Záložné právo na podnik ako špecifický predmet záložného práva v právnom poriadku SR

The aim and purpose of this contribution is to inform the reader about the specificities the parties to legal relations must deal with when establishing, creating and exercising the lien on the enterprise. Slovak legislation is sufficiently flexible and provides a wide field for contractual autonomy of the parties with respect to the means of the exercise of the lien. While in the laws of developed countries this institute has a long tradition, under the Slovak law the lien on the enterprise can be established from 1 January 2003, when the amending act to the Civil Code entered into force and significantly affected the whole legal regulation of the lien in Slovak private law. The amending act is based on the Model Law on Secured Transactions developed by the European Bank for Reconstruction and Development.

Ústavné zakotvenie občianskych práv a slobôd, rozvoj súkromného podnikania a vlastníctva, ako aj postupný vznik trhového hospodárstva po roku 1989 kládli nové nároky na občianske právo. Občiansky zákonník do 1. januára 1992 neobsahoval všeobecnú právnu úpravu vecných práv na cudzie veci, vrátane záložného práva. Výnimkou bol len § 495 ods. 1 dovtedy platného Občianskeho zákonníka, ktorý pripúšťal vznik záložného práva len zo zákona. Záložné právo nemohlo vzniknúť ani zmluvou, ani z iného právneho dôvodu. Novela Občianskeho zákonníka zákonom č.509/1991 Zb. odstránila tento nedostatok a preberala úpravu záložného práva obsahovo zhodne s občianskym zákonníkom z roku 1950.²⁾ Predmetom záložného práva v zmysle tejto novely mohlo byť v podstate všetko, čo mohlo byť predmetom občianskoprávnych vzťahov - veci hnuteľné, nehnuteľné, pokiaľ to povaha veci pripúšťala, tiež práva alebo iné majetkové hodnoty, ako aj byty alebo nebytové priestory.³⁾ Uvedená novela však nezakotvila priamo do ustanovení Občianskeho zákonníka osobitný predmet záložného práva, akým podnik alebo jeho časť nepochybne je. Predmetom záložného práva mohli byť len samostatné majetkové hodnoty patriace podniku (jednotlivé hnuteľné veci, nehnuteľné veci, práva na ochranné známky), ale nie podnik alebo jeho časť ako celok.

Rozsiahlu reformu záložného práva v právnom poriadku SR priniesla až novela Občianskeho zákonníka zákonom č.526/2002 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2003. Ukázalo sa, že dovtedy platná právna úprava záložného práva bola neefektívna a nedostatočná. Cieľom reformy záložného práva bolo vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Efektívna právna úprava záložného práva veriteľovi, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, prináša istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Istota veriteľa nielen pozitívne ovplyvňuje veriteľa v jeho rozhodovaní o poskytnutí úveru, ale aj umožňuje poskytovať úver lacnejšie než v prípade nezabezpečenej pohľadávky.⁴⁾ Pri reforme záložného práva sa vychádzalo z potreby, aby záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, ako aj z potreby zaviesť aj neposesórne záložné právo,⁵⁾ systém evidencie záložného práva, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby záložné právo umožňovalo veriteľovi zo zálohu čo najskôr uspokojiť svoje nároky.⁶⁾

Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu záložného práva⁷⁾ s výnimkou záložného práva na obchodný podiel. Aj v obchodnoprávnych vzťahoch sa preto využije subsidiárna úprava záložného práva v Občianskom zákonníku, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu V ustanoveniach § 151a až 151me OZ je obsiahnutá právna úprava záložného práva, ktorá v súčasnosti platí pre celú oblasť súkromného práva.

Právna povaha záložného práva je do dnešného dňa sporná. Ak je jeho predmetom vec, považuje sa za vecné právo, v ostatných prípadoch (ak je jeho predmetom právo alebo iná majetková hodnota) sa považuje skôr za záväzkové (obligačné) právo. Občiansky zákonník považuje záložné právo (), bez ohľadu na to, čo je jeho predmetom, za vecné právo na cudziu vec. Záložné právo má charakter absolútneho právo rovnako ako vlastnícke právo, a teda pôsobí voči každému nadobúdateľovi zálohu (§ 151h ods. 1 OZ). Záložné právo má zásadne