Možnosti využitia informačno-technických prostriedkov podľa Zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním

Vydáno: 38 minút čítania
Anotácia
Informačno-technické prostriedky predstavujú skupinu moderných, ofenzívnych a do garantovaných práv dotknutých osôb významne zasahujúcich inštitútov. Kým v rovine procesnej je ich právna úprava podrobovaná často pomerne ostrej kritike, neprocesná rovina naproti tomu často ostáva nepovšimnutá. Podmienky využitia informačno-technických prostriedkov sú pritom v mnohom veľmi podobné a podobný je aj účel a spôsob ich vyžitia s tým rozdielom, že v rovine procesnej vedú k preverovaniu existujúcich podozrení z trestnej činnosti, kým v rovine neprocesnej smerujú k odhaľovaniu latentnej kriminality a k ochrane najvýznamnejších záujmov Slovenskej republiky.
Annotation
Information and technical resources represent a group of modern, offensive and guaranteed institutions of significant interference. While at the procedural level their legislation is often subjected to quite sharp criticism, on the other hand, the non-procedural level often remains unnoticed. The conditions for using information and technical means are very similar in many respects, and the purposes and way of using them are similar, with the exception that in the procedural level they lead to the screening of existing criminal offenses, while in the non-procedural level they tend to detect latent crime and to protect the most important interests of the Slovak Republic.
Kľúčové slová
neprocesná rovina, informačno-technické prostriedky, účel použitia, oprávnené subjekty, rozsah použitia.
Key words
non-process plane, information and technical means, purpose of use, authorized entities, scope of use.1)
 
Úvod
Ustanovenia Zákona o ochrane súkromia upravuje možnosti a podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine presne vymedzeným druhom orgánov. V súvislosti s týmto zavádza legálnu definíciu toho, čo sa na tieto účely rozumie informačno-technickými prostriedkami. Zákonodarca exemplifikatívne vypočítava, že sú to najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajeným spôsobom s cieľom:
-
vyhľadávania, otvárania, skúmania a vyhodnocovania poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok,
-
získavania obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí vrátane odpočúvania telefónnej komunikácie,
-
vyhotovovanie obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových alebo iných záznamov.
Aj podľa tohto je vidieť, že v mnohom sa uvedená definícia približuje vymedzeniu informačno-technických prostriedkov v ustanoveniach Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len "Trestný poriadok"). Prirodzene, kým v rovine procesnej ide o využívanie zaisťovacích inštitútov, ktoré majú povahu dôkazných prostriedkov smerujúcich k získaniu relevantných informácií, v rovine neprocesnej je to súčasť širšej stratégie smerujúcej k odhaľovaniu latentnej časti kriminality. Tým je determinovaný jednak rozsah, ale aj špecifiká využívania informačno-technických prostriedkov v tejto neprocesnej línii, na podklade ustanovení Zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním.
Je zrejmé, že za informačno-technické prostriedky je teda možné považovať uvedené prostriedky a zariadenia a ich súbory, ktoré slúžia na konkrétny účel. Vyhľadávanie, otváranie, skúmanie a vyhodnocovanie poštových a iných zásielok, získavanie obsahu správ, ktoré sa prenášajú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí vrátane telefonickej komunikácie, a aj vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových a iných záznamov predstavuje konkrétnu činnosť, ktorá sa za pomoci týchto prostriedkov realizuje. Vzhľadom na to, že využitie tejto špeciálnej techniky na uvedené účely je priamo nevyhnutné, aj tieto činnosti sa zvyknú (podľa povahy a označenia používanej techniky) označovať za informačno-technické prostriedky.
 
1. Spôsob a účel použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine
Zákonná (legálna) definícia sama predkladá spravodajské, utajené použitie informačno-technických prostriedkov na uvedené účely. Dotknuté osoby nemajú v čase ich použitia vedomosť o tom, že takto špeciálne skonštruovaná technika sa vo vzťahu k nim alebo vo vzťahu k ich činnosti využíva. To je priamo zákonný základ, od ktorého sa odvíja očakávaný prínos použitia informačno-technických prostriedkov, teda získanie objektívnych, neskreslených, záujmami tretích osôb nepozmenených informácií a poznatkov. Za pomoci špeciálne skonštruovanej techniky - informačno-technických prostriedkov je možné vyhľadávať, otvárať, skúmať a vyhodnocovať obsah poštových a iných dopravovaných zásielok.
Čiastočne kriticky možno uviesť, že hoci samotné tieto prostriedky sa označujú ako prostriedky informačno-technické, svojou povahou ide len o konkrétnu činnosť, ktorá sa realizuje prostredníctvom osobitne skonštruovanej techniky, ktorá ma povahu informačno-technických prostriedkov. Preto aj uvedené činnosti sa označujú ako informačno-technické prostriedky, hoci priamo takúto povahu nemajú resp. toto ich označenie sa odvodzuje od techniky, ktorá sa na tieto účely využíva.
V tejto súvislosti sa poštovou zásielkou, ktorú je možné takto vyhľadávať, následne otvoriť, skúmať jej obsah a vyhodnocovať, sú akékoľvek oznámenia v písomnej forme alebo iné veci, ktoré majú byť dodané adresátovi a ktoré sú označené adresou adresáta. Poštové zásielky vyberá a následne distribuuje poštový podnik podľa poštových podmienok. Poštovou zásielkou však nie je len listová zásielka (najmä korešpondencia, reklamná zásielka alebo slepecká zásielka), ale sú to aj všetky balíky, periodické zásielky a taktiež aj poštové poukazy. Okrem takto vymedzených poštových zásielok, ktoré sú na prepravu podané a ďalej distribuované poštovým podnikom, to však môžu byť aj všetky ďalšie zásielky, ktoré sú podané na prepravu a je možné ich prepravovať a následne doručovať konečnému adresátovi prostredníctvom iných doručovateľov. Je to v podstate každá zásielka, ktorá je podaná na prepravu, ktorú je možné prepravovať a doručovať adresátovi. 2)
Korešpondencia je oznámenie v písomnej forme na akomkoľvek druhu fyzického média, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú na ňom alebo na obálke. Korešpondenciou je aj účet, faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého ob

Související dokumenty

Súvisiace články

Trestnoprávna ochrana spoločnosti pred terorizmom – český a slovenský pohľad
Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi
Perspektivy a východiska posílení mandátu Europolu
Rýchlosť trestného konania a dokazovanie
Právo nebyť stíhaný a (ne)existencia opravného prostriedku
Na rozmedzí medzi zákonnosťou väzby a nestrannosťou sudcu v trestnom konaní
Zkoumání trestní politiky
Niektoré aspekty legality odpočúvania
Spravodlivý trest
Trestnoprávna vina a zahladenie odsúdenia
Ústavný rozmer slovenského trestného práva ako súčasti európskeho právneho priestoru.
Uplatňovanie zásady ne his in idem.
System trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie).
Páchateľ hospodárskej trestnej činnosti
Inštitút agenta a jeho využitie na účely dokazovania korupcie
Hospodárska súťaž a jej ochrana v trestnom práve
Teoretickohistorický pohľad na prezumpciu neviny v trestnom konaní
K niektorým aspektom účinnej ľútosti v nadväznosti na program leniency
Genéza európskeho zatýkacieho rozkazu a proces jeho implementácie v Slovenskej republike
Príkaz na zaistenie dôkazov v Európskej únii

Súvisiace predpisy

Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokoly na tento Dohovor nadväzujúce