Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trestný postih ako ultima ratio
Autor sa v príspevku venuje problematike princípu ultima ratio. Cieľom je poukázať na možnosť jeho uplatňovania v podmienkach SR zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pričom inšpiráciu hľadá aj v právnej úprave ČR a v nadväzujúcej judikatúre tamojších súdov.
The author deals with the issue of the ultima ratio principle.The aimof this paper is to point out the possibility of its application in the conditions of the Slovak Republic by bodies active in criminal proceedings and courts, while it also seeks inspiration in the legislation of the Czech Republic, and in the related case law of Czech courts.
POBIJAK, T.: Trestný postih ako ultima ratio; Justičná revue, 73, 2021, č. 11, s. 1269 - 1286.
Úvod
K princípu
ultima ratio
bolo zo strany tunajšej trestnoprávnej náuky publikovaných viacero príspevkov, keďže jeho uplatňovanie v aplikačnej praxi vzbudzuje určitú kontroverziu. Dôvodom je najmä tá skutočnosť, že v slovenskom právnom poriadku absentuje výslovná právna úprava tohto princípu, čo vedie k rôznym názorom na spôsob či podmienky jeho aplikácie.
1)
Každopádne, tieto názory sa zhodujú v tom, že ide o princíp, ktorý má v podmienkach SR svoje opodstatnenie. Všeobecne sa totiž akceptuje, že trestné právo by nemalo slúžiť ako nástroj k riešeniu súkromnoprávnych sporov, ale iba ako určitý krajný prostriedok. V tejto súvislosti hovoríme o subsidiarite trestnoprávnej represie, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak právne prostriedky iných právnych odvetví (najmä súkromnoprávne prostriedky) na ochranu dotknutých práv a právom chránených záujmov nepostačujú.
V štúdii poukazujeme na skutočnosť, že v podmienkach SR existujú v podstate dva hlavné názorové prúdy v otázke uplatňovania princípu
ultima ratio
zo strany orgánov aplikácie práva. S argumentmi obidvoch prúdov sa v príspevku snažíme kriticky polemizovať, pričom uvádzame vlastné stanovisko k legitimite a k spôsobu uplatňovania tohto princípu. Zároveň v príspevku stručne načrtávame kritériá, ktoré môžu byť nápomocné pre posúdenie, či v danom prípade ide o súkromnoprávny spor alebo už došlo k spáchaniu trestného činu. Zameriavame sa pritom na trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v prípade člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti,
2)
keďže ide o typický trestný čin, kde prichádza do úvahy aj súkromnoprávny prostriedok nápravy.Základné východiská princípu ultima ra tio
S uplatňovaním trestnoprávnej zodpovednosti súvisí aj princíp trestného práva hmotného
ultima ratio
. Idev podstate o
požiadavku subsidiárneho uplatňovania trestnej represie
, ktorú by mal sledovať zákonodarca pri zavádzaní skutkových podstát trestných činov, ako aj súd, resp. orgány činné v trestnom konaní, pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti v konkrétnom trestnom prípade.
3)
V tejto štúdii sa venujeme uplatňovaniu práve druhého variantu princípu
ultima ratio
.Princíp
ultima ratio
vychádza z filozofie, že trestné právo by malo chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb a ďalších subjektov, ako aj právom chránené záujmy spoločnosti a štátu,
len vtedy, ak právne prostriedky iných právnych odvetví (t.j. mimotrestné prostriedky) na ich ochranu nepostačujú
. Trestné právo totiž disponuje najsilnejšími prostriedkami štátneho donútenia, ktoré citeľne zasahujú do práv a slobôd občanov a ich blízkych, v dôsledku čoho môžu vyvolať aj veľa vedľajších negatívnych účinkov nielen u páchateľa, ale aj u jeho rodiny a v spoločenstve, v ktorom žije.
