., P. a L.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).