Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
SALAY proti Slovenskej republike
rozsudok z 27. februára 2025 k sťažnosti č. 29359/22
Čl. 14 (+ čl. 2 P1) • diskriminácia • právo na vzdelanie • diskriminačné zaobchádzanie s rómskymi žiakmi z dôvodu ich zaraďovania do špeciálnej triedy pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím • riziko, že diagnostické testy používané na určenie intelektuálnych schopností sťažovateľa boli kultúrne predpojaté •
de facto
trvalý zápis do špeciálnych tried bez systematického pretestovania na sledovanie akéhokoľvek vývoja, ktorý by mohol odôvodniť prechod žiaka späť do bežného vzdelávania • za okolností individuálneho prípadu, v praxi potvrdený trvalý charakter zápisu sťažovateľa do špeciálnej triedy • školskú dochádzku sťažovateľa v špeciálnej triede nesprevádzali primerané záruky na zohľadnenie špeciálnych potrieb rómskych žiakov ako príslušníkov znevýhodnenej triedy • umiestnenie v takejto triede s učebnými osnovami nižšej úrovne než v bežných triedach viedlo k tomu, že vzdelávanie nesprevádzali záruky vyplývajúce z pozitívnej povinnosti štátu ukončiť históriu rasovej segregácie v špeciálnom vzdelávaní • vnútroštátna legislatíva platná v čase skutkových okolností mala na rómsku komunitu neprimeraný škodlivý vplyv • nepreukázanie nevyhnutných záruk na zabránenie nesprávnej diagnostike a nevhodnému zaradeniu rómskych žiakov zo strany štátu v prípade
prima facie
diskriminácie.V prípade Salay proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Ivana Jelić, predsedníčka, Alena Poláčková, Raffaele Sabato, Frédéric Krenc, Alain Chablais, Artrs Kučs, Anna Adamska-Gallant, sudcovia, a Ilse Freiwirth, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (
č. 29359/22
) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenským občanom, pánom Adriánom Salayom (ďalej len "sťažovateľ"), 4. júna 2022;rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietku vznesenú na základe článku 14 Dohovoru, v spojení s článkom 2 Protokolu č. 1 k Dohovoru, týkajúcu sa zápisu sťažovateľa a jeho absolvovania školskej dochádzky v prípravnej triede a špeciálnych triedach, a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;
stanovisko predložené dotknutou vládou a stanovisko k nemu, predložené sťažovateľom;
vyjadrenia predložené
(i) verejným ochrancom práv Slovenskej republiky,
(ii) spoločne s Európskou sieťou orgánov pre rovnosť (European Network of Equality Bodies) a Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a
(iii) Validity Foundation, ktorým predseda sekcie udelil povolenie intervenovať v prípade;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 4. februára 2025,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Sťažnosť sa týka údajne diskriminačného zápisu a školskej dochádzky sťažovateľa, ktorý sa narodil v roku 1998 a je rómskeho pôvodu, najskôr do nultého ročníka základnej školy pre deti, u ktorých sa nepredpokladalo, že budú schopné absolvovať bežný vzdelávací program, a potom v špeciálnych triedach tejto školy, ktoré boli určené pre deti s mentálnym postihnutím. Vyvoláva otázku podľa článku 14 Dohovoru v spojení s článkom 2 Protokolu č. 1.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1998 a žije v Plaveckom Štvrtku. Zastupovalo ho Európske centrum pre práva Rómov (European Roma Rights Centre - ďalej len "ERRC"), mimovládna organizácia so sídlom v Bruseli.
3. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
4. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.
I. SŤAŽOVATEĽOVA ŠKOLSKÁ DOCHÁDZKA
5. Sťažovateľ vyrástol v niekoľko stočlennej rómskej komunite v Plaveckom Štvrtku (pozri Salay a Zemanová v. Slovenská republika [výbor], č. 43225/19, ods. 5, 28. september 2021).
6.Pred zápisom do prvého ročníka základnej školy sťažovateľ v auguste 2004 absolvoval vyšetrenie školskej zrelosti v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (neskôr Centrum poradenstva a prevencie) v Malackách (ďalej len "centrum").
