Nehnuteľnosť

Úvod Hľadanie odpovede na otázku, či je súdny exekútor oprávnený viesť (vykonávať) exekúciu predajom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti za stavu, keď: - na nehnuteľnosti viazne zmluvné záložné právo...

§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka§ 149a Občianskeho zákonníka§ 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné rozumieť nielen uzavretie takejto dohody, ale i podanie návrhu na vklad na jej základe v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2 Sžrk 5/2020

Spoluvlastníctvo predstavuje jeden z klasických inštitútov vecného práva, napriek tomu niektoré aspekty jeho normatívnej úpravy sú v odbornej spisbe reflektované len pomerne chabo. V príspevku analyzujeme normatívnu reguláciu práva spoluvlastníka na sprístupnenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorej účastníkom sám nebol, zo zbierky listín katastra nehnuteľností. Našej pozornosti neuniká ani problematika podmienok a rozsahu práva spoluvlastníka na sprístupnenie údaja o cene spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorej účastníkom nebol.  

SKUTKOVÝ STAv Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej 10. novembra 2016. Žalobkyňa v žalobe označila za žalovaných záložnú veriteľku (banku), dražobníka (subjekt, ktorý organizoval dobrovoľnú...

SKUTKOVÝ STAv Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť oplotenie medzi ich pozemkami (konkretizovanými v žalobe). Na odôvodnenie svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že oplotenie, odstránenia...

Článok sa zaoberá zabezpečením budúcej pohľadávky záložným právom k nehnuteľnosti. V právnej teórii a praxi sa možno stretnúť s dvomi rozličnými prístupmi k otázke okamihu vzniku záložného práva zabezpečujúceho budúcu pohľadávku, pričom rozpornosť týchto prístupov vychádza predovšetkým z odlišného ponímania zásady akcesority. Autorka v článku prezentuje názor, že na zásadu akcesority v tomto kontexte nemožno nazerať „čiernobielo“, a teda že sa buď absolútne uplatňuje alebo neuplatňuje. V prípade zabezpečenia budúcich pohľadávok určitého druhu si kladie otázku, či je to v zmysle právnej úpravy de lege lata vôbec možné. The paper deals with the securing of a future claim by lien on real estate. In legal theory and practice, two different approaches can be encountered to the question of the moment of the creation of the lien securing the future claim, while the contradiction of these approaches is based primarily on a different understanding of the principle of accessory. In the paper, the author presents the opinion that the principle of accessory cannot be seen as “black and white” in this context, and that it is either absolutely applied or not applied. In the case of securing future claims of a certain type, the author asks herself whether it is at all possible under de lege lata legislation.

„45.1. ... podstatným dôvodom na eventuálny odklon od striktného uplatňovania zásady „nemo plus iuris“ musí byť výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť nadobúdateľa s následkom jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou princípu materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy ústavne súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu konajúci senát ústavného súdu úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však k tejto otázke pristupuje zdržanlivo. 47. ... v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Materiálna publicita údajov katastra je teda de lege lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený. 53. Možnosti dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnej veci od nevlastníka aj v čase podania žaloby v slovenskom právnom poriadku existovali, (....) ale na skutkové okolnosti veci sťažovateľov sa ani jedna z nich nevzťahovala. Rovnaká úprava je platná dosiaľ, pričom jednotlivé výnimky sú explicitne vymedzené jednoznačne formulovanou právnou normou. Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že de lege lata vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať.“

Právna úprava nadobúdania vlastníctva nehnuteľností pri ich zmluvnom prevode de lege lata vyvolala mnohé polemiky, pričom jej nedostatky boli nielen v českej, ale aj našej odbornej literatúre pomerne dôkladne popísané a diskutované. Je dnes sotva sporné, že táto právna úprava vyžaduje určité upresnenia a najmä doplnenie právnej úpravy vo vzťahu k nadobúdaniu vlastníctva nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, a vo vzťahu k nadobúdaniu nehnuteľností od nevlastníka, resp. od osoby, ktorá nie je oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať. Návrh novely Občianskeho zákonníka z októbra 2018 predstavuje pokus o precizovanie právnej úpravy nadobúdania vlastníctva nehnuteľností pri ich zmluvnom prevode, no v niektorých smeroch sa javí byť nie dostatočne dôsledný a v iných smeroch je vhodnosť zvoleného riešenia diskutabilná

Jedným z oprávnení vlastníka veci je jeho právo s vecou nakladať. Toto oprávnenie vlastníka veci však môže byť obmedzené, a to napríklad predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením, ktorým súd nariadil zákaz nakladať s vecou. V aplikačnej praxi nie sú výnimočné prípady, keď je práve predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením súdu zakázané vlastníkovi nehnuteľnosti, resp. osobe, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník nehnuteľností, nakladať s nehnuteľnosťou - takéto predbežné opatrenie súdu mohlo byť, resp. takéto neodkladné opatrenie súdu môže byť nariadené v období medzi uzatvorením určitej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou, a rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tiež môže byť nariadené ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou. Autor analyzuje dôsledky nariadenia predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Osobitnú pozornosť venuje autor právnemu názoru, ktorý zaujal vo veci dôsledkov porušenia zákazu vyplývajúceho z takéhoto predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu vo vzťahu k platnosti zmluvy, ktorým bol tento zákaz porušený, veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to vo svojom rozsudku sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 z 27.4.2017.

  K OTÁZKE, ČI MOŽNO DAROVANIE NEHNUTEĽNOSTI ZO STRANY DLŽNÍKA PODRADIŤ POD ZNAKY ZÁKLADNEJ SKUTKOVEJ PODSTATY TRESTNÉHO ČINU POŠKODZOVANIA VERITELA V aplikačnej praxi je sporné, či možno konanie dlžníka, ktorým...

