Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Výška súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarma
Máte už predplatné?
Prihláste sa.
Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz – poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur. Výrazne tým zasahujú do práva na súdnu ochranu strán sporu, pričom však musí všeobecný súd vždy prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva spoplatňovaním úkonov súdneho konania.
1. Súdny poplatok za žalobu na vyporiadanie
Vyrubovanie
1)
tohto súdneho poplatku nerobí súdom v praxi problémy, čo bude pravdepodobne dané tým, že je priamo v položke 6 sadzobníka súdnych poplatkov pod písmenom a) uvedené, že
zo žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sa platí súdny poplatok 66 eur. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami [§ 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj "zákon o súdnych poplatkoch")] sa platí polovica, teda 33 eur. Je zaujímavé, že v prípade tohto (prvého) súdneho poplatku súdy pochopili rozdiel medzi platením poplatku za úkon a platením poplatku za konanie, avšak neskôr v priebehu súdneho konania, ako keby sa im pri vyrubovaní poplatkov tento rozdiel stratil zo zreteľa a dochádza k zmiešavaniu oboch právnych úprav.
2)
Pritom stačí striktne zachovať túto počiatočnú logiku pri rozhodovaní o výške povinnosti zaplatiť súdny poplatok, aby vo veci nemusel rozhodovať ústavný súd
3)
pre zásah do práva na súdnu ochranu.Tento súdny poplatok za žalobu sa označuje aj ako súdny poplatok
ex ante
. Jeho poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, čiže žalobca.
4)
Poplatok je splatný podaním žaloby.
5)
V prípade, ak poplatok nebude zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu, spravidla 10 dní od doručenia výzvy. Ak poplatok nebude zaplatený v súdom ustanovenej lehote, súd musí konanie obligatórne zastaviť.
6)
Vyplýva to z § 10 zákona o súdnych poplatkoch, ktorý neumožňuje súdu rozhodnúť sa, či počká alebo nepočká na úhradu, keď uvádza, že
"ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví"
(nie "môže zastaviť"). Uznesenie o zastavení konania vydáva vyšší súdny úradník,
7)
nie sudca, ktorému je zverená "len" právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti rozhodnutiu o zastavení konania vydanému vyšším súdnym úradníkom. Proti uzneseniu o zastavení konania nie je prípustné podať odvolanie. Táto výnimka oproti § 357 písm. a) CSP je výslovne uvedená v § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je ale prípustná sťažnosť, v ktorej však nemožno
"namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku".
8)
Podanie sťažnosti a súčasné zaplatenie súdneho poplatku nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia o zastavení konania. Ani dodatočné (po určenej lehote) zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku a následné podanie sťažnosti nezvrátia zastavenie konania. Došlo k diametrálnej zmene pôvodnej praxe, keď Občiansky súdny poriadok umožňoval v rovnakom prípade podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, a ak bol v odvolacej lehote súdny poplatok zaplatený, súd uznesenie o zastavení konania zrušil a ďalej vo veci konal. V rozhodnutí o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v lehote má byť v poučení riadne uvedené, že (na základe § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) nie je prípustné odvolanie, ale tiež, že je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Tiež tam treba uviesť jej náležitosti podľa § 243 CSPa kam má sťažnosť smerovať. Rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ktoré obsahuje len poučenie v znení "
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné"
,
9)
je nesprávne. Nedostatočne informuje účastníka konania o jeho procesných právach. Zákon v takomto prípade obsahuje osobitnú úpravu, len pokiaľ ide o rozsudok ako druh súdneho rozhodnutia
10)
s tým, že v podobných prípadoch (absentujúce poučenie alebo nesprávne poučenie) sa lehota na podanie odvolania predlžuje na tri mesiace. Toto možno analogicky aplikovať aj na uznesenie, využijúc § 234 ods. 2 CSP, ktorý priamo odkazuje na primerané použitie ustanovení o rozsudku, čo, samozrejme, možno vztiahnuť aj na obsah poučenia.Žalobca môže požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú jeho pomery,
11)
a to súčasne s podaním žaloby alebo neskôr, najneskôr však do uplynutia lehoty, ktorú súd určil na zaplatenie poplatku. Oslobodenie môže byť priznané čiastočne alebo úplne, ak súd prizná úplné oslobodenie, žalobca poplatok za návrh neplatí vôbec. Ak prizná čiastočné oslobodenie, súčasne vyzve žalobcu na zaplatenie časti poplatku, na ktorú sa oslobodenie nevzťahuje.2. Súdny poplatok za vyporiadanie
Druhým druhom súdneho poplatku, ktorý sa platí v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je poplatok za vyporiadanie. Ide o tzv.