7. Vzhľadom na jeho výsledky nebol sťažovateľ pre akademický rok 2004/2005 zapísaný do bežného prvého ročníka, ale do tzv. nultého ročníka. Podľa § 6 ods. 2 školského zákona (zákon č. 29/1984 Zb., v znení účinnom v danom čase), nultý ročník bol formou výchovy a vzdelávania detí ako integrálna súčasť základnej školy. Bol určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosahovali školskú zrelosť, pochádzali zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie u nich nebol predpoklad zvládnutia učiva 1. ročníka základnej školy za jeden školský rok.
8. Od nultého ročníka sťažovateľ navštevoval Základnú školu Plavecký Štvrtok (ďalej len "ZŠ Plavecký Štvrtok"), ktorá mala bežné triedy aj špeciálne triedy (špeciálna trieda podľa § 32 a ods. 3 školského zákona z roku 1984 a následne § 94 ods. 1 písm. b) školského zákona z roku 2008 - zákon č. 245/2008 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov). Špeciálne triedy boli určené pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s rovnakým typom postihnutia alebo s rovnakým druhom intelektuálneho nadania a mali učebné osnovy prispôsobené týmto potrebám.
9. Ako sa ukázalo aj v následnom súdnom konaní, v zásade navštevovali ZŠ Plavecký Štvrtok iba rómski žiaci. V triede sťažovateľa v nultom ročníku však bolo aj niekoľko nerómskych detí.
10. Následne, v akademickom roku 2005/2006, sťažovateľ nastúpil do prvého ročníka v bežnej triede. Podľa neho, išlo o zmiešanú triedu rómskych a nerómskych žiakov.
11. V reakcii na problémy s učením, ktoré mal sťažovateľ v priebehu roka, škola požiadala, aby bol otestovaný v centre. Dňa 16. januára 2006 opätovne absolvoval testy a podľa správy, ktorá bola vypracovaná, bolo zistené, že jeho intelektuálne schopnosti sú na úrovni osoby s mentálnou retardáciou ľahkého stupňa a bolo odporučené, aby bol preradený do špeciálnej triedy. Okrem iného sa v správe uvádzalo, že "verbálne inštrukcie v performačných subtestoch [sťažovateľ] nie vždy pochopil".
Ako bolo neskôr zistené v rámci súdneho konania, počas tohto testovania boli použité dva nástroje. Prvým nástrojom bol "test RR skríning", čo bol nástroj vyvinutý v roku 2004 v rámci projektu PHARE SR0103.01, určeného na podporu rómskej menšiny vo vzdelávaní, s cieľom rozlíšiť medzi mentálnym postihnutíma sociálno-ekonomickým znevýhodnením. Cieľom tohto testu bolo vylúčiť mentálne postihnutie a výsledok tohto testu v prípade sťažovateľa bol taký, že toto postihnutie sa nedalo vylúčiť. Druhým použitým nástrojom bol "test WISC-III", čo bol všeobecný test používaný naprieč populáciou bez osobitného zohľadnenia akýchkoľvek špecifík Rómov. V sťažovateľovom prípade výsledok tohto testu naznačoval ľahkú mentálnu retardáciu.
12. Odporúčanie uvedené v tejto správe bolo následne potvrdené, keď bol sťažovateľ v apríli 2006 opätovne preskúšaný v Špeciálno pedagogickej poradni pri Špeciálnej základnej škole v Malackách. Bolo tam tiež uvedené, že sťažovateľ má vyučovacie problémy v predmetoch slovenčina a matematika, ako aj problémy v správaní. V správe sa, okrem iného, uvádzalo, že sťažovateľova reč "[bola]... ovplyvnená nárečím".
13. Dňa 27. júna 2006 sťažovateľova matka na predpísanom tlačive požiadala o jeho preradenie do špeciálnej triedy ZŠ Plavecký Štvrtok.
14. Od druhého ročníka (akademický rok 2006/2007) až do ukončenia povinnej školskej dochádzky na ZŠ Plavecký Štvrtok sťažovateľ chodil do špeciálnych tried a v danom čase boli všetci žiaci v týchto triedach na ZŠ Plavecký Štvrtok rómskymi deťmi.
15. V roku 2009 bol sťažovateľ vyšetrený v centre. V následnom súdnom konaní psychologička, ktorá sťažovateľa testovala, vysvetlila, že ho vyšetrovala dvakrát. Prvé vyšetrenie sa uskutočnilo 10. júna 2009 a zahŕňalo neverbálny test pre deti vo veku päť až jedenásť rokov. Výsledkom bolo zistenie, že vývin sťažovateľa je oneskorený a jeho schopnosti boli podobné ako u osoby s ľahkým postihnutím, pod populačnou normou.
