Pokus o uzavretie dohody spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva – predpoklad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom (ZSP 2/2023)

Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti podania žaloby, lebo strany sporu sa nedohodli na zrušení a vzájomnom vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu bola síce reálna deľba spoločných nehnuteľností technicky možná, javila sa ale ako neúčelná. Vzhľadom na účelné využitie veci, výšku spoluvlastníckych podielov, doterajší spôsob užívania nehnuteľností a tiež právny titul ich nadobudnutia (žalobkyňa dedením a žalovaný kúpou) rozhodol o prikázaní veci za primeranú náhradu žalobkyni.

Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že rozdelenie veci v danom prípade nie je dobre možné. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rešpektoval kritériá vyplývajúce buď priamo z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), alebo nepriamo z účelu a zmyslu tohto ustanovenia. Konštatoval, že predchádzajúci pokus o uzavretie dohody spoluvlastníkov, ktorou by zrušili a vyporiadali ich podielové spoluvlastníctvo, nie je v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom procesnou podmienkou. Aj v danom prípade podstatným pre rozhodnutie bolo, že k dohode spoluvlastníkov aj napriek snahe žalobkyne počas konania (do rozhodnutia súdu) nedošlo. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval žalovaný z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Namietal arbitrárnosť napadnutého roz