Delegácia obchodného vedenia a jej právne následky

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ") výslovne spomína pojem "obchodné vedenie" v rámci právnej úpravy spoločnosti s ručením obmedzeným, keď ustanovuje, že ¹⁾ Podľa zákona sa teda na jednotlivé rozhodnutia v množine rozhodnutí spadajúcich do obchodného vedenia vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny konateľov. Toto ustanovenie je jednostranne kogentné, t.j. spoločenská zmluva môže zákonný režim len sprísniť. Zákon však počíta aj s eventualitou, že rozhodnutia týkajúce sa obchodného vedenia bude prijímať iný orgán obchodnej spoločnosti. Obchodný zákonník umožňuje, aby spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti zverovali rozhodovanie o ďalších otázkach do pôsobnosti valného zhromaždenia²⁾ a aby si valné zhromaždenie atrahovalo určité právomoci iných orgánov v rámci štruktúry orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným,³⁾ čo sa nepochybne vzťahuje aj na právomoc rozhodovať o určitých otázkach spadajúcich do obchodného vedenia.

V rámci právnej úpravy kompetencií predstavenstva ako štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti sa Obchodný zákonník vyhýba použitiu pojmu "obchodné vedenie". Predstavenstvu zveruje právomoc riadiť spoločnosť a konať v jej mene,⁴⁾ resp. rozhodovať o všetkých záležitostiach spoločnosti.⁵⁾ Odlišné rozdelenie kompetencií v rámci obligatórne kreovaných orgánov je možné aj v akciovej spoločnosti, pokiaľ tak výslovne ustanovuje Obchodný zákonník alebo tak určujú stanovy.

Aj keď Obchodný zákonník používa rôzne pojmy na pomenovanie pôsobnosti štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným (k čomu môžeme mať výhrady z hľadiska legislatívnej techniky a legislatívnych pravidiel vlády) a v súvislosti s predstavenstvom pojem "obchodné vedenie" zákon nepoužíva, nevidíme dôvod rozlišovať v rozsahu kompetencií štatutárnych orgánov a pojmy "obchodné vedenie", "riadenie spoločnosti" a "rozhodovanie o všetkých záležitostiach spoločnosti" budeme považovať za ekvivalentné, keďže je nepochybné, že dané pojmy sa prekrývajú a smerujú k popísaniu rovnakej činnosti.

Keďže právna úprava kompetencií štatutárnych orgánov je len rámcová, je nevyhnutné skúmať, ako je obchodné vedenie interpretované v judikatúre a doktríne. Lepšiu predstavu o obsahu daného pojmu tiež možno získať zisťovaním, ktoré konkrétne činnosti sú v aplikačnej praxi pod daný pojem zaraďované.

Pri hľadaní uspokojivej charakteristiky obchodného vedenia vychádzame z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 25. augusta 2004, sp. zn. 29 Odo 479/2003, kde je obchodné vedenie definované ako ⁶⁾ Najvyšší súd ČR preberá túto definíciu z odbornej literatúry,⁷⁾ pričom sa jej vo svojich rozhodnutiach pridržiava opakovane,⁸⁾ a túto istú definíciu možno nájsť aj v odôvodneniach rozhodnutí súdov nižších stupňov.⁹⁾

V inom rozhodnutí Najvyšší súd ČR charakteristiku obchodného vedenia rozvíja. Za obchodné vedenie považuje organizáciu a riadenie podniku, ktorý patrí spoločnosti, riadenie zamestnancov a rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach (ako je napr. zásobovanie, odbyt, reklama a pod.) a rozhodovanie o podnikateľských zámeroch. Zároveň však pridáva aj negatívne vymedzenie, a z pojmu obchodné vedenie vylučuje právne úkony, ktoré v mene spoločnosti uzatvára štatutárny orgán s tretími osobami, a tiež tie činnosti, ktoré smerujú k výkonu práv spoločníkov a nedotýkajú sa každodennej podnikateľskej činnosti spoločnosti (ako je napr. zvolanie valného zhromaždenia, vedenie zoznamu spoločníkov a pod.).¹⁰⁾