16. Druhé z týchto vyšetrení sa uskutočnilo 12. novembra 2009 v prítomnosti sťažovateľovej matky. Vo vyhotovenej správe sa uvádzalo, že vyšetrenie sa uskutočnilo na žiadosť zo strany ZŠ Plavecký Štvrtok v dôsledku toho, čo bolo opísané ako neprimerané reakcie sťažovateľa. Testovanie preukázalo, že vývin sťažovateľovej osobnosti bol oneskorený, že bol mimoriadne energický a živý a že jeho reakcie boli unáhlené a neuvážené. Vzhľadom na obavy školy zo správania sťažovateľa bolo odporučené ďalšie vyšetrenie psychiatrom. Ako neskôr vysvetlila psychologička, ktorá testovanie vykonala, použitý test bol štandardný test zameraný na ne verbálne prvky.
17. Dňa 20. januára 2011 bol sťažovateľ (v sprievode jeho otca) opäť vyšetrený v centre na základe žiadosti ZŠ Plavecký Štvrtok z dôvodu problémov s učením, ktoré boli pozorované v súvislosti so sťažovateľovým čítaním a písaním. Okrem iných zistení bolo zistené, že sťažovateľ má všeobecné rozumové schopnosti na úrovni pásma ľahkej mentálnej retardácie a prejavuje nepokoj, netrpezlivosť a živú povahu. Psychologička, ktorá ho vyšetrovala, neskôr upresnila, že testovanie prebiehalo podľa metodiky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorú v roku 2005 odporučil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (ďalej len "ústav"), subjekt pôsobiaci pod záštitou ministerstva školstva.
18. Dňa 23. júna 2011 bol sťažovateľ na žiadosť jeho matky vyšetrený v ústave. Vypracovaná správa obsahovala záver, že jeho vývoj bol celkovo v norme (podpriemer, resp. hraničné pásmo), pričom mal nevyrovnaný profil výkonov. Existovalo podozrenie, že má vývinovú poruchu učenia, ale na jej potvrdenie s istotou by bolo potrebné vykonať hlbšie špeciálne vyšetrenie. Pokiaľ ide o odporúčania, v správe sa uvádzalo, že o tri roky sťažovateľ dokončí povinnú školskú dochádzku (v čase testovania bol v šiestom ročníku) a že je správne, aby mu bolo umožnené dovtedy dokončiť nižšie sekundárne vzdelanie. V správe sa uvádzalo, že by nemal byť preradený do nižšieho ročníka bežnej triedy na základnej škole, ktoré by síce zodpovedalo úrovni jeho zvládnutých vzdelávacích obsahov, ak by to viedlo k tomu, že pred dokončením deviateho ročníka predčasne ukončí základnú školu. Sťažovateľ mohol byť zapísaný do siedmeho ročníka hlavného prúdu vzdelávania s individuálnym študijným programom, aby sa nahradili prípadné nedostatky vo vedomostiach, ktoré doteraz nadobudol. Z psychologického hľadiska však bolo najvhodnejšie, aby sťažovateľ pokračoval vo vzdelávaní v špeciálnej triede s rozšíreným študijným plánom, čo by mu umožnilo dokončiť nižšie sekundárne vzdelanie.
19. Dňa 14. septembra 2011 rodičia sťažovateľa na základe výsledkov už uvedeného testu požiadali, aby bol preradený do bežnej triedy v ZŠ Plavecký Štvrtok s individuálnym študijným plánom.
20. Dňa 18. októbra 2011 sťažovateľ (v sprievode svojho otca) podstúpil v centre dve vyšetrenia.
Prvým vyšetrením bolo špeciálno-pedagogické vyšetrenie, v ktorom bola úroveň vedomostí sťažovateľa zo slovenského jazyka hodnotená ako priemerná a jeho vedomosti v oblasti matematiky boli považované za primerané vzhľadom na príslušné učebné osnovy. Podľa vlády, tento test odporučil ústav a prispôsobil ho deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia.
Druhým vyšetrením bolo psychologické vyšetrenie, ktoré dospelo k záveru, že intelektové schopnosti sťažovateľa sa pohybujú v pásme ľahkej mentálnej zaostalosti. Náznaky agresívneho správania z jeho strany mal ďalej skúmať detský psychiater. Psychologička, ktorá vyšetrenie vykonala, neskôr spresnila, že použitý test bol "štandardizovaný, kultúrne neutrálny a bežne používaný v psychologickej praxi" a dodala, že bol neverbálny a obrázkový.
