Autor v článku analyzuje problematiku identifikácie osoby držiteľa tovaru alebo deklaranta, čiže subjektu, s ktorým colné orgány po zaistení tovaru alebo po pozastavení jeho prepustenia komunikujú v súlade s predpismi upravujúcimi presadzovanie práv duševného vlastníctva a ktorý je, okrem iného, oprávnený vysloviť súhlas so zničením tovaru.
In the article, the author analyses issue of determination of the holder of the goods or the declarant, i. e., the subject who customs authorities after the detention of the goods or suspension of the release communicate with in accordance with intellectual property rights enforcement legislation, and who is, among other things, empowered to express his or her consent with the destruction of the goods.
ROHÁČEK, P.: Niekoľko poznámok k držiteľovi tovaru a deklarantovi pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi; Justičná revue, 73, 2021, č. 10, s. 1172 - 1182.
Pozorujúc neustály tlak na odstraňovanie administratívnych prekážok legitímneho obchodu je zrejmé, že orgány presadzujúce práva duševného vlastníctva sú v neľahkej pozícii. Na jednej strane sa na ne kladie požiadavka na rýchlosť konania a plynulosť prepravy tovaru, na druhej strane je nemenej kategorická požiadavka na bezpečnosť vnútorného trhu, výrobkov, zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, a v neposlednom rade na ochranu legitímnych záujmov držiteľov práv duševného vlastníctva.
Snahu európskeho normotvorcu nájsť kompromis medzi týmito požiadavkami reflektuje nariadenie č. 608/2013
1)
a jeho vykonávacieho nariadenie
2)
, zatiaľ čo v slovenskom právnom prostredí je to zákon č. 486/2013 Z.z.
3)
a jeho vykonávacia vyhláška
4)
. Národná legislatíva je v časti vzťahujúcej sa na tovar pod colným dohľadom len nadstavbou európskej úpravy. V časti týkajúcej sa opatrení na domácom trhu (vnútornom trhu v Slovenskej republike)
5)
možno hovoriť o analógii s európskou legislatívou.
6)
Colné orgány
7)
pri presadzovaní práv duševného vlastníctva komunikujú s dvoma skupinami osôb. Na jednej strane sú to držitelia práv, v už uvedených predpisoch označovaní ako oprávnené osoby, resp. držitelia rozhodnutia. Na druhej strane vystupujú deklaranti,
8)
resp. držitelia tovaru. Na strane držiteľov práv výkladové problémy nepozorujeme. V tomto článku sa však zameriame na problematiku určovania osoby, s ktorou colné orgány po zaistení tovaru alebo po pozastavení jeho prepustenia komunikujú ako s držiteľom tovaru alebo deklarantom.
1 Osoba, proti ktorej smeruje opatrenie colného orgánu na domácom trhu
Na domácom trhu je takou osobou držiteľ tovaru, ktorého definíciu zakotvuje zákon č. 486/2013 Z.z. Držiteľom tovaru je tu osoba (fyzická alebo právnická), ktorá vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, prepravuje alebo prechováva tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva alebo pri ktorom je podozrenie z porušovania tohto práva,
9)
t.j. osoba, ktorú viaže konkrétny a priamy vzťah k predmetnému tovaru.
Široko uplatniteľná definícia je v právnej praxi úspešne využívaná dokonca aj v prípadoch, keď je za držiteľa tovaru označený majiteľ skladu, v ktorom sa tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva fyzicky nachádza. Uvedená prax má oporu aj v rozhodovacej činnosti správnych súdov.
10)
V súčasnosti neevidujeme výkladové nedostatky, čo sa definície držiteľa tovaru zaisteného na domácom trhu týka.
2 Osoba, proti ktorej smeruje opatrenie colného orgánu pri tovare podliehajúcom colnému dohľadu
Iná situácia však nastáva v prípade opatrení pri tovare podliehajúcom colnému dohľadu.
11)
Tovar podlieha colnému dohľadu od momentu jeho vstupu na colné územie Európskej únie (ďalej aj "Únia") a trvá až do zmeny jeho colného statusu
12)
(najmä do momentu prepustenia do voľného obehu, kedy sa z tohto tovaru stáva tovar Únie).
Nariadenie č. 608/2013 a naň nadväzujúca tretia časť zákona č. 486/2013 Z.z.pracujú s pojmami "držiteľ tovaru" a "deklarant". Oba pojmy sú v predpisoch používané popri sebe ako alternatívy. Rovnako sú popri sebe uvádzané pojmy "zaistenie" a "pozastavenie prepustenia (tovaru)". Hoci to dotknuté predpisy čitateľovi nijako neobjasňujú, možno predpokladať, že s deklarantom má colný orgán komunikovať vtedy, ak došlo k pozastaveniu prepustenia tovaru, zatiaľ čo držiteľa tovaru colné orgány zisťujú v prípadoch, keď tovar podozrivý z porušenia práva duševného vlastníctva objavili a zaistili v iných situáciách v rámci výkonu colného dohľadu, nap