ex post
poplatok, ktorý prvoinštančné súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkocha v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Výnimočne by tento poplatok mohol byť "dovyrubený" druhoinštančným alebo dovolacím súdom, ak by došlo ich rozhodnutím v opravnom konaní k zmene rozsudku prvoinštančného súdu.
12)
Inak sa tento poplatok vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní. Tu je stále použiteľné stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 70/1975 zo 17.3.1976, ktorý konštatoval, že
"v prípade späťvzatia návrhu na vyporiadanie BSM nemožno žiadnemu z účastníkov vyrubiť poplatok za vyporiadanie BSM, a to ani v tom prípade, ak k späťvzatiu došlo po viacerých pojednávaniach s obšírnym dokazovaním. Ak totiž súd konanie zastavil, nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, takže neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o poplatku a poplatníkovi."
Základom pre výpočet súdneho poplatku
ex post
je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
13)
Pasíva vyporiadavaného majetku súd pri stanovovaní základu neberie vôbec do úvahy, čo vyjadril už Najvyšší súd ČR v chronicky známom stanovisku R 42/1972z roku 1972, kde uviedol, že "hodnotou ve smyslu tohoto zákonného ustanovení mohou být jenom aktiva a že proto nelze k pasivům přihlížet ani tak, že by byla záhrnuta do základu pro vymeření soudního poplatku, ani tak, že by se o tuto hodnotu tento základ snižoval".
Táto skutočnosť je na súdoch už pomerne známa, napriek tomu sa dá nájsť rozhodnutie, ktoré ustálenú súdnu prax nerešpektuje,
14)
keď je v odôvodnení výroku o trovách konania uvedené, že
"na účely vyrubenia súdneho poplatku v zmysle § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, hodnota aktív - nehnuteľností, na ktorých sa účastníci zhodli, je 160 373 eur. Hodnota pasív predstavuje výšku nezaplatených pôžičiek, ktoré spolu predstavujú sumu vo výške 107 373 eur. Z uvedeného vyplýva, že čistá masa BSM predstavuje sumu 53 000 eur."
Z tejto sumy potom súd vyčíslil 1 % (530 eur) a každej zo strán nariadil zaplatiť polovicu tejto sumy, čiže 265 eur. Pokiaľ budú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov len pasíva, ktoré súd rozdelí medzi strany, poplatok
ex post
sa vyrubí v minimálnej výške podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, a to ako 66 eur. Na toto ustanovenie neprihliadal napríklad Okresný súd Skalica v rozhodnutí sp. zn. 7 C 726/2015 z 23.6.2016, keď nevyrubil žiadny poplatok za vyporiadanie a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
"keďže zákon o súdnych poplatkoch hovorí len o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva. Pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. V tomto konaní boli predmetom vyporiadania len pasíva, preto súd neuložil účastníkom konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania."
Formulácia ustanovení citovaných v úvode druhej časti tohto príspevku ponúka dve možnosti výkladu a presne v týchto intenciách k nim pristupuje aj súdna prax. Prvý variant chápe § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkochako určenie spoločnej poplatkovej povinnosti dvom subjektom (manželom pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva). Zákon doslova hovorí že poplatníkom je/sú
"obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu".