V neskoršom prípade Najvyšší súd ČR konštatoval, že povinnosti generálneho riaditeľa zabezpečovať kontrolnú a riadiacu činnosť spoločnosti, rozhodovať o všetkých záležitostiach spoločnosti okrem tých, ktoré sú zverené valnému zhromaždeniu alebo predstavenstvu, riadiť, kontrolovať a organizovať činnosť spoločnosti v súlade s finančným plánom spoločnosti, zabezpečovať a pripravovať podklady pre rokovanie predstavenstva a dozornej rady, predkladať návrhy na prijatie, zmenu alebo zrušenie organizačných noriem, finančných plánov, plánov investícií, rekonštrukcií, modernizácií a opráv, prijímať vedúcich zamestnancov do pracovného pomeru a ukončovať ich pracovný pomer, komunikovať so štátnymi a správnymi orgánmi, médiami, zaisťovať styk s verejnosťou, zodpovedať za účelné hospodárenie s majetkom spoločnosti, prerokovávať s odbornými riaditeľmi ich úlohy vrátane hodnotenia ich výsledkov sa zhodujú s činnosťou, ktorá by mala byť vykonávaná v rámci funkcie predsedu predstavenstva, teda člena štatutárneho orgánu.¹¹⁾

Najvyšší súd SR pristupuje k pojmu "obchodné vedenie" obdobne ako české všeobecné súdy. Počiatočné, azda až príliš extenzívne vymedzenie obchodného vedenia ako spresňuje a zdôrazňuje, že ide o "¹²⁾ V podstate tým akceptuje rozhodnutie krajského súdu v tej istej veci, kde krajský súd vymedzuje obchodné vedenie ako ¹³⁾

Názory odbornej literatúry sa od rozhodovacej činnosti súdov veľmi nelíšia. Napríklad Pihera sa priklonil k záveru, že pod obchodným vedením sa dá rozumieť akákoľvek činnosť či funkcia, ktorá v sebe zahŕňa právomoc rozhodovať v oblasti riadenia podniku obchodnej spoločnosti.¹⁴⁾ Patakyová pod pojem "obchodné vedenie" zahŕňa rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o otázkach vnútornej prevádzky podniku, o podnikateľskom zámere a pod.¹⁵⁾

Možno si všimnúť, že prístup k pojmu "obchodné vedenie" je naprieč súdnymi rozhodnutiami pomerne konzistentný. Súdy aj doktrína sa v zásade zhodujú na základných zložkách obchodného vedenia, a pod pojem "obchodné vedenie" zaraďujú rozhodovanie o podnikateľskom zámere obchodnej spoločnosti, organizovanie podnikateľskej činnosti a operatívne riadenie podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na fakt, že riadiaca činnosť je predmetom samostatného vedného odboru - manažmentu, považujeme tiež za vhodné konfrontovať prístup právnej vedy a judikatúry s definíciami manažmentu (ako praktickej činnosti vykonávanej manažérmi). Napríklad Henry Fayol, mnohými považovaný za otca modernej teórie manažmentu, napísal: ¹⁶⁾ George R. Terry charakterizoval manažment ako ¹⁷⁾

Na prvý pohľad je zrejmé, že definície právnikov aj definície odborníkov z oblasti manažmentu smerujú k popísaniu rovnakej činnosti, ktorá zahŕňa plánovanie, organizovanie, rozhodovanie a kontrolovanie so zámerom naplniť vopred stanovené ciele. V prípade obchodných spoločností vykonávajúcich podnikateľskú činnosť týmito cieľmi môže byť rast spoločnosti, ziskov, podielu na trhu, prípadne zachovanie existencie spoločnosti. Pojmy "obchodné vedenie spoločnosti" a "manažment" môžeme považovať za synonymá.

Na základe uvedeného nemáme dôvod spochybňovať definíciu poskytnutú odbornou literatúrou a prebratú Najvyšším súdom ČR. Treba však upozorniť na to, že táto definícia (podobne ako väčšina slovenských a českých právnických definícií) opomína zložku kontroly ako imanentnej súčasti obchodného vedenia,¹⁸⁾ čo vnímame ako nedostatok. .

V prvej časti sme dospeli k záveru, že obchodné vedenie spoločnosti má štyri základné zložky, a to strategickú, operatívnu, organizačnú a kontrolnú. Popri týchto zložkách manažérskej činnosti tiež môžeme rozoznávať viaceré oblasti manažmentu, ako sú napríklad ľudské zdroje, financie, marketing či technológie a inovácie. Činnosť vo všetkých týchto oblastiach treba naplánovať, organizovať, operatívne riadiť a kontrolovať jej výkon alebo zabezpečovanie jej výkonu a zároveň treba zabezpečiť ich synergiu za účelom splnenia stanovených cieľov.

