Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Výkon trestu prepadnutia majetku v rámci EÚ
Tento príspevok sa venuje problematike výkonu trestu prepadnutia majetku v rámci štátov Európskej únie, konkrétne trestu prepadnutia majetku, uloženému v jednom členskom štáte Európskej únie, tzv. štáte pôvodu, a vykonanému v inom členskom štáte Európskej únie, tzv. vykonávajúcom štáte. Príspevok sa zameriava jednak na definovanie podmienok a zásad uplatňovaných pri výkone trestu prepadnutia majetku, tak štátom pôvodu ako aj vykonávajúcim štátom, na výklad zákonných ustanovení regulujúcich uloženie a výkon trestu prepadnutia majetku, ako i na analýzu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa predostretej problematike venuje.
MARČEKOVÁ, R.: Výkon trestu prepadnutia majetku v rámci EÚ; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 566 - 573.
This article deals with the issue of the execution of the punishment of seizure of assets within the states of the European Union, specifically the punishment of seizure of assets imposed in one Member State of the European Union, the so-called State of origin, and carried out in another Member State of the European Union, to so called executing State. This article will focus on defining the conditions and principles applicable to the execution of the punishment of seizure of assets by both, the State of origin and the executing State, on the interpretation of legal provisions governing the imposition and execution of the punishment of seizure of assets and on the analysis of the judgment of the Court of Justice of the European Union.
Úvod
Narastajúci počet prípadov trestných činov spočívajúcich v získaní finančného prospechu v jednotlivých členských štátoch Európskej únie vzbudil potrebu vzájomnej justičnej spolupráce týchto štátov, najmä spolupráce orientovanej na vyvíjanie spoločných aktivít s cieľom čo najúčinnejšie eliminovať trestnú činnosť motivovanú získaním finančného prospechu, a to aj prostredníctvom efektívneho dolapenia páchateľa a zabezpečenia výkonu jemu uloženého trestu. Jednou zo sankcií ukladaných páchateľovi najmä hospodárskej trestnej činnosti je uloženie trestu prepadnutia majetku. Podmienky jeho uloženia aj jeho výkon sú upravené vo vnútroštátnych právnych predpisoch toho-ktorého členského štátu. Avšak prax ukázala, že vnútroštátna právna úprava upravujúca výkon trestu prepadnutia majetku nie je dostačujúca na účely zabezpečenia cezhraničného výkonu trestu prepadnutia majetku, a preto na jeho účinné vykonanie bolo potrebné vytvorenie a prijatie medzinárodných dokumentov, ktoré prostredníctvom všeobecne uznaných regúl umožnili a zabezpečili časovo úsporný, bezproblémový a hladký výkon tohto trestu.
Výkon trestu prepadnutia majetku
Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.1.2019 vo veci C-97/18
, venujúci sa zásade vzájomného uznávania príkazov na konfiškáciu majetku (ďalej v texte ako "Rozsudok Súdneho dvora"), potvrdil, že samotný výkon trestu prepadnutia majetku sa riadi právnym poriadkom vykonávajúceho štátu. Konanie, ktoré Rozsudku Súdneho dvora predchádzalo, bolo iniciované Holandskom, a to prejudiciálnymi otázkami kladenými holandskou prokuratúrou ohľadom (i) uloženia poriadkovej väzby ako zabezpečovacieho inštitútu pre riadny výkon príkazu na konfiškáciu majetku odsúdeného v Holandsku a (ii) významu uloženia poriadkovej väzby vo vykonávajúcom štáte, ak možnosť jej uloženia pripúšťa aj právny poriadok štátu pôvodu.Skutkový stav, z ktorého sa pri kreovaníRozsudku Súdneho dvora vychádzalo, bol takýto.
V Belgicku bol muž rozsudkom odsúdený na trest prepadnutia sumy 800 000 EUR, ktorý sa mal, vzhľadom na miesto kde sa majetok odsúdeného nachádzal, vykonať v Holandsku ako vo vykonávajúcom štáte, a to ihneď po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Po tom ako sa rozsudok stal vykonateľným a odsúdený zaplatil iba časť trestu, podala holandská prokuratúra návrh na uloženie poriadkovej väzby voči odsúdenému.
Odsúdený považoval konanie prokuratúry za protiprávne, čo odôvodňoval argumentami, podľa ktorých vyhovenie návrhu prokuratúry by predstavovalo jednak sprísnenie sankcie a jednak uloženie samostatného trestu, čím by sa narušila zásada
ne bis in idem.
Súd mal po predloženej argumentácii odsúdeného nejasnosti ohľadom zlučiteľnosti oboch inštitútov, t.j. o cezhraničnej konfiškácii majetku, upravenej v Rámcovom rozhodnutí Rady 2006/783/SVV zo dňa 6.10.2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (ďalej ako "Rámcové rozhodnutie Rady") a o uložení poriadkovej väzby podľa právnych predpisov účinných v Holandsku. Z uvedeného dôvodu položil konajúci súd Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len "Súdny dvor") prejudiciálne otázky, ktoré sme už uviedli.Právny rámec, z ktorého Súdny dvor pri odpovedaní na prejudiciálne otázky vychádzal, bol orientovaný najmä na Rámcové rozhodnutie Rady, Zákon o vzájomnom uznávaní a výkone peňažných sankcií a rozhodnutí o konfiškácii z roku 2007 (ďalej ako "Zákon o konfiškácii"), ako aj na Trestný poriadok (ďalej ako "Trestný poriadok"), normami platnými a účinnými v Holandsku.
Pri Rámcovom rozhodnutí Rady Súdny dvor poukázal a vyzdvihol najmä (i) zásadu vzájomného uznávania rozsudkov medzi jednotlivými členskými štátmi, (ii) záujem o dosiahnutie efektívnej kontroly v rámci európskeho priestoru, (iii) uľahčenie cezhraničnej spolupráce, ako aj (iv) zabezpečenie dodržiavania základných práv a zásad zakotvených a garantovaných Zmluvou o Európskej únii.
Holandský Zákon o konfiškácii uvádza, že o uložení poriadkovej väzby rozhoduje súd a v prípade, ak ide o náhradný trest, prípadne náhradné opatrenie, tak sa poriadková väzba uloží po tom, ako s jej uložením vysloví súhlas prostredníctvom príslušných orgánov štát pôvodu. Trestný poriadok platný a účinný v Holandsku rovnako umožňuje uloženie poriadkovej väzby v rozpätí až na tri roky v prípade, ak nemožno vykonať uložený peňažný trest v požadovanom rozsahu.
Pri odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku Súdny dvor uviedol, že ustanovenia Rámcového rozhodnutia Rady sú pre jej zodpovedanie esenciálne, a to z toho dôvodu, že zjednodušujú vzájomné uznávanie rozsudkov znejúcich na konfiškáciu s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi jednotlivými štátmi. Uviedol, že Rámcové rozhodnutie Rady jednoznačne definuje tak povinnosť vykonávajúceho štátu bez meškania a bez nadbytočných formalít uznať vydaný príkaz na konfiškáciu a začať s výkonom príkazu na konfiškáciu, ako aj prípady keď možno príkaz na konfiškáciu majetku buď odložiť alebo vôbec ne
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2021
