Správa z konferencie Partnerstvá a reforma pre ochranu ľudských práv

Asociácia ľudskoprávnych inštitúcií (AHRI) združuje 29 inštitúcií, ktoré vykonávajú výskum a vzdelávanie v oblasti ľudských práv. Snaží sa o podporu vedeckej spolupráce s cieľom posilniť ľudské práva ako akademickú disciplínu. Konferencia pod názvom Partnerstvá a reforma pre ochranu ľudských práv bola 10. výročnou konferenciou AHRI.

Ako už býva zvykom na obdobných podujatiach, konferencia bola prvý deň zahájená neformálnou recepciou v podvečerných hodinách. Druhý deň konferencie bol tematicky rozčlenený do troch blokov. Na úvod však mimo blokov vystúpil s hlavným príspevkom dňa švédsky veľvyslanec s osobitným určením pre ľudské práva, Jeho Excelencia Jan Nordlander, ktorý zastupoval vtedajšie švédske predsedníctvo v Európskej únii. Poukázal na problém nedostatočného univerzálneho chápania ľudských práv, ktoré ohrozuje kultúrny relativizmus. Hoci univerzalizácia ľudských práv začala pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, musí sa takéto vnímanie neustále presadzovať. Veľvyslanec v tomto smere vyzdvihol dôležitosť Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (Rada), presnejšie jednu z jej funkcií, tzv. univerzálne periodické hodnotenie. V rámci tejto procedúry Rada hodnotí objektívne a spoľahlivé informácie o plnení ľudskoprávnych záväzkov všetkých štátov Organizácie Spojených národov (OSN). Vo vzťahu k úlohám Európskej únie (EÚ) v oblasti ľudských práv odznela potreba posilňovať slobodu prejavu v rámci únie samotnej, kde je častým problémom najmä sloboda, resp. právo prijímať informácie. Ľudské práva by mali zároveň, podľa Jeho Excelencie, zohrávať výraznejšiu rolu vo vonkajších vzťahoch EÚ.

Prvý blok pod názvom Posilnenie národných ľudskoprávnych systémov otvoril prof. Wouter Vandenhole z Univerzity v Antverpách prezentáciou na tému rozvoja založeného na rešpektovaní ľudských práv. Najmä v rozvojových krajinách, ktoré sa snažia o odstraňovanie chudoby, je potrebné prihliadať pri rozvojových plánoch a politikách na záväzky týchto krajín v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Koncept ľudskoprávne založeného rozvoja vyžaduje taktiež od neštátnych účastníkov rozvojových procesov zodpovedné dodržiavanie ľudských práv. Rečník poukázal na potrebu väčšej ingerencie OSN ako i národných ľudskoprávnych inštitúcií v týchto procesoch.

Priority Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) na roky 2010 a 2011 predstavila Marcia Kran, riaditeľka Sekcie pre výskum a právo na rozvoj OHCHR. Priorít bolo predstavených možno viac, ako by sa zo sémantického hľadiska na priority patrilo. Účelnejšie ako ich vymenovanie preto bude ich zhrnutie do dvoch nosných oblastí. Prvá sa zameriava na práva migrantov, presnejšie na práva nepravidelne migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín. Snahy v tejto oblasti budú smerovať najmä na posilnenie ich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a na odstraňovanie diskriminácie. Druhú oblasť stratégie OHCHR je možné vo všeobecnosti označiť ako posilnenie princípu právneho štátu. Pôjde najmä o boj s beztrestnosťou v najširšom slova zmysle a o posilnenie medzinárodnej zodpovednosti za porušovanie ľudských práv. Úrad sa chce t