Obe vyšetrenia dospeli k tomu, že sťažovateľ je právne zaradený do siedmeho ročníka špeciálnej triedy, kde je vzdelávaný podľa učebných osnov "A variantu".
21. Sťažovateľ ukončil štúdium na ZŠ Plavecký Štvrtok v akademickom roku 2012/13 a odakademického roka 2013/14 pokračoval v trojročnom štúdiu na odbornom učilišti. Kvôli problémom s disciplínou a množstvu neospravedlnených hodín v danom roku nezačal akademický rok 2014/15 a následne bolo jeho štúdium na tejto škole ukončené.
II. ANTIDISKRIMINAČNÁ ŽALOBA
22. Dňa 14. apríla 2014 podal sťažovateľ antidiskriminačnú žalobu na Okresný súd Malacky. Žaloba smerovala proti ZŠ Plavecký Štvrtok a štátu (zastúpenému ministerstvom školstva), a jej podstatou bola žiadosť o súdne uznanie porušenia jeho práv.
Sťažovateľ vo svojej žalobe zdôraznil všeobecnú situáciu Rómov v Slovenskej republike a mimo nej. V oblasti vzdelávania stále narastá počet rómskych žiakov v špeciálnych školách a špeciálnych triedach určených pre deti s mentálnym postihnutím alebo sociálnym znevýhodnením. Podľa jeho vyjadrenia bolo v relevantnom čase približne 86 % všetkých žiakov v špeciálnych triedach Rómov a viac ako 20 % rómskych detí v Slovenskej republike absolvovalo špeciálne vzdelávanie za okolností, keď celkový celoštátny priemer bol 4,1 % detí v špeciálnych školách a 2,2 % v špeciálnych triedach. Toto bolo potrebné vnímať v kontexte skutočnosti, že Rómovia tvoria približne 6 až 8 % celkovej populácie krajiny.
V tejto súvislosti sa sťažovateľ opieral,
inter alia
, o záverečné zistenia rôznych orgánov Organizácie Spojených národov (OSN), akými sú Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie (2004, 2010 a 2013), Výbor pre práva dieťaťa (2000 a 2007), Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (2002 a 2007) a Výbor pre ľudské práva (2003 a 2011), ohľadom Slovenskej republiky, ako aj o oznámenia Európskej komisie.Pokiaľ ide o jeho individuálny prípad, sťažovateľ tvrdil, že jeho zápis do nultého ročníkaa do špeciálnych tried bol svojvoľný a v praxi ovplyvnil celé jeho akademické smerovanie, čo dokazuje skutočnosť, že v akademickom roku 2011/12 ho nebolo možné preradiť do bežnej triedy, aj keď bol v júni 2011 opätovne testovaný a podľa výsledkov testov táto možnosť existovala.
Výsledky jeho testov boli vzájomne rozporné a odvolávali sa na ťažkosti s učením, ktoré neboli individuálne špecifikované. Navyše, testy boli kultúrne, sociálne a lingvisticky predpojaté. Pokiaľ ide o jazykovú zaujatosť, sťažovateľ uviedol, že testy boli vykonané v slovenskom jazyku, pričom on doma hovoril po rómsky a záhoráckym nárečím.
Jeho rodičia nedali informovaný súhlas na jeho zápis do špeciálnych tried a nebol pravidelne opakovane testovaný. Hmotné vybavenie používané v takýchto triedach a učebné osnovy mali nižšiu úroveň ako tie, ktoré sa používajú v bežných triedach.
Na podporu svojich tvrdenísa sťažovateľ opieral aj o § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona (zákon č. 365/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov), ktorý stanovoval, že žalovaný musí preukázať, že zásada rovnakého zaobchádzania nebola porušená vo všetkých prípadoch, v ktorých sťažovateľ preukázal skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne usudzovať, že k takémuto porušeniu došlo.
V skratke, sťažovateľ namietal priamu aj nepriamu diskrimináciu z dôvodu rómskeho pôvodu,
inter alia
, pokiaľ ide o jeho právo na vzdelanie.23. Okresný súd vykonal dokazovanie dôkazmi od účastníkov konania a vypočul znalcov, ktorí sa zúčastnili vyšetrení, ktorým bol sťažovateľ podrobený. Posúdil aj podania ERRC, ktoré bolo pripustené do konania ako vedľajší účastník vystupujúci na podporu sťažovateľa podľa § 95 Civilného sporového poriadku.
