Právo na obhajobu, zásada zákazu reformácie in peius a totožnosti skutku

I. Právo na obhajobu upravuje rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Ide o vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajobu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva vo všetkých fázach trestného konania.

II. Zásada zákazu sa uplatní aj v konaní, ktoré nasleduje po zrušení pôvodného rozsudku na základe odvolania podaného v prospech obvineného a uplatní sa aj v prípade, keď prokurátor podá v tejto fáze konania odvolanie v neprospech obvineného. Zákaz zmeny k horšiemu sa nevzťahuje na procesný priebeh konania, ale na jeho výsledok, t.j. na rozhodnutie.

III. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach najmä skutkových, odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania v súdnom konaní.