Súčasná právna úprava popieracích trestných činov v Slovenskej republike a niektoré výhrady voči nej

V článku sa autor zaoberá právnou úpravou popieracích trestných činov v Slovenskej republike v kontexte jej poslednej zmeny z roku 2009. V prvej časti článku ju analyzuje a opisuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla. V druhej časti článku sa zaoberá niektorými výhradami proti súčasnej právnej úprave vrátane nesplnenia zásady zákonnosti, jej nadbytočnosťou či nejasným vplyvom na potláčanie kriminality a extrémizmu. V závere konštatuje, že viaceré z týchto výhrad sú dostatočne vážne na to, aby spochybnili súčasnú právnu úpravu.

Popieracie trestné činy sú také, pri ktorých súčasťou objektívnej stránky skutkovej podstaty je popieranie istej skutočnosti. Trestné činy tohto typu sú v Slovenskej republike legislatívne zakotvené v Trestnom zákone od roku 2001.¹⁾ Významnú zmenu právnej úpravy, po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke, znamenala jeho novelizácia zákonom č.257/2009 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2009. Táto kompletne nahradila predchádzajúcu právnu úpravu. Novela však bola predmetom kritiky z viacerých strán, pričom jednou z hlavných námietok bolo, že nespĺňa zásadu zákonnosti - nie sú v nej jasne vymedzené činy, ktoré je zakázané popierať. Tento článok sa zaoberá jednak analýzou súčasnej právnej úpravy, jednak niektorými výhradami, ktoré voči nej možno vzniesť.

Predchádzajúca právna úprava popieracích trestných činov bola veľmi stručná a strohá: podľa nej mal byť trestaný ten, kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust (resp. pred rokom 2006 zločiny fašizmu a iného podobného hnutia). Súčasná právna úprava je omnoho rozsiahlejšia a čo do výrazových prostriedkov, sofistikovanejšia.

Súčasná právna úprava predstavuje prevzatie "budúcich záväzkov" Slovenskej republiky z dvoch dokumentov: . Zatiaľ ani jeden z týchto dokumentov Slovenskú republiku nezaväzuje, ale prebratie záväzkov z nich zákonodarca očakáva.²⁾

Zjednodušene povedané, zakázané popierať je v zásade tie činy, ktoré podľa príslušných medzinárodných dokumentov sú klasifikované ako genocídium, zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti (teda nielen holokaust). Trestné je jednak ich verbálne, resp. aj iné verejné, popieranie (ďalej len "verejné popieranie"), ale tiež popieranie formou výroby, šírenia a prechovávania materiálov, na ktorých je toto popieranie zachytené (tzv. extrémistických materiálov - ďalej len "popieranie extrémistickým materiálom"). Oboje je ale trestné len za istých podmienok. Každá z foriem popierania má zároveň čiastočne odlišne vymedzené činy, ktoré je zakázané touto formou popierať.³⁾

Pre pochopenie súčasnej právnej úpravy je teda potrebné objasniť si

Právna úprava je obsiahnutá v § 130, ods. 8 a 9, § 422a, § 422b, § 422c a § 424a Trestného zákona.

Súčasný trestný zákon už nenarába s pojmom "holokaust". Zákonodarca sme