24. Dňa 17. mája 2018 okresný súd žalobu zamietol. Poznamenajúc, že "problémy so vzdelávaním najmä Rómskej národnostnej menšiny [v Slovenskej republike] sú obrovské", súd uznal, že štát "mal a mohol urobiť omnoho viacej [v tejto oblasti]".
Tento prípad sa však týkal individuálnej situácie sťažovateľa, ktorú príslušné orgány riadne a opakovane preskúmali; jeho rodičia boli aktívne zúčastnení na procese a jeho zápis zodpovedal výsledkom tohto vyšetrenia. Z tohto pohľadu nebol obeťou existujúceho vzdelávacieho systému, ale naopak nedokázal využiť možnosti, ktoré mu tento systém ponúkol.
Sťažovateľ vo svojej argumentácii kládol veľký dôraz na jazykový aspekt svojho porozumenia pri testovaní. Napriek tomu však jeho tvrdenie, že doma hovoril po rómsky, nezodpovedalo zistenej skutočnosti. Keďže sa u neho doma hovorilo západoslovenským nárečím, jeho schopnosť efektívne participovať na testoch to výrazne neobmedzovalo.
Keďže ZŠ Plavecký Štvrtok navštevovali len rómski žiaci, skutočnosť, že špeciálne triedy tam navštevovali iba rómske deti, nenaznačovala žiadnu segregáciu. Testovanie na zápis do takýchto tried bolo rovnaké, bez ohľadu na pôvod testovaných detí. Okrem toho, osobnosť sťažovateľa bola komplikovaná a mal problémy so správaním.
V skratke, sťažovateľ nepreukázal, že sa s ním zaobchádzalo rozdielne z dôvodu jeho pôvodu.
25. Sťažovateľ a ERRC sa odvolali a tvrdili, že odôvodnenie prvostupňového rozsudku bolo nedostatočné a vôbec sa nevysporiadalo s podstatnými aspektmi prípadu. Prvostupňový súd nevzal do úvahy situáciu rómskej menšiny v oblasti vzdelávania, nezvážil rozloženie dôkazného bremena a nepreskúmal také otázky, ako charakter súhlasu rodičov sťažovateľa a kultúrnu a sociálnu neutralitu nástrojov použitých pri vyšetreniach, ktorým bol podrobený.
26. Dňa 25. novembra 2020 Krajský súd v Bratislave zamietol odvolania, keď sa stotožnil so závermi okresného súdu, súhlasil s jeho odôvodnením a doplnil nasledujúce zistenia. Sťažovateľ chodil do ZŠ Plavecký Štvrtok so súhlasom jeho rodičov. Bola to škola v jeho spádovej oblasti a obyvateľstvo v tejto oblasti bolo prevažne rómske. Samotné problémy so správaním by bránili jeho zápisu do bežných tried. Sťažovateľ po dovŕšení veku povinnej školskej dochádzky predčasne ukončil strednú školu, keďže nemal záujem o ďalšie vzdelávanie. Aj keby výsledky testovania vykonaného v čase, keď mal trinásť rokov (pozri skôr uvedený odsek 18), mohli byť akceptované ako smerodajné, týkali sa iba situácie v tom čase a neboli priamo relevantné pre situáciu existujúcu v čase jeho zápisu. Sťažovateľ nepreukázal, že s nerómskymi žiakmi v podobnej situácii sa zaobchádzalo inak, alebo inými slovami, že bol zapísaný do nultého ročníka alebo do špeciálnych tried z dôvodu svojho rómskeho pôvodu. Nevyvstala tu teda žiadna otázka presunu dôkazného bremena v súvislosti s tým, či bol rozdiel v zaobchádzaní odôvodnený.
III. ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ
27. Dňa 12. apríla 2021 podal sťažovateľ sťažnosť podľa článku 127 ústavy, v ktorej ďalej rozvíjal svoje skôr uvedené argumenty v tom smere, inter alia, že rozsah učebných osnov predpísaných pre špeciálne triedy, ktoré navštevoval, bol taký, že mu zabránil v získaní stredoškolského vzdelania ukončeného maturitou.
28. Dňa 12. novembra 2021 ústavný súd sťažnosť odmietol, najmä pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Všeobecné súdy riadne zistili skutkový stav a vyvodili primerané právne závery.