Aj keď inštitút "katastrálnej" plomby patrí popri inštitútoch vkladu, záznamu, poznámky a opravy chyby v katastrálnom operáte k najdôležitejším inštitútom v rámci právnej úpravy katastra nehnuteľností, odborná literatúra vzťahujúca sa na tento inštitút je mimoriadne skromná. V predmetnom príspevku autor poukazuje na niektoré nepresnosti a nedostatky v právnej úprave inštitútu "katastrálnej" plomby de lege lata. Osobitnú pozornosť venuje otázke možnosti zrušenia plomby v prípadoch, keď okresný úrad, katastrálny odbor, zistí, že na základe predloženej verejnej listiny alebo inej listiny záznam nie je možné vykonať, a nedostatky, ktoré bránia možnosti vykonania záznamu, neboli v primeranej lehote ustanovenej okresným úradom, katastrálnym odborom, odstránené.

  ZSP 19/2018 Rodinný dom čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky § 123, § 124 a § 415 Občianskeho zákonníka § 47 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o...

Druhý z manželov nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého v dôsledku dovolania sa (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú ako predávajúci uzavrel len jeden z manželov.

Predmetom toho príspevku je analýza stanovísk Najvyššieho súdu SR k otázke možnosti zriadenia vecného bremena pôsobiaceho na strane oprávneného in personam v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená. Prikláňame sa k záveru, že vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam je možné zriadiť aj v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená, a na podporu tohto záveru poukazujeme, okrem iných, na skutočnosť, že obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je odlišný od obsahu vlastníckeho práva a že vo viacerých zahraničných právnych úpravách je už zásada "nulli res sua servit" (t. j. zásada, podľa ktorej "nikomu neslúži vlastná vec") prekonaná.

Problematika nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v intenciách súčasnej právnej úpravy v slovenskej republike - 3. časť JUDr. Adam Nociar Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (Dokončenie z predchádzajúceho...

Ak listinu o právnom úkone vyhotovili fyzické alebo právnické osoby (účastníci právneho úkonu) samostatne, tzv. "súkromná" listina, je pre splnenie podmienky, aby išlo o spôsobilú listinu na zápis do katastra nehnuteľností prostredníctvom elektronického vkladového konania nevyhnutné, aby takúto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpísali účastníci právneho úkonu svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom, navyše čo sa týka prevodcu, tak zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou. Ak však listinu o právnom úkone (zmluvu) vyhotovil notár vo forme notárskej zápisnice alebo advokát vo forme autorizovanej zmluvy, tak postačuje, ak túto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpíše konkrétny vyhotoviteľ (notár alebo advokát) svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom. Takáto listina o právnom úkone v elektronickej podobe opatrená zaručeným elektronickým podpisom konajúcej osoby (resp. osobou oprávnenou na spísanie a vydanie listiny o právnom úkone) je spôsobilou listinou na zápis práva do katastra nehnuteľností. Nevyhnutnou skutočnosťou na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní fyzickou, resp. právnickou osobou, notárom alebo advokátom je udelenie plnomocenstva, ktoré musí byť prílohou v elektronickej podobe k elektronickému návrhu na začatie konania o povolení vkladu. Plnomocenstvo musí byť podpísané konajúcou osobou (splnomocniteľom), pričom pri elektronickej forme sa vyžaduje, aby plnomocenstvo bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a v prípade prevodcu, zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, inak ide o absolútne neplatný jednostranný právny úkon. Ak účastníci právneho úkonu majú v úmysle uskutočniť vkladové konanie elektronickou formou, no nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom, je, podľa názoru súdu, možné na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní udeliť plnomocenstvo v písomnej forme notárovi, pričom opäť nie je rozhodujúce, kto listinu o právnom úkone vyhotovil. V takom prípade notár podľa okolností legalizuje podľa § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Notársky poriadok") podpis prevodcu na plnomocenstve, ďalej prostredníctvom vidimácie podľa § 57 Notárskeho poriadku notár osvedčí správnosť odpisu plnomocenstva a nakoniec vyhotoví z plnomocenstva v listinnej podobe plnomocenstvo v elektronickej podobe, ktoré môže výnimočne opatriť vlastným zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, čím dochádza k platnému a účinnému zastúpeniu účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní na základe plnomocenstva.

Súčasťou konkurzného konania je tzv. speňažovanie majetku, ktorého účelom je získanie peňažných prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Tento proces je priamo upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a zahŕňa tak speňažovanie hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí. Zákon dáva správcovi možnosť výberu spôsobu ako majetok speňažiť. Takúto voľnosť však správca konkurznej podstaty nemá v prípade nehnuteľného majetku, kde všeobecne platí, že nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu možno speňažiť len dražbou. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky, ktorými sa práve v tomto článku chcem venovať.

Autor v tomto príspevku poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka a niektorých ďalších právnych predpisov upravujúcich záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré aplikačnej praxi spôsobujú problémy, resp. ktorých interpretácia sa javí byť pomerne problematická. Osobitný dôraz kladie autor na právnu úpravu zriadenia a vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá patrí k podniku, a vo vzťahu k nehnuteľnosti ako zálohu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti. Predmetom výkladu autora je aj zriadenie a vznik záložného práva k nehnuteľnosti v súvislosti so zabezpečením budúcej pohľadávky či dohoda o zmene poradia záložných práv. Následne sa autor venuje niektorým aspektom výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam z katastra.