4)
V liberálnom demokratickom právnom štáte je preto potrebné štátne zásahy v rámci kriminálnej politiky uplatňovať primerane a maximálne zdržanlivo.
5)
Trestné právo teda má byť použité iba ako najkrajnejší prostriedok pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, kde mimotrestné prostriedky nie sú dostatočné, a teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.
6)
Mimotrestné prostriedky budú predstavovať buď iné verejnoprávne prostriedky (napríklad vyvodenie priestupkovej zodpovednosti),
7)
avšak môže ísť aj o súkromnoprávne prostriedky
(napríklad vyvodenie zodpovednosti za škodu, za vady a pod.), ktorým sa venujeme práve v tomto pojednaní.Pri uplatňovaní princípu
ultima ratio
však možno vždy naraziť na problém, ako určiť či posúdiť,
kedy postačuje uplatnenie súkromnoprávnych prostriedkov a kedy, naopak, bude nevyhnutné využitie trestnej represie
. Uvedené platí najmä v prípade majetkových trestných činov, pri ktorých spravidla vždy existuje priestor pre použitie týchto prostriedkov. Napríklad pri krádeži možno použiť reivindikačnú žalobu, pri poškodzovaní veriteľa odporovaciu žalobu a pri ostatných majetkových trestných činov všeobecnú žalobu o náhradu škody.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná možnosť uplatnenia súkromnoprávnych prostriedkov nemôže za žiadnych okolností automaticky viesť k záveru, že nejde o trestný čin. Taktiež nie je možné podmieňovať vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti výlučne neefektívnym uplatnením súkromnoprávnych prostriedkov zo strany oprávnenej osoby.
8)
Konkrétnym kritériám pre uplatnenie princípu
ultima ratio
sa však budeme venovať až v ďalších častiach tohto textu.V slovenskom trestnom práve princíp
Aj napriek tomu však trestnoprávna náuka
ultima ratio
nie je výslovne upraveným právnym inštitútom.9)
, ako aj rozhodovacia prax orgánov činných v trestnom konaní,
10)
Najvyššieho súdu SR
11)
a Ústavného súdu SR
12)
akceptujú legitimitu tohto princípu a možnosť jeho aplikácie
. Rozdielne sú však ich názory na to, v akom rozsahu alebo v akej podobe možno tento princíp uplatňovať. Avšak, ešte predtým, ako sa budeme zaoberať uplatňovaním tohto princípu v podmienkach SR, dovolili by sme si najprv poukázať na
český trestný zákon, ktorý princíp
. So závermi z tohto komparatívneho pohľadu totiž budeme následne pracovať aj v rámci skúmania podmienok jeho aplikácie v slovenskom trestnom práve.ultima ratio
výslovne upravujePrincíp ultima ratio podľa českej právnej úpravy
Podľa 12 ods. 2 zákona č. 40/2009 Sb. trestní zákoník platí, že:
"Trestní odpovědnost pachatele a trestněprávní důsledky s ní spojené lze uplatňovatjen v případech společensky škodlivých, ve kterých nepostačuje uplatnění odpovědnosti podle jiného právního předpisu."
Z uvedeného je zrejmé, že k uplatneniu princípu
ultima ratio
je potrebné
kumulatívne splnenie dvoch podmienok
, a to skutočnosť, že
(i) nejde o spoločensky škodlivý prípad
a
(ii) postačuje uplatnenie mimotrestnej zodpovednosti
.Spoločenskú škodlivosť český trestný zákon nijako bližšie nevymedzuje.
13)
Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR však vyplýva, že spoločenskú škodlivosť je potrebné posudzovať na základe kritérií, ktoré český trestný zákon zase používa k hodnoteniu povahy a závažnosti trestného činu v rámci uloženia druhu a výmeru trestu podľa § 39 ods. 2 zákona č. 40/2009 Sb. trestního zákoníka. Podľa tohto ustanovenia platí, že:
"Povaha a závažnost trestného činu jsou určovány zejména významem chráněného zájmu, který byl činem dotčen, způsobem provedení činu a jeho následky, okolnostmi, za kterých byl čin spáchán, osobou pachatele, mírou jeho zavinění a jeho pohnutkou, záměrem nebo cílem.
