Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Elektronické právne úkony a ich doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch
KUNDRÁT, I.: Elektronické právne úkony a ich doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch. Právny obzor, 106, 2023, č. 2, s. 83 – 98.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.2.01
Electronic Legal Acts and Their Delivery in Labour Law Relations. The author deals with conditions for making legal acts by electronic means in labour law relations. The author points out that although the legislation does not exclude these legal acts, there is a substantial part of employee’s and employer’s documents that is subject to delivery. Therefore, in labour law, a possibility of making a legal act by electronic means must be distinguished from a question of whether such an electronic document can be delivered with legal consequences. The author examines delivery of documents from the point of view of its relation to the theory of reach and analyses legal consequences of defective delivery. The author points out that the Labour Code establishes a penalty of invalidity in case of defective delivery only for two legal acts – a notice and immediate termination of an employment relationship. Even in these cases, however, decision-making practice admits that delivery defects can be cured by picking up the document. Validity of other legal acts is not dependent on delivery. The aim of the article is to assess the possibilities of making legal acts by electronic means regarding the legal regulation of delivery in labour law relations.
Key words: legal act, delivery, invalidity
Úvod
Právne úkony sa v praxi čoraz častejšie robia elektronickými prostriedkami. Právna úprava pritom osobitné predpoklady vzniku a platnosti právnych úkonov urobených elektronickými prostriedkami neustanovuje. Platí však, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej aj Občiansky zákonník alebo OZ). Z tohto hľadiska sa skúma, či elektronická podoba právneho úkonu spĺňa požiadavku písomnej formy. Podľa § 40 ods. 4 OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
1)
Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou.
2)
Pokiaľ ide o zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákonník práce alebo ZP), z tohto právneho predpisu nevyplývajú žiadne špecifiká týkajúce sa elektronickej realizácie právnych úkonov. K čiastočnému posunu v elektronizácii pracovnoprávnych vzťahov došlo novelizáciou Zákonníka práce účinnou od 1. novembra 2022 (zákon č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), ktorá upravila podmienky elektronického poskytovania informácií (§ 38a ZP). Táto nová právna úprava sa však na právne úkony nevzťahuje. Na rozdiel od informácií, ktorými sa deklaruje určitý stav (ide najmä o informácie o pracovných podmienkach), právne úkony smerujú najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ).
Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na individuálne pracovnoprávne vzťahy a kolektívne pracovnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 1 ZP) všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto pohľadu je realizácia právnych úkonov elektronickými prostriedkami možná aj v pracovnom práve, pričom za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom majú tieto právne úkony zachovanú písomnú formu. Nie je nevyhnutné, aby bol právny úkon urobený elektronickými prostriedkami zároveň podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES], keďže Zákonník práce nevyžaduje, aby bola pravosť podpisu osvedčená (porov. § 40 ods. 5 OZ).
Na druhej strane v pracovnom práve platí, že písomnosti vymedzené § 38 ods. 1 a 3 ZP podliehajú doručovaniu.
3)
Od možnosti vyhotoviť právny úkon elektronickými prostriedkami preto treba odlíšiť otázku, či takúto elektronickú písomnosť možno doručiť adresátovi s následkom vyvolania právnych účinkov. Nie je pritom rozhodujúce, či je písomná forma právneho úkonu ustanovená ako podmienka jeho platnosti. Inak povedané, aj právne úkony, ktoré možno platne robiť ústnou formou, treba za predpokladu, že boli na základe rozhodnutia konajúceho vyhotovené písomne, doručiť.
4)
Písomnosti zamestnávateľa musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku, a to na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" (§ 38 ods. 1 a 2 ZP).
5)
Zamestnanec písomnosti doručuje na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku (§ 38 ods. 3 ZP).1. Súčasný stav problému a vymedzenie postupu riešenia
V teórii pracovného práva prevláda názor, že Zákonník práce nepripúšťa možnosť elektronického doručovania písomností.
6)
Podľa J. Žuľovej obsahuje Zákonník práce
lex specialis
úpravu, ktorá ustanovuje spôsob, ako by mal dôjsť prejav vôle voči neprítomnej osobe, a tým je § 38 ZP.
7)
A. Olšovská a M. Laclavíková vylučujú možnosť elektronického doručovania (e-mail) písomností zamestnávateľa, pretože týmto spôsobom nemožno písomnosť doručiť zamestnancovi do vlastných rúk.
