Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Judikatúra ESĽP k výkonu práva styku rodiča s maloletým a jej zohľadnenie v slovenskej legislatíve a právnej praxi (1.)

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých patrí medzi jednu z najnáročnejších právnych otázok týkajúcej sa maloletých detí. Právna úprava výkonu rozhodnutia upravuje postup štátnych orgánov, ktoré zasahujú do rodinných vzťahov. Emočne vypäté vzťahy najmä medzi rodičmi dieťaťa sťažujú priehľadnosť interakcií a konfliktov medzi stranami. Prax ukazuje, že súd má v týchto druhoch konania osobitne sťaženú dôkaznú situáciu. Jeho úlohou je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má povinnosť zisťovať či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa1), či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu. Daná téma je rovnako spoločensky i politicky citlivá. Svedčia o tom viaceré udalosti.

V máji 2016 bolo zverejnené Vyhlásenie zástupkyne Slovenskej republiky (ďalej len "SR") pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") k sankciám v súvislosti s výkonom práva styku rodiča s maloletým. Dôvodom bol stúpajúci počet oznámení o automatickom ukladaní pokút za to, že nepodarilo realizovať stretnutie dieťaťa s druhým rodičom aj napriek rozhodnutiu súdu. K ukladaniu týchto sankcií pritom dochádzalo bez predchádzajúceho skúmania dôvodov, prečo k stretnutiu nedošlo, zohľadňujúc pritom správanie oprávneného, povinného ako aj maloletého. Cieľom vyhlásenia bolo upozornenie na aktuálnu judikatúrou ESĽP odkazujúcu na najlepší záujem dieťa.2) V rovnakom období Slovenskom otriasli viaceré medializované prípady násilného odoberania detí na výkon práva styku rodiča s maloletým dieťaťom3). Problémy identifikovala aj akademická právnická obec upozorňujúc, že oprávnení si častokrát zamieňajú a stotožňujú exekúciu na majetkové práva s výkonom rozhodnutia pri maloletých, zamieňajúc skutočnosť, že dieťa je subjekt a nie objekt práva. Oprávnení preto najmä prostredníctvom svojich právnych zástupcov "tlačia" súd k okamžitému a nekompromisnému výkonu rozhodnutia. Svojimi podaniami viackrát dávajú najavo, že súd výkonu rozhodnutia má len úlohu akéhosi "štatistu", ktorému keď je doručený titul výkonu rozhodnutia, má nekriticky a bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu uskutočniť výkon rozhodnutia.4) Vzhľadom na identifikované nedostatky v slovenskej aplikačnej praxi bola pripravená a 1. júla 2016 vstúpila do platnosti Vyhláška MS SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len "vyhláška č. 207/2016 Z. z."). Táto nadväzuje na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a jej cieľom bolo podrobnejšie upraviť postup súdu tak, aby sa korigovala doterajšia prax niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, t. j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie.

Judikatúra ESĽP k výkonu práva styku rodiča s maloletým
Z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať na umožnenie styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozs. z 27. júna 2000, ods. 128).
Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody ­dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (Voleský proti Českej republike, rozs. z 29. júna 2004, ods. 118, Pedovič proti Českej republike, rozs. z 18. júla 2006, ods. 109).
Vnútroštátne orgány nie sú zodpovedné za výsledok. ESĽP uznal, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa (napr. Pedovič proti Českej republike, rozs. z 18. júla 2006, ods. 115). Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú však nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia u psychológa, asistovaný styk v špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá (napr. Reslová proti Českej republike, rozs. z 18. júla 2006, ods. 59).
ESĽP opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. Fiala proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96). Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto oblasti nežiaduce. Bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije - t. j. ak rodič aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom (napr. Zavřel proti Českej republike, rozs. z 18. januára 2007, ods. 52). Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča) je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozh. z 28. marca 2006).
ESĽP berie do úvahy, že vnútroštátne orgány požívajú výhodu priameho kontaktu so všetkými dotknutými osobami. Úlohou ESĽP pri následnej kontrole nie je nahrádzať vnútroštátne orgány pri výkone ich právomocí týkajúcich sa rozhodovania o starostlivosti o maloletých a práve styku, ale skôr preskúmať rozhodnutia vydané v rámci ich právomoci vo svetle Dohovoru. (napr. T. P. a K. M. proti Spojenému Kráľovstvu, rozs. z 10. mája 2001, ods. 71). ESĽP skúma, či bola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi záujmami dieťaťa a rodiča, a že pri dosiahnutí takej rovnováhy, musí byť venovaná osobitná dôležitosť najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý vzhľadom na svoju povahu a závažnosť, môže prevážiť nad záujmom rodiča (napr. Hoppe proti Nemecku, rozs. z 5. decembra 2002, ods. 49). Ako zohľadňuje ESĽP tieto princípy pri skúmaní konkrétnych okolností prípadu možno demonštrovať na nasledujúcich príkladoch z jeho judikatúry.
Voleský proti Českej republike5)
Sťažovateľ tvrdil, že k porušeniu práva na rešpektovanie rodinného života malo dôjsť v dôsledku dĺžky súdneho konania týkajúceho sa výkonu rodičovských práv a povinností a tým, že štátne orgány nepresadzovali výkon sťažovateľovho práva na styk s neplnoletým synom. Pokiaľ ide o článok 8 Dohovoru, ESĽP sťažnosť skúmal z hľadiska sťažovateľovho práva na výkon rodičovskej zodpovednosti a na styk so synom. ESĽP konštatoval, že povinnosť štátu umožniť nadviazať vzťahy medzi dieťaťom a rodičom, s ktorým dieťa nežije, nie je absolútna, pretože to môže vyžadovať čas a prípravu. Štátne orgány musia nájsť rovnováhu medzi právami dotknutých osôb a predovšetkým zohľadniť najlepší záujem dieťaťa. ESĽP skúmal, či vnútroštátne orgány prijali všetky opatrenia, ktoré od nich bolo možné v danom prípade rozumne očakávať. V posudzovanom prípade poukázal na sledovanie dieťaťa psychologičkou, pokus o rodinnú terapiu, znalecké posudky týkajúce sa výchovných schopností rodičov a na to, že voči matke boli použité všetky opatrenia, ktoré zákon povoľoval. Jej
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).