Táto veta sa jednoznačne vzťahuje k poplatku
ex post
, pretože pri poplatku z návrhu na začatie konania bol ako poplatník výslovne určený navrhovateľ. Druhý variant výkladu rozumie poplatníkom každého z manželov bez toho, aby chápal ich povinnosť ako spoločnú. Táto dilema má obrovský vplyv jednak na výšku súdneho poplatku, ktorý súd
ex post
vyrubí, a jednak na právne postavenie bývalých bezpodielových spoluvlastníkov pri platení súdneho poplatku.2.1 Bezpodieloví spoluvlastníci ako spoloční poplatníci
Pokiaľ budeme chápať zákonný výraz "obe strany sporu" ako určenie ich spoločnej povinnosti, potom je potrebné pri vyrubovaní súdneho poplatku následne aplikovať § 2 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch
15)
a chápať túto ich povinnosť ako spoločnú a nerozdielnu. Rovnako tak je potom potrebné chápať aj percentuálnu sadzbu určenú v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, kde je uvedené, že
"ak sa konanie skončilo rozsudkom, je sadzba 3% a ak sa skončilo zmierom, 1%".
V tomto prípade teda súd v rozsudku, ktorým sa konanie končí, uvedie len jeden výrok o spoločnej a nerozdielnej povinnosti oboch strán spolu zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 3% z aktívnej hodnoty, ktorú vyporiadal (v prípade zmieru 1%) do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
16)
Výrok musí byť, samozrejme, určitý, teda suma súdneho poplatku musí byť presne vyčíslená. Odôvodnenie rozsudku potom obsahuje vysvetlenie, akou metodikou súd k uvedenej sume dospel. Takéto určenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok obsahuje napríklad rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24 Co 838/2015z 29.6.2016, v ktorom je v odôvodnení uvedené, že
"účastníci sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 847,50 eur, čo predstavuje 3% z ceny vecí patriacich do BSM, vychádzajúc z hodnoty aktív 61 591,45 eur podľa položky 6 písm. b) sadzobníka..."
Položka 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov obsahuje aj už spomínanú minimálnu sumu súdneho poplatku, a to 66 eur,
17)
a maximálnu sumu
ex post
súdneho poplatku 16 596,50 eur. Ak teda súd vyporiadava majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri ktorom 3% jeho aktívnej hodnoty prekročia túto sumu, môže uložiť spoločne a nerozdielne stranám povinnosť zaplatiť maximálne 16 596,50 eur.2.2 Bezpodieloví spoluvlastníci v postavení samostatných poplatníkov
Už spomenutý § 2 ods. 1 písm. b)18) zákona o súdnych poplatkochvšak možno vykladať aj tak (a je to v praxi omnoho častejšie využívaný variant), že síce zaväzuje na zaplatenie každého z účastníkov (strán sporu), ale nie spoločne. To je rozhodujúce pre ďalšie uplatnenie odseku 3 citovaného ustanovenia,19) ktorý (len) v prípade vzniku spoločnej povinnosti viacerým poplatníkom určuje ich postavenie ako spoločné a nerozdielne. Tento odsek nesporne platí napríklad v prípade aktívnej solidarity (viacerí navrhovatelia), keď vzniká povinnosť zaplatiť poplatok za návrh jednoznačne spoločne. Bezpodieloví spoluvlastníci (alebo dedičia) však toto postavenie automaticky nemajú a mnohé súdy im ho ani nepriznávajú, keď vyrubujú ex postsúdny poplatok každému z účastníkov osobitne.