8)
Naopak, s názormi, ktoré realizáciu právnych úkonov elektronickými prostriedkami pripúšťajú, sa stretávame ojedinele, aj keď tieto názory sa objavili aj v rozhodovacej praxi. Krajský súd v Bratislave vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru (treba dodať, že išlo o skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca v skúšobnej dobe) konštatoval, že elektronická komunikácia je v súčasnej dobe bežným komunikačným prostriedkom; elektronická e-mailová komunikácia nepredstavuje len formu uskutočňovania právnych úkonov predpokladaných zákonom (§ 40 ods. 4 OZ), ale aj spôsob ich doručovania. Tento súd ďalej uviedol, že keďže Občiansky zákonník ani Zákonník prácenestanovujú osobitné podmienky nadobudnutia účinkov doručenia elektronickej správy ani podmienky, za ktorých je takéto doručenie neúčinné, zvolený spôsob oznámenia skončenia pracovného pomeru nemôže byť na ujmu zamestnanca, ak bolo nesporné, že zamestnanec odoslal oznámenie o skončení pracovného pomeru e-mailom na pracovisko, kde pôsobil, a to na tri funkčné adresy zástupcov zamestnávateľa, pričom doručovaná elektronická správa sa zamestnancovi nevrátila ako nedoručená.
9)
Je nesporné, že elektronické písomnosti nemožno doručovať spôsobom ustanoveným v § 38 ZP (priame doručovanie, doručovanie poštovým podnikom). Elektronické doručovanie preto možno považovať za vadné, t. j. odporujúce požiadavkám vyplývajúcim z § 38 ZP. To však neznamená, že právne úkony urobené elektronickými prostriedkami sú v pracovnoprávnych vzťahoch bez ďalšieho neplatné. hoci je pravdou, že Zákonník práce neupravuje elektronické doručovanie písomností, treba uviesť, že Zákonník práce neupravuje ani právne následky, ktoré nastanú v prípade, že písomnosť nie je doručená ustanoveným spôsobom. Výnimkou je výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré musia byť doručené, inak sú neplatné (§ 61 ods. 1 a § 70 ZP). Pokiaľ ide o iné právne úkony, Zákonník práce neustanovuje, že následkom porušenia ustanovení o doručovaní písomností je neplatnosť, neúčinnosť či neexistencia právneho úkonu.
Za uvedeného právneho stavu treba upraviť otázku, aký je právny význam doručovania. Následne bude potrebné preskúmať, aké právne následky spôsobuje porušenie ustanovení o doručovaní písomností, vrátane prípadu, že k tomuto porušeniu došlo tým, že písomnosť bola doručovaná elektronicky. Výklad právnej úpravy si vyžaduje podrobnejšiu analýzu inštitútu doručovania, ktorá by reflektovala jeho podstatu, účel, ale aj jeho historický vývoj. Je paradoxné, že potrebu skúmania týchto otázok vytvára rozvoj informačných technológií, ktorý umožnil realizáciu právnych úkonov elektronickými prostriedkami. Cieľom článku je posúdiť možnosti realizácie právnych úkonov elektronickými prostriedkami so zreteľom na právnu úpravu doručovania v pracovnoprávnych vzťahoch. Pri spracovaní článku boli využité všeobecné teoretické metódy, najmä analytická metóda, ale aj komparatívna metóda, historická metóda a metóda generalizácie.
2. Teória dôjdenia verzus doručovanie písomností
Všeobecná súkromnoprávna úprava je založená na teórii dôjdenia, ktorá je legislatívne vyjadrená v § 45 ods. 1 OZ. Podľa tohto ustanovenia platí, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Ide o určenie okamihu, ktorým sa jednostranný adresovaný právny úkon (vrátane návrhu na uzatvorenie zmluvy a jeho prijatia) stáva perfektným. Podľa rozhodovacej praxe to znamená, že jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi okamihom, ktorým sa ocitne v jeho dispozičnej sfére (napr. v poštovej schránke) a adresát má možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť; nie je rozhodujúce, že o obsahu právneho úkonu adresát v skutočnosti nevie.
10)
Odlišné východiská platia pre pracovnoprávny inštitút doručovania podľa § 38 ZP, ktorý má osobitnú povahu a funkcie. Pri doručovaní neposta
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 2/2023