"
14)
Ide o obdobné kritériá podľa § 10 ods. 2 slovenského Trestného zákona, aké sa použijú pri posúdení závažnosti prečinu v rámci materiálneho korektívu
.
15)
Druhá podmienka spočíva v existujúcej dostatočnej mimotrestnej zodpovednosti. Podľa Najvyššieho súdu ČR:
"Při úvaze, zda s přihlédnutím k zjištěné společenské škodlivosti nepostačuje uplatnění odpovědnosti podle jiného právního předpisu, soud zvažuje zejména navazující
právní úpravu odpovědnosti za protiprávní čin v oblasti práva správního, občanského, obchodního
a pod. (...)".16)
Vo svojom ďalšom rozhodnutí však Najvyšší súd ČR zdôraznil, že princíp subsidiarity trestnej represie nemožno chápať tak, že trestná zodpovednosť páchateľa je automaticky vylúčená, ak sa poškodený alebo iná osoba, na ktorej úkor bol trestný čin spáchaný, domáha nápravy protiprávneho stavu prostredníctvom súkromného práva. Podľa súdu:
"Trestní odpovědnost by byla vyloučena pouze v situacích, kdy
uplatněním jiného druhu odpovědnosti lze dosáhnout splnění všech funkcí vyvození odpovědnosti, tj. splnění cíle reparačního a preventivního
, a přitom
funkce represivní není v daném případě nezbytná.
"17)
Z niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR však vyplýva, že túto podmienku vníma skôr podriadene (doplnkovo) vo vzťahu k prvej podmienke,
18)
čo býva v českej trestno-právnej náuke kritizované.
19)
V neposlednom rade je však nutné poukázať na skutočnosť, že Najvyšší súd ČR princíp
ultima ratio
chápe aj
ako výkladové (interpretačné) pravidlo
pre orgány aplikácie práva, slúžiace na vykladanie znakov skutkových podstát konkrétnych trestných činov a ich formálnych znakov podľa ich zmyslu. Podľa Najvyššieho súdu ČR sa toto pravidlo uplatní tam,
"... kde je třeba vyložit některé
neurčité pojmy či pojmy poskytující určitý prostor k výkladu
(např. u výtržnictví) nebo kde je nezbytné
z jiných důvodů, např. z hlediska intenzity naplnění některých znaků trestného činu, dovodit, že nebyl spáchán trestný čin
, tedy nebyly naplněny jeho zákonné (formální) znaky); v těchto případech jde vpodstatě o to, že se výkladem za použití zásady subsidiarity trestní represe stanoví hranice mezi trestným činem a činem beztrestným (přestupkem, jiným deliktem)."20)
Ako príklad použitia princípu
ultima ratio
v podobe interpretačného pravidla možno uviesť uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 3 Tdo 830/2017, zo dňa 26.7.2017. V danom prípade bol policajt odsúdený za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže mal vykonávať právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech. Podstata skutku odsúdeného policajta spočívala v tom, že si od iného policajného útvaru neoprávnene vyžiadal listiny z trestného spisu, ktoré následne odovzdal svojmu známemu, aby ich tento mohol použiť pri vybavovaní svojich súkromných záležitostí (vykonanie evidenčných zmien v registri vozidiel).Najvyšší súd ČR však konštatoval, že v danom prípade nedošlo k spáchaniu trestného činu. Podľa neho, subsidiaritu trestnoprávnej represie je potrebné aplikovať už pri výklade a aplikácii príslušnej právnej normy, resp. pri posúdení, či došlo k naplneniu formálnych znakov trestného činu. V tejto súvislosti je dôležité hľadisko intenzity ich naplnenia, ktorým je v tomto prípade najmä znak "neoprávnený prospech". Podľa Najvyššieho súdu ČR, aj napriek tomu, že neoprávneným prospechom sa spravidla označuje každé neoprávnené zvýhodnenie materiálnej a imateriálnej povahy, na ktoré daná osoba nemala právo, pojem "každé" sa vzťahuje skôr ku kvalite, než kvantite zvýhodnenia. Preto by tento znak nemalo naplňovať akékoľvek, aj celkom bezvýznamné zvýhodnenie inej osoby. Inak by nebolo možné predmetný trestný čin odlíšiť od niektorých priestupkov obdobnej povahy v prostredí bezpečnostných zborov, napríklad disciplinárnych priestupkov.
