Povinnosť policajta vyjadrovať sa nestranne ako obmedzenie slobody prejavu

Slová nestrannosť alebo nestranný vnímame ako niečo vysoko pozitívne. Pre zamestnanca je nestranný taký zamestnávateľ, ktorý rovnako pristupuje k svojim zamestnancom, bez diskriminačných alebo šikanóznych praktík, len s ohľadom na ich výkon. Pre žiaka je nestranný učiteľ, ktorý vyhodnotí otvorené otázky nie podľa toho, kto ich vypracoval, ale podľa obsahu. Pre pacienta je nestranný lekár, ktorý nehľadí na sociálny status osoby, ale svoje schopnosti poskytuje v zmysle Hippokratovej prísahy každému bez rozdielu. Nestranný športový rozhodca nenadŕža žiadnemu hráčovi, žiadnemu družstvu, dbá na princíp fair-play v športe. A tak by sme mohli pokračovať v každej oblasti, jednoducho, byť nestranný je vysoký morálny imperatív pre každého z nás.

V právnickom prostredí sa stretávame s nestrannosťou najmä pri posudzovaní osoby sudcu v spojení s právom na spravodlivý súdny proces. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") priznáva každému právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Medzi odbornou verejnosťou sú často pertraktované dve požiadavky na osobu sudcu prejednávajúceho spor - subjektívna a objektívna nestrannosť. Ústavný súd Slovenskej republiky aj Európsky súd pre ľudské práva sa vo svojej rozhodovacej činnosti vysporiadavajú s namietaným porušením práva na nestranný súd. Veľmi jednoducho to vystihuje veta - sudca nielenže musí byť nestranný (subjektívna nestrannosť), on sa aj musí javiť ako nestranný (objektívna nestrannosť). V zmysle teórie zdania nestačí, ak je sudca subjektívne nestranný, ale musí sa tak aj objektívne javiť, teda nemožno u sudcu nájsť dôvod na vyslovenie jeho inkompatibility. Pri zistení absencie čo i len jednej zložky nestrannosti, najčastejšie tej objektívnej, je výsledkom zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže účastníkovi súdneho konania bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces.

No skúmanie nestrannosti sa netýka len sudcu, ale aj policajta vykonávajúceho úkony v prípravnom konaní. Za zmienku stojí uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 860/2016, zo 16.11.2016, kde sťažovateľ namietal nestrannosť povereného príslušníka, ktorý vykonával úkony v trestnom konaní.Tento policajt mal byťv priateľskom vzťahu s poškodenou, čo odvodil sťažovateľ z toho, že na facebooku sú vedení ako priatelia, pričom si komentovali svoje statusy s označením "páči sa mi to". Už najvyšší súd v dovolacom konaní uviedol, že dôvodom zaujatosti nie je akýkoľvek vzťah k prejednávanej veci alebo k účastníkom, ale musí ísťo vzťah takého charakteru, ktorý objektívne aj subjektívne bráni policajnému orgánu pristupovať k veci a stranám trestného konania nezaujato, a preto oprávnene vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Samotné vedenie povereného príslušníkaa poškodenej na sociálnej sieti ako priateľov ešte nenasvedčuje tomu, že ide o taký vzťah medzi nimi, ktorý by vzbudil pochybnosti o nezaujatosti. Ústavný súd SR (ďalej aj "Ústavný súd") sa vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorého netreba preukazovať povahu a intenzitu vzťahu k špecifikovanej osobe, s čím však Ústavný súd nesúhlasil. Ústavný súd odkázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci z 10.6.1996, kde sa uvádza, že

Môže potom tak pozitívny pojem "nestrannosť" niesť v sebe aj niečo negatívne alebo obmedzujúce?

V ďalšom texte budeme skúmať, či uloženie povinnosti vyjadrovať sa nestranne môže predstavovať obmedzenie slobody prejavu, pričom osobitnú pozornosť venujeme vyjadrovaniu sa policajtov.