V zásade je to z hľadiska práva na súdnu ochranu vhodnejší variant než ten, ktorý chápe postavenie bezpodielových spoluvlastníkov ako solidárne. Pokiaľ sa totiž strany nedokázali o vyporiadaní dohodnúť a musel vo veci rozhodnúť súd, budú si vzájomne robiť obštrukcie aj v súvislosti s platením
ex post
súdneho poplatku. Nároky štátu sú síce takto chránené lepšie (solidarita dlžníkov je pre veriteľa vždy výhodou), ale pri uplatnení práva na súdnu ochranu je nositeľom práva strana/účastník, nie štát. Nezanedbateľným argumentom je tiež to, že súdne rozhodnutie v tomto prípade nepôsobí preventívne. Práve naopak, je pravdepodobné, že sa vyporiadané strany o pomere svojej účasti na platení
ex post
poplatku nedohodnú a justičná pokladnica bude musieť nedoplatky vymáhať alebo vznikne nový spor, keď jeden zo solidárnych dlžníkov zaplatí celý dlh a uplatní si regresný nárok voči druhému dlžníkovi. Podobne uvažoval aj Okresný súd Bratislava III v rozhodnutí sp. zn. 7 C 71/2016 z 26.3.2020 (rozsudok bol potvrdený Krajským súdom Bratislava v rozhodnutí sp. zn. 15 Co 8/2021 z 23.2.2022), keď v odôvodnení rozdelenia 3 % súdneho poplatku medzi strany uviedol: "Aktíva v danom spore predstavovali hodnotu nehnuteľností vo výške 343 804 eur, z čoho 3% po zaokrúhlení predstavujú sumu 10 314 eur. Súd zaviazal každú stranu zaplatiť polovicu súdneho poplatku z dôvodu, aby medzi nimi nedochádzalo k ďalším sporom, čo by sa pri povinnosti zaplatiť poplatok spoločne a nerozdielne nedalo vylúčiť."
Čo býva pri tomto variante v praxi sporné, je jednak percentuálna výška poplatku, ktorý sa každej zo strán vyrubuje, a jednak základ, z ktorého súd percentuálnu výšku vyčísľuje. Ako už bolo povedané, položka 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov hovorí iba o tom, že sa platia 3%, ak sa konanie skončilo rozsudkom, a 1%, ak sa skončilo súdnym zmierom. Ani pri aplikácii tohto ustanovenia nie sú súdy jednotné. Niektoré ukladajú každému z bezpodielových spoluvlastníkov povinnosť uhradiť 3% z toho, čo sa rozsudkom vyporiadalo (spolu teda 6%). Iné pri výpočte 3% každej zo strán vychádzajú z hodnoty aktív, ktoré strana vyporiadaním nadobudla
20)
(nie vyporiadavaného majetku ako celku). Ďalšou používanou možnosťou je, že súdy rozdelia 3% medzi strany a každej z nich uložia zaplatiť 1,5% buď z toho, čo vyporiadaním získala,
21)
alebo z celkovej aktívnej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
22)
V kontexte týchto absolútne mätúcich variantov rozhodovania potom výrok o povinnosti strán zaplatiť 3% spoločne a nerozdielne predstavuje pomerne jednoduché a precízne riešenie.2.3 Čiastkový záver
Ako už bolo uvedené, majú obidve v praxi používané metodiky svoje klady a zápory. V prvom rade treba konštatovať, že ide o chybu zákonodarcu, keď napriek početným novelám a zjavne úplne nejednotnej praxi súdov nebol zákon o súdnych poplatkoch v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov (a inde, kde sa spomína konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) sprecizovaný. Imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu je princíp predvídateľnosti práva zakotvený v čl. 2 CSP
"ako jedna z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu... Princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako."
23)
Pri preukázanej praxi súdov nie je vôbec možné vopred odhadnúť, koľko budú predstavovať
ex post
súdne poplatky pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pritom ide o silný motivačný faktor pri rozhodovaní o tom, či sa bezpodieloví spoluvlastníci vyporiadajú dohodou, alebo sa obrátia na súd. Spolu s využitím inštitútu náhrady trov konania
24)
je súdu umožnené výrazne eliminovať nesprávne a nežiadúce správanie jedného zo spoluvlastníkov, ktorý zvyčajne býva príčinou nekonečných súdnych pojednávaní a siahodlhého dokazovania. Za súčasnej situácie, keď sa výlučné užívanie hoci aj celého majetku jedným z bezpodielových spoluvlastníkov počas súdneho konania nijako nepretavuje do náhrady druhému spoluvlastníkovi, keď sa náhrada trov konania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov takmer vôbec nepriznáva, a keď nie je jasné, koľko strany zaplatia štátu, je vytvorené ideálne prostredie pre násilné anektovanie spoločného majetku bezcharakternejším zo spoluvlastníkov a obštrukcie v konaní a rozhodovaní. Súdy takto roky až desaťročia
25)
vôbec neposkytujú ochranu ohrozeným a porušeným právam druhého bezpodielového spoluvlastníka, pričom práve toto je ich primárna povinnosť.Aký by teda mal byť správny výrok o
ex post
súdnom poplatku? V zásade treba formulovať dva závery:
de lege lata
a
de lege ferenda.