Uplatňovanie princípu ultima ra tio v podmienkach SR
Ako sme už uviedli, trestnoprávna náuka, ako aj rozhodovacia prax orgánov aplikácie práva, v zásade uznávajú legitimitu princípu
ultima ratio
v slovenskom trestnom práve, avšak rôznia sa názory na to, v akom rozsahu alebo v akej podobe možno tento princíp uplatňovať. V tejto súvislosti možno badať
dve hlavné názorové línie
.Ako sme už uviedli, trestnoprávna náuka, ako aj rozhodovacia prax orgánov aplikácie práva, v zásade uznávajú legitimitu princípu
ultima ratio
v slovenskom trestnom práve, avšak rôznia sa názory na to, v akom rozsahu alebo v akej podobe možno tento princíp uplatňovať. V tejto súvislosti možno badať
dve hlavné názorové línie
.(i) Princíp
. Ide o názor, ktorý vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu, sp. zn. 2 Tdo 35/2013, zo dňa 13.8.2013, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2014.
ultima ratio
možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona21)
Argumenty tejto línie možno zhrnúť takto:
-
absencia legislatívneho vymedzenia
pre uplatnenie princípu
ultima ratio
mimo rámca materiálneho korektívu;-
rozpor s
princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR
, ako aj s
princípom legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
, keďže aj napriek naplneniu formálnych znakov uvedených v zákone nedošlo k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti;-
zásah do deľby moci
, keďže podľa
čl. 49 Ústavy SR
je určenie, aké konanie je trestným činom, vo výlučnej pôsobnosti zákonodarnej moci.(ii) Princíp
Tento názor je inšpirovaný českou úpravou, pričom za jeho najvýraznejšieho zástancu možno označiť P. Šamka.
ultima ratio
, ako výkladové (interpretačné) pravidlo, možno použiť pri výklade znaku protiprávnosti každého trestného činu podľa § 8 Trestného zákona.22)
Argumenty tejto línie možno zhrnúť nasledovne:
-
uplatňovanie princípu
ultima ratio
má základ
v princípe právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR
, ako to vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR;
23)
-
princíp
ultima ratio
predstavuje
metódu výkladu
, resp. myšlienkový prístup k výkladu právnej normy, a teda nejde o nejakú osobitnú právnu normu (pre jeho aplikáciu nie je nevyhnutné jeho legislatívne vymedzenie);-
zákonodarca vymedzuje znaky (skutkové podstaty) trestných činov, avšak
neurčuje, ktoré konkrétne skutky možno pod tieto definície podradiť
- to je vecou orgánov aplikácie práva;
24)
-
princíp
ultima ratio
v konečnom dôsledku predstavuje
korektív nespravodlivosti
, ktorý koriguje výsledky formálnej aplikácie právnych noriem a znemožňuje, aby sa bežné civilné sporové otázky riešili prostriedkami trestného práva.Osobne považujeme za vhodné a správne, aby súd a orgány činné v trestnom konaní vo svojej činnosti aplikovali princíp
ultima ratio
, čím sa
prikláňame skôr k druhej názorovej línii
. Ohľadom už uvedených argumentov prvej a druhej názorovej línie si však dovoľujeme podať
<
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2021
