Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej len "smernica") nadobudla účinnosť 16. decembra 2019. Členským štátom plynie dvojročná lehota na implementáciu opatrení v súlade so smernicou. Jej účelom je posilniť presadzovanie práva a politík únie v určitých oblastiach stanovením spoločných minimálnych noriem, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany osôb nahlasujúcich porušenia práva únie. Členské štáty Európskej únie môžu samozrejme prijať opatrenia, ktoré presahujú rámec minimálnych požiadaviek a rozširujú ochranu podľa vnútroštátneho práva.
Európska únia uznáva, že ochrana poskytovaná osobám nahlasujúcim porušenia práva v jej členských štátoch je momentálne roztrieštená a nejednotná. Štúdia vypracovaná na základe zadania Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť hodnotila vnútroštátne legislatívne rámce týkajúce sa nahlasovania porušení a dospela k záveru, že iba desať členských štátov (Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Malta, Holandsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) v súčasnosti zabezpečuje úplnú ochranu týmto osobám. V ostatných členských štátoch je ochrana iba čiastočná alebo sa vzťahuje len na konkrétne odvetvia alebo skupiny zamestnancov.
Cieľom smernice je posilniť právnu ochranu dostupnú pre všetky osoby, ktoré nahlasujú porušenia práva únie a zabezpečiť jej konzistentnosť v členských štátoch. Jej účelom je zabezpečiť spoločné minimálne štandardy pre:
-
kanály nahlasovania pre právne subjekty určitej veľkosti,
-
stupeň ochrany poskytovanej osobám, ktoré nahlasujú por