Je zjavné, že
de lege lata
je právna úprava nejasná a mätúca. V tejto situácii (do jej zmeny) by bolo najlepšie zjednotiť rozhodovanie súdov o poplatku
ex post
tak, že budú chápať postavenie bezpodielových spoluvlastníkov ako solidárne a vyrubovať im spoločne a nerozdielne poplatok z vyporiadania vo výše 3%. Táto verzia rozhodovania má svoje spomenuté negatíva, ale tie momentálne prevažujú pozitíva predstavujúce možnosť jednotného a jasného výpočtu.
De lege ferenda
by sa mal zákon o súdnych poplatkochzmeniť tak, že bude jednoznačne uvedené, že poplatníkom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je každá zo strán sporu [zmena v § 2 ods. 1 písm. b)], ktorá zaplatí za vyporiadanie sumu 1,5% zo základu poplatku, minimálne 66 eur a maximálne 16 596,50 eur. Solidarita strán sporu by sa
de lege ferenda
mala priamo právnou úpravou eliminovať, a to z už uvedených dôvodov. Základom výpočtu poplatku dnes je - a mala by ňou zostať aj v budúcnosti -
"cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú".
Pri určovaní povinnosti zaplatiť súdny poplatok niet zákonného podkladu na to, aby súdy vychádzali z hodnoty podielu (aktív), ktorý každá strana vyporiadaním získa. Aj v súčasnosti zákon jednoznačne hovorí, čo je v tomto konaní základom poplatku a na tom treba trvať.De lege ferenda
by teda výrok rozsudku ohľadom povinnosti zaplatiť
ex post
súdny poplatok mal znieť nasledujúco:"1. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu ... sumu ... (rovnajúcu sa 1,5% aktívnej hodnoty vyporiadavaného majetku, najviac však 16 596,50 eur) eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu ... sumu ... (rovnajúcu sa 1,5% aktívnej hodnoty vyporiadavaného majetku, najviac však 16 596,50 eur) eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku."
Ako už bolo uvedené, základ poplatku je výslovne uvedený v § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch. Preto nie je možné vychádzať z aktívnej hodnoty nadobudnutých podielov každej zo strán ani prihliadať na prípadnú disparitu pri rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k nárokom štátu je táto skutočnosť irelevantná. Na takejto aplikácii je potrebné trvať. Situácie, keď je základom výpočtu podiel, ktorý bezpodielový spoluvlastník rozhodnutím nadobúda (jeho aktívna hodnota), sú živnou pôdou pre nespravodlivé rozhodnutia. Ak totiž jeden zo spoluvlastníkov počas trvania manželstva investoval do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo svojho výlučného majetku, má právo na vrátenie toho, čo bolo preukázateľne investované. Potom sa môže stať, že mu súd pri vyporiadaní prikáže majetok v hodnote prevyšujúcej jednu polovicu, pretože tam zohľadní túto pohľadávku jeho výlučného majetku voči bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov. Ak mu následne súd vyrubí percentá z toho, čo mu vyporiadaním pripadne, tak mu spoplatní aj jeho výlučný majetok, ktorý do bezpodielového spoluvlastníctva nepatril. Využívanie tejto metódy súdom môže mať základ v starej právnej úprave (spred roku 1984), kde bol súdny poplatok pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov formulovaný odlišne (v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platili len 2% a neexistovali dva druhy poplatkov -
ex ante
a
ex post
). Na to nadväzovala aj staršia judikatúra (R 14/1976), ktorá uvádzala, že
"v zásade treba považovať za správne, keď súdy vyrubujú súdny poplatok vo výške zodpovedajúcej veľkosti podielov, ktoré sa každému z manželov ušli. Spôsob, podľa ktorého súd rozdelil povinnosť platiť poplatok medzi účastníkov, treba vždy v odôvodnení rozhodnutia uviesť a zdôvodniť, najmä ak súd zvolil iný spôsob, než vyplýva z pomeru, v ktorom bolo vyporiadané BSM. Takéto odchýlky sú prípustné, najmä so zreteľom na celkový postoj účastníkov v konaní, ako aj na najrozličnejšie iné okolnosti, ktoré prichádzajú do úvahy ako osobitosti hodné zvláštneho zreteľa..."
