Právo na obhajobu a porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca

V praxi sa často stáva, že zamestnávateľ preveruje prostredníctvom vlastných organizačných útvarov, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny na určitom skutkovom základe a či sa ho dopustil určitý zamestnanec.

Uvedené preverovanie je často spojené s formou podania vysvetlenia príp. vyjadrenia nadriadenému alebo inému útvaru či zložke, ktorá je príslušná na takéto konanie (škodová komisia, disciplinárna komisia, odd. vnútornej kontroly, odd. bezpečnosti atď.).

Štatút uvedených útvarov, komisií resp. zložiek je upravený spravidla vnútorným predpisom zamestnávateľa, ktorý vymedzuje ich procesný postup a rozsah kompetencie, o. i. aj právo požadovať vysvetlenia a povinnosť súčinnosti zamestnancom s týmto útvarmi.

Zvyšovaním právneho povedomia zamestnancov sa čoraz častejšie možno stretnúť s požiadavkou zamestnanca aby pri podaní uvedeného vysvetlenia bol prítomný aj jeho právny zástupca, ktorý mu poskytuje právnu pomoc v danej veci. Nezriedka je táto žiadosť sprevádzaná požiadavkou sprístupniť i administratívnu zložku/spis útvaru, ktorá sa porušením pracovnej disciplíny zaoberá a ktorá obsahuje relevantné informácie s poukazom na to, aby sa uvedený zamestnanec mohol na podanie vysvetlenia náležite pripraviť. Táto otázka spravidla nie je riešená vnútornými predpismi zamestnávateľa a tak osoby poverené zamestnávateľom musia často vyriešiť "predbežnú otázku" či:

- sa vzťahuje sa právo na obhajobu aj na zamestnanca, ktorý podáva vysvetlenie;

- je zamestnanec oprávnený zvoliť si práv­neho zástupcu a radiť sa s ním o podaní vysvetlenia príp. vyjadrenia;

- je zamestnávateľ povinný umožniť účasť právnemu zástupcovi zamestnanca na podaní vysvetlenia;

- je zamestnávateľ povinný sprístupniť zložku, ktorá obsahuje informácie o možnom porušení pracovnej disciplíny.

V zmysle § 2 ods. 9 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok") každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Rovnako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ¹⁾ v znení neskorších dodatkov v článku 6 ods. 3 zdôrazňuje , že každý, kto je obvinený zo spáchania trestného činu, musí byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s dôvodom obvinenia, musí mať primeraný čas na prípravu svojej obhajoby a môže sa obhajovať buď sám, alebo za pomoci obhajcu. Tu je vyjadrená nielen zásada práva na obhajobu, ale v podstate aj zásada práva na materinský jazyk. Aj Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Ústava SR") v článku 50 ods. 3. vyjadruje, že obvinený (v trestnom konaní) má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu.

Právo na obhajobu ustanovujú trestné kódexy všetkých demokratických štátov sveta. Je prejavom postoja štátu k osobe proti ktorej sa vedie trestné stíhanie dbať o dodržanie práv a nárokov takejto osoby v prípadoch kedy sa rozhoduje o vyslovení viny za spáchaný trestný čin a ukladá sa zaň trest alebo ochranné opatrenie. Jednotlivé ustanovenia trestného poriadku jeho realizáciu detailne upravujú. Vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Zásada zabezpečenia práva na obhajobu je nevyhnutným predpokladom úspešného výkonu súdnictva, ktorého významnou úlohou je ochrana práv a zákonom chránených záujmov občanov. Zabezpečuje sa nie len v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale aj v záujme celej spoločnosti. Otázka skúmania porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa je procesným postupom preverovania či došlo k porušeniu záväzku zmluvnej strany - zamestnanca, ktorý vyplýva z pracovnej zmluvy, podľa ktorej sa zamestnanec zaviazal dodržiavať vnútorné predpisy zamestnávateľa. Toto konanie nemá povahu konania o vine a príp. uloženej sankcii, ale ide o individuálne rozhodnutie zamestnávateľa vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnancovi, pričom titul pre rozhodnutie zamestnávateľa spočíva v porušení zmluvného záväzku a nie v porušení všeobecnej zákonnej normy. Zamestnávateľ tak nie je oprávnený sankcionovať každé porušenie zákona, ale iba to, ktoré sa prípadne vzťahuje k zamestnancom.

Právo na obhajobu v súčasnosti možno chápať v dvoch rovinách - v materiálnej a formálnej. Materiálne poňatie práva na obhajobu znamená, že Trestný poriadok alebo zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o priestupkoch") umožňuje obvinenému (v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní) aktívne sa brániť, sám sa obhajovať, má právo na to, aby bol dôkladne oboznámený s podstatou obvinenia (v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní), aby vedel, čo sa mu kladie za vinu. Má právo navrhovať dôkazy, oboznámiť sa s výsledkami príp