Akademická pôda je určená na vytvorenie optimálnych podmienok na podporu rozvoja vedy a výskumu v kombinácii s rozširovaním a sprostredkovaním nadobudnutých poznatkov prostredníctvom vzdelávania. Univerzity sa vždy spájali so šírením poznania. Samotný pojem univerzita (lat.
universitas
) sa od polovice stredoveku používal na označenie slobodných miest alebo
communia
považovaného za organizované orgány; odtiaľ použil John Salisbury aplikáciu tohto pojmu na spoločenstvo, zhromaždenie. Ak sa to aplikuje na štúdium, jednoducho to znamenalo spoločenstvo, komunitu, a časom sa pojem obmedzil na učené spoločenstvo. Neskôr epištolárnym uznaním spoločenstva pápežom alebo monarchom sa potvrdzovalo, že takéto spoločenstvá mali priznané určité privilégiá a právo na samosprávu, preto pojem "
universitas
"sa začal časom vykladať reštriktívne ako vzdelávacia inštitúcia.
1)
Originalita univerzít vychádzala predovšetkým z ich autonómie, resp. mala pôvod v priznaných "právach a privilégiách" učiteľov a študentov. S univerzitou je nerozlučne spätá nielen výchovnovzdelávacia činnosť, ale rovnako aj vedecko-výskumná činnosť. Veda sleduje dosiahnutie určitých hodnôt, cieľov, ktoré determinujú správanie vedcov a výskumníkov. Zrejme primárnym cieľom vedy a vedeckého výskumu je snaha o poznanie a pravdu, ktorá sa spája so snahou o spôsobilosť ju vysvetliť, preukázať, či využiť na riešenie praktických problémov jednotlivých vedných odborov. Akademická sloboda je demokratickým právom a základom pre kvalitné vzdelávanie, výučbu a výskum.
V slovenskej ústavno-správnej teórii máme minimum priestoru, venované analýze problematiky akademickej samosprávy, resp. označovanej aj ako vysokoškolská samospráva. Prvým zásadným východiskom, ktoré považujeme za podstatné v rámci tohto príspevku vymedziť, sú základné črty, charakteristika akademickej samosprávy. Vzhľadom na účel a pôvodný zámer vytvorenia konceptu akademickej samosprávy následne venujeme priestor dôležitosti rešpektovania základných prvkov akademickej samosprávy v legislatívnej úprave pre naplnenie akademickej slobody. Akademická sloboda sa nevyhnutne vie naplno realizovať len v podmienkach demokratického právneho štátu, ktorý vytvorí pre ňu predpoklady cestou neštátnej akademickej samosprávy. Ide o dva navzájom sa podmieňujúce a rešpektujúce, v konečnom dôsledku intenzívne prepojené, prvky - inštitút a základné právo na slobodu. Autori sa domnievajú, že ústavnoprávne a zákonné ustanovenie akademickej samosprávy sú nevyhnutným predpokladom pre jej reálne fungovanie nezávislé od štátu, a to v takom rozsahu ako to korešponduje s princípom decentralizácie a princípom subsidiarity, typicky uplatňovaných v demokratických a právnych štátoch.
Niekedy sa vedecké a spoločenské hodnoty dostanú do stretu. Keď sa tak stane, vyvstanú otázky ohľadne správy a kontroly vedy. Mali by vedci sami kontrolovať ich vlastnú prácu alebo by mala mať nejakú ich kontrolu v rukách spoločnosť? Akým veľkým množstvom kontroly nad vedou by mala spoločnosť disponovať? Hoci väčšina filozofov a vedcov nasleduje Francisa Bacona (1561 - 1626) a zastáva názor, že veda by mala slúžiť spoločnosti, niekoľko z nich sa posunulo za hranice tohto klišé s cieľom pochopiť presný vzťah medzi vedeckými a spoločenskými hodnotami. Jeden z možných spôsobov ako nahliadať na tento vzťah je prostredníctvom autonómie, pretože koncept autonómie stanovuje hranice pre samosprávu a vonkajšiu správu. Koncept autonómie zohráva dôležitú rolu v morálke, politickej aj sociálnej filozofii.
2)
Popri filozofii nemožno prehliadnuť uplatnenie konceptu samosprávy v koncepte materiálneho právneho štátu. Podľa M. Gajdošovej sa pri úvahách o princípe právneho štátu ako o súčasti materiálneho jadra ústavy a o právnom štáte a jeho materiálnom jadre - možno pristaviť pri samospráve. Záujmová samospráva je súčasťou nášho právneho poriadku. Nie je zakotvená v ústave, ale v jednotlivých zákonoch. Za ostatných 30 rokov predstavuje funkčnú súčasť nášho právneho prostredia. Záujmová samospráva predstavuje významný prvok pre demokratický a právny štát. Istým spôsobom predstavuje deľbu moci - v jednej vrstve - a je opodstatnená nielen historickými argumentmi, ale predovšetkým princípom subsidiarity.
3)
Samospráva je jednou z foriem realizácie verejnej správy a nevyhnutným predpokladom jej existencie v štáte, je demokratické štátne zriadenie. Systematické zaradenie akademickej samosprávy v rámci samosprávy nie je v Slovenskej republike teoreticky zjednotené. Akademická samospráva býva v podmienkach slovenskej teórie spravidla chápaná ako osobitný druh záujmovej samosprávy. Za predpokladu, že záujmová samospráva je spätá s určitou ľudskou činnosťou, potom možno záujmovú samosprávu rozlišovať na profesijnú samosprávu s povinným členstvom osôb určitej profesie a na samosprávu bez povinného členstva, ale štátom vytvorenými verejnoprávnymi korporáciami (hospodárske komory), a na akademickú samosprávu vysokých škôl.
4)
V teórii sa možno stretnúť aj s názormi, že akademickú samosprávu možno začleniť do subsystému samosprávy, a to popri záujmovej samospráve ako súčasť tzv. špeciálnej (ostatnej samosprávy).
5)
Podobne podľa L. Orosza sa historicky vyvinuli viaceré formy záujmových samospráv, kde medzi najvýznamnejšie a najdôležitejšie zaradil aj akademickú samosprávu. Podľa jeho slov akademická samospráva patrí k historicky najstarším formám záujmovej samosprávy, jej personálny základ tvoria učitelia a študenti vysokých škôl, jej obsah tvoria akademické slobody (sloboda akademickej pôdy), ale aj celý rad vrchnostenských oprávnení (prijímanie na vysoké školy, udeľovanie diplomov o absolvovaní vysokoškolského štúdia a pod.), ktoré sú realizované primárne prostredníctvom volených samosprávnych orgánov.
6)
Viacerí zahraniční autori (najmä českí autori) inklinujú k odlišovaniu, vyčleneniu akademickej samosprávy od samosprávy záujmovej a územnej.
7)
2 PÔVOD KONCEPTU AKADEMICKEJ SAMOSPRÁVY
Predstaviteľkou samosprávy, ktorej korene siahajú do stredoveku, je práve samospráva akademická. Vedeckú správu nemožno izolovať od správy univerzitnej, tak ako ich obe nemožno izolovať od správy spoločnosti v štáte. Správa ľudského sp