Nová formulácia sadzobníka súdnych poplatkov a zákona o súdnych poplatkochtakúto aplikáciu výslovne vylučuje. Podobne sa vyjadril k tomuto citovanému stanovisku Najvyššieho súdu SSR aj Ústavný súd SR
26)
v náleze sp. zn. I. ÚS 629/2017 z 31.1.2018.
3. Súdny poplatok v opravnom konaní
Osobitnú kapitolu tejto problematiky predstavuje vyrubovanie súdneho poplatku odvolateľovi alebo dovolateľovi v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd už niekoľkokrát opakovane korigoval chyby, ktorých sa prvoinštančné, druhoinštančné súdy a dokonca aj najvyšší súd
27)
dopustili a významne tým zasiahli do práva na súdnu ochranu strán sporu. Dobrým príkladom môže byť konanie pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. IV. ÚS 262/2018. Išlo v poradí už o minimálne tretie rozhodnutie ústavného súdu týkajúce sa rovnakej problematiky. Prvé právne významné rozhodnutie bolo prijaté ešte v roku 2010,28) ústavný súd v ňom precízne vysvetlil, ako treba pri odvolaní a dovolaní v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyrubovať súdny poplatok (za odvolací alebo dovolací návrh) a aj dôvody. Napriek tomu, súdy opakovane vyrubujú poplatky v opravných konaniach inak a je možné predpokladať, že len zlomok týchto prípadov sa dostane na rozhodnutie ústavnému súdu. Pritom vôbec nejde o zanedbateľné rozdiely v sumách a nesprávne vyrubené súdne poplatky skutočne predstavujú významný zásah do práva na súdnu ochranu, keď doslova stelesňujú denegatio iustitiae. Konkrétne, napríklad v prípade konania pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. IV. ÚS 262/2018 sa rozhodovalo o vyrubení súdneho poplatku za podanie odvolania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred Okresným súdom Nitra. Ten v novembri 2017 odvolateľovi vyrubil poplatok za odvolanie vo výške 9 345 eur, keď vychádzal z hodnoty poplatku ex post. Odvolateľ proti takejto výške poplatku podal sťažnosť, ktorá bola čiastočne úspešná, a sudkyňa "korigovala" rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, aplikujúc ustanovenie o maximálnej výške súdneho poplatku, tak, že mu určila zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 8 292,25 eur, čo (po zaokrúhlení) predstavuje polovicu zo zákonom určeného maxima 16 586,50 eur. A to všetko za situácie, keď už v roku 2010 ústavný súd vydal nález, dokonca publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2011, ktorým odôvodnil, že za odvolanie ako odvolací návrh v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa má platiť súdny poplatok ex antevo výške 66 eur. Rozdiel v súdom vyrubených poplatkoch a tým, na čo mal súd v skutočnosti právo, bol 9 279, resp. 8 226,25 eur po podaní sťažnosti.