Štatutárny orgán je primárnym nositeľom obchodného vedenia, ktorý toto oprávnenie získal priamo od "majiteľov spoločnosti", spoločníkov alebo akcionárov. Ako predstaviteľ najvyššieho manažmentu obchodnej spoločnosti nesie zodpovednosť za výkon podnikateľskej činnosti a celkový chod spoločnosti. Zo zákona má oprávnenie určovať stratégiu, ktorej napĺňanie je podmienené právomocou rozhodovať o všetkých otázkach týkajúcich sa výkonu podnikateľskej činnosti.¹⁹⁾ Samozrejme, nie je reálne očakávať, že všetky rozhodnutia týkajúce sa podnikateľskej činnosti budú prijímané na najvyššej úrovni.²⁰⁾ Centralizácia všetkých rozhodovacích právomocí by bola vo väčšine prípadov veľmi neefektívna až nemožná.²¹⁾

Aby štatutárny orgán postupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, vo väčšine prípadov bude povinný (v rámci organizačnej zložky obchodného vedenia) vytvoriť riadiacu štruktúru spoločnosti, ktorá bude zabezpečovať efektívny výkon podnikateľskej činnosti, t.j. štatutárny orgán musí zveriť určité úlohy a delegovať určité právomoci na manažérov nižších stupňov, ako sú napríklad rôzni odborní riaditelia či iní vedúci zamestnanci.²²⁾ Akonáhle sú niektoré činnosti delegované, štatutárny orgán ich prestáva vykonávať osobne (t.j. prestáva rozhodovať o jednotlivých otázkach), nastupuje však jeho povinnosť kontrolovať nižší manažment a zodpovedá za vhodnosť nastavenia rozhodovacích procesov v korporácii a výberu osôb, ktorým sú jednotlivé úlohy zverené.

Delegácia manažérskej činnosti na nižšie stupne manažérov je v obchodnej spoločnosti replikovaná. Aj manažéri nižšieho stupňa - vedúci zamestnanci môžu v rámci svojej pracovnej náplne organizovať a riadiť činnosti vo zverenom úseku. Nižšie stupne manažmentu majú vo svojej podstate obdobné povinnosti ako najvyšší stupeň - štatutárny orgán, ich oprávnenie je však len odvodené od právomocí štatutárneho orgánu, a teda nižší manažéri sú v rôznej miere limitovaní vo svojej voľnej úvahe, ako dosiahnuť stanovené ciele. Nadriadený orgán alebo vedúci zamestnanec sa nezbavuje povinnosti kontrolovať, či nižší manažment vykonáva svoju činnosť odborne, lojálne a v súlade s právnymi aj vnútropodnikovými normami a danými pokynmi. Rozsah právomocí nižšieho manažmentu závisí od miery hierarchizovanosti a centralizovanosti rozhodovacích procesov v konkrétnej spoločnosti.²³⁾

Takto chápané kompetencie štatutárneho orgánu sa nepochybne zhodujú i s vyjadrením v akademickom projekte European Model Company Act (EMCA), podľa ktorého je štatutárny orgán zodpovedný za obchodné vedenie spoločnosti.²⁴⁾ Z tejto formulácie jednoznačne vyplýva, že štatutárny orgán nemusí osobne vykonávať každodenné riadenie spoločnosti, je zaň však zodpovedný.

Štatutárny orgán nepochybne nemôže delegovať obchodné vedenie ako celok na manažérov nižšieho stupňa. Evidentne musí existovať niečo ako jadro obchodného vedenia, ktoré musí v každej obchodnej spoločnosti prináležať štatutárnemu orgánu, keďže už samotná delegácia obchodného vedenia je aktom obchodného vedenia, ktorý môže byť neskôr odvolaný alebo modifikovaný.

Výslovnú reguláciu tejto otázky možno nájsť v súčasnosti už neúčinnej českej právnej úprave § 66d Obchodního zákoníka,²⁵⁾ ktorý upravoval otázku delegácie obchodného vedenia. Stanovoval, že delegácia obchodného vedenia²⁶⁾ je prípustná, nesmie však zahŕňať účasť na zasadaní štatutárneho orgánu, rozhodovanie o poverení obchodným vedením, rozhodovanie o základnom zameraní obchodnéh