Testovanie a zápis boli plne v súlade s platným právom, pričom relevantným kritériom boli schopnosti sťažovateľa; jeho pôvod nemal žiadny význam. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 28. januára 2022 a nebol proti nemu prípustný opravný prostriedok.
IV. ĎALŠIE RELEVANTNÉ SKUTOČNOSTI
29. Dňa 22. decembra 2023 podala Európska Komisia proti Slovenskej republike žalobu na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "SD EÚ") tvrdiac, že Slovenská republika porušila smernicu Rady č. 2000/43/EC, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (ďalej len "antidiskriminačná smernica").
30. Na podporu svojej žaloby Komisia namietala systematickú a pretrvávajúcu nesprávnu administratívnu prax zo strany orgánov Slovenskej republiky v súvislosti s nepriamou diskrimináciou rómskej komunity v oblasti vzdelávania. Predovšetkým, umiestnením príliš veľkého počtu rómskych detí do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried pre deti s mentálnym alebo iným postihnutím Slovenská republika systematicky a trvalo porušovala odsek 1 článku 2 uvedenej smernice v spojení s odsekom 2 písm. b) (pozri tieto ustanovenia ďalej v odseku 61). Tvrdila tiež, že Slovenská republika tieto ustanovenia systematicky a vytrvalo porušovala segregáciou rómskych detí v samostatných triedach v bežných školách alebo v samostatných školách.
31. Konanie o žalobe je vedené pod sp. zn. C-799/23a stále prebieha.
V. ĎALŠIE SKUTOČNOSTI, NA KTORÉ SA ODVOLÁVALA VLÁDA
32. Vláda sa odvolala na viacero záznamov z roku 2010/2011, podľa ktorých mal sťažovateľ v škole viacero disciplinárnych incidentov, ako je poškodzovanie školského majetku, verbálne napádanie učiteľov a útoky na spolužiakov. Podľa dostupných záznamov takéto incidenty pokračovali aj v roku 2012 a opakovane boli prediskutované so sťažovateľovými rodičmi.
33. Ako zdôraznila vláda, sťažovateľova sestra ukončila povinnú školskú dochádzku v bežných triedach.
34. Vláda sa odvolala aj na stanovisko ústavu, vydané 4. mája 2015 v reakcii na sériu otázok týkajúcich sa testovania a vzdelávania žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Ústav, okrem iného, uviedol, že vo všeobecnosti neexistujú žiadne testy určené pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Existujú len testy, ktoré sú vhodnejšie na testovanie takýchto žiakov a testy, ktoré sú menej vhodné. Žiadny z existujúcich testov nedokáže určiť, či žiak trpí ľahkým mentálnym postihnutím. Dobrý výsledok testu môže vylúčiť takéto postihnutie a zlý výsledok testu môže mať rôzne príčiny, ktoré testy nedokážu odhaliť. Diagnózu musí určiť na základe odborného posúdenia psychológ, ktorý musí brať do úvahy nielen výsledky testov, ale aj ďalšie informácie o dieťati.
Jediným existujúcim testom zameraným na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je RR skríningový test, ktorý bol v ústave vyvinutý v roku 2004. Ani tento test však nedokáže určiť ľahké mentálne postihnutie a na vylúčenie takéhoto postihnutia môže slúžiť len vtedy, ak boli výsledky testu dostatočné.
Zo svojej podstaty je ľahké mentálne postihnutie trvalé a nedá sa liečiť. Stanovenie takéhoto postihnutia je náročné a v prípade, ak ide o dieťa, nie je nikdy dostatočne spoľahlivé. Ak sa javilo, že dieťa trpí ľahkým mentálnym postihnutím, môže sa neskôr ukázať, že jeho nedostatočná kognitívna výkonnosť bola zapríčinená inou poruchou (napríklad poruchou učenia, ktorá mohla s vekom vymiznúť) alebo životom v sociálne znevýhodnenom prostredí bez stimulácie.
Výkon dieťaťa sa môže v čase vyvíjať a líšiť sa v rôznych testoch. Ak jedna inštitúcia diagnostikovala ľahké mentálne postihnutie a iná ho vylúčila, druhé hodnotenie bude pravdepodobne správne. V prípade pochybností o rozdielnych výsledkoch bolo možné získať tretie stanovisko od ústavu, ktorý je orgánom zodpovedným za poskytovanie metodických usmernení testujúcim zariadeniam.
RELEVANTNÝ
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2025