Ako teda ústavný súd odôvodnil úhradu súdneho poplatku za odvolanie len vo výške poplatku
ex ante
? Vychádzal z toho, že
"základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkochje totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým a systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkochmožno dospieť k tomu, že toto pravidlo sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou istou sadzbou súdneho poplatku ako prvostupňové konanie. Totiž odvolanie je z hľadiska úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho konania, a preto nie je nijaký dôvod, aby odvolateľa (navrhovateľa) mala zaťažovať tzv. konečná poplatková povinnosť podľa sadzobníka položky 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch za vyporiadanie BSM, ktoré sa práve odvolaním spochybňuje... Povinnosť zaplatiť súdny poplatok ,za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov' (ako povinnosť ,ex post') nevzniká osobitne v súvislosti s prvostupňovým konaním a osobitne v súvislosti s druhostupňovým (odvolacím) konaním, ale iba raz v súvislosti s právoplatným ukončením konania o vyporiadaní BSM jeho vyporiadaním, a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť tento poplatok uložila. Za rozporné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru možno považovať rozhodnutie súdu, ktorým účastníka zaťaží povinnosťou zaplatiť súdny poplatok ešte pred rozhodnutím o veci (ex ante), ktorou ho však podľa zákona môže zaťažiť najskôr až v rozhodnutí o veci (ex post), alebo vo výške oproti zákonom ustanovenej výške v podstatne vyššej... Ústavný súd je preto nútený konštatovať, že záver okresného súdu v uvedenom smere bol zjavným výkladovým vybočením, ktoré predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) vychádzajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru."
Keďže ukladanie súdnych poplatkov sa môže realizovať iba v zákonom jasne a určite ustanovenom rozsahu a obsahu, musí súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vždy vyrubiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 66 eur a za dovolanie vo výške 132 eur (dvojnásobok bežnej sadzby),
29)
bez ohľadu na to, aká hodnota majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve je odvolaním napadnutá.
30)
4. Záver
Súdne poplatky a celkovo problematika trov konania stoja na okraji záujmu súdov, ktoré za omnoho dôležitejšie považujú meritórne rozhodovanie. To platilo aj pre rozhodovanie ústavného súdu, avšak prax priniesla nový pohľad na problematiku, keď ústavný súd musel konštatovať, že vyrubovanie súdnych poplatkov môže tiež významne zasiahnuť do práva na súdnu ochranu. Opakovane upozorňuje súdy, že
"ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom (na základe zákona) jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky (čl. 59 Ústavy SR)..."
31)
Druhou samozrejmou povinnosťou súdov je ukladať súdne poplatky v konkrétnom konaní rovnakou metodikou, čo súvisí s predvídateľnosťou ako základným princípom súdneho konania. Ako už bolo uvedené, súdna prax atakuje právo na súdnu ochranu strany konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z obidvoch týchto uhlov. Príspevok má ambíciu prispieť k zjednoteniu rozhodovania, a to do doby, kým zákonodarca nesprecizuje zákon o súdnych poplatkoch tak, aby nepripúšťal rozdielny výklad. Okrem zosumarizovania používaných možností a analýzy stavu de lege lata chce príspevok upriamiť pozornosť aj na ďalšie nesprávne aspekty rozhodovania - nesprávne poučenia v uznesení o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, vyrubovanie súdneho poplatku z podielu nadobudnutého stranou v rozpore s výslovným znením zákona alebo predlžovaním lehoty splatnosti súdneho poplatku ex post, ktorá je zákonom o súdnych poplatkoch ustanovená jednoznačne ako 3-dňová. Zostáva len veriť, že si tento článok nájde cestu k tým sudcom a vyšším súdnym úradníkom, ktorí vyrubujú poplatky ex ante a ex postv konaniach o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a uľahčí im vydávanie rozhodnutí. Tiež môže pomôcť advokátom, ktorí s informáciami v ňom obsiahnutými môžu lepšie chrániť záujem klienta, či už pred všeobecnými súdmi, alebo v prípade potreby až pred ústavným súdom. A v každom prípade je námetom do diskusie pre právnu teóriu.
1) Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2017 z 31.1.2018.
2) Súdy ale dokážu zmiešať pri rozhodovaní aj dva úplne rozdielne inštitúty - náhradu trov konania a platenie súdneho poplatku - napríklad Okresný súd Veľký Krtíš v rozsudku pod sp. zn. 12 Pc 20/2017-746 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 13 CoP 7/2021) uviedol, že "Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný súd Veľký Krtíš, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % od žalobcu a v rozsahu 50% od žalovanej..." s odôvodnením, že pokiaľ ide o trovy štátu, okresný súd posudzoval, v akej miere sa majú jednotlivé strany sporu na trovách Slovenskej republiky podieľať, pričom dospel k záveru, že v situácii, keď je pomer úspechu/neúspechu strán sporu v konaní rovnaký, je potrebné zaviazať ich na nahradenie trov štátu v rovnakom rozsahu, preto výrokom VII. rozsudku okresný súd priznal Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% od žalobcu a 50% od žalovanej.
3) Napríklad nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10.2.2011 (uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2011), sp. zn. IV. ÚS 262/2018 z 20.6.2018 alebo sp. zn. I. ÚS 629/2017 z 31.1.2018.
4) Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch.
5) Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch.
6) Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
7) Ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.
8) Ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.
9) Napríklad uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8 C 24/2021-63 z 9.7.2021.
10) Ustanovenie § 362 ods. 3 CSP.
11) Ustanovenie § 254 CSP.
12) Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2010z 10.2.2011: "V súvislosti s konaním na dovolacom súde vznikne poplatková povinnosť za vyporiadanie BSM (ako povinnosť ,ex post') v podstate iba v prípadoch, ak Najvyšší (dovolací) súd SR zmení napadnuté rozhodnutie. V ostatných prípadoch (odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či zastavenia) poplatková povinnosť v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká."
13) Ustanovenie § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch.
14) Okresný súd Bratislava II sp. zn. 11 C 167/2010 z 20.10.2016.
15) "Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne."
16) Ustanovenie § 8 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.
17) V tejto súvislosti potom ťažko pochopiť výrok rozsudku Okresného súdu Prešov (potvrdeného Krajským súdom Prešov) sp. zn. 11 C 55/2019-278 z 19.11.2021: "Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva 21,9 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Prešov."
18) A aj písmeno d) týkajúce sa viacerých dedičov.
19) "Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne."
20) Napríklad Okresný súd Bratislava III v rozhodnutí pod sp. zn. 13 C 286/2005: "Súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku 4 393,50 eur (3% z hodnoty podielu, ktorý jej bol prikázaný 146 461,18 eur)."
21) Napríklad Okresný súd Námestovo v rozhodnutí pod sp. zn. 11 C 10/2018.
22) Napríklad Okresný súd Galanta v rozhodnutí pod sp. zn. 35 C 2/2018: "O poplatkovej povinnosti súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch tak, že žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie [položka 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov] vo výške 3 % z predmetu konania (z hodnoty vyporiadavaného BSM vo výške 125 333,19 eur), t.j. vo výške 3 759,50 eur, a to každý v polovici, t. j. po 1 879,75 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia."
23) Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2021 z 28.1.2021.
24) Pozri PAVELKOVÁ, L. Náhrada trov konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. In Súkromné právo. 2022, č. 3.
25) Napríklad Okresný súd Bratislava III v stále neskončených konaniach pod sp. zn. 13 C 286/2005 a sp. zn. 14 C 98/2010.
26) "...Odvolávať sa na tieto závery pri výklade a aplikácii ustanovení zákona o súdnych poplatkoch(platného a účinného v rozhodujúcom období) nie je na mieste."
27) Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 261/2009 z 31.3.2010.
28) Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10.2.2011 (uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2011).
29) Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.
30) Ustanovenie § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch: "V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie."
31) Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 262/2018 z 20.6.2018.
Vydanie Súkromné